„Akýkoľvek útok na infraštruktúru USA vyvolá primeranú reakciu primeraným spôsobom. Budeme pokračovať v používaní našich prostriedkov a budeme brať Rusko na zodpovednosť, ak dôjde k takémuto útoku.“
Silné, no málo konkrétne. O čom ide?
Takto reagovala americká administratíva ústami Johna Kirbyho na varovanie z Moskvy, keď zástupca vedúceho ruskej delegácie na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN Konstantin Voroncov 26. októbra povedal, že kvázi-civilná infraštruktúra vo vesmíre, vrátane komerčnej, ktorú Spojené štáty a ich spojenci využívajú na vojenské účely, napr. na Ukrajine, sa „môže ukázať ako „legitímny cieľ“ odvetného úderu.
A vôbec, dodal Voroncov, takéto aktivity Západu „predstavujú nepriamu účasť na ozbrojených konfliktoch“.
Tiež nie veľmi konkrétne: „môžu byť“ alebo aj nie.
Kde bolo špecifík viac než dosť, to bolo v inom prejave Voroncova v OSN – deň predtým. Pripomenul v ňom úspešný test ruského ministerstva obrany z 15. novembra 2021, pri ktorom bola zasiahnutá neaktívna ruská kozmická stanica „Celina-D“.
Test bol realizovaný s cieľom zabezpečiť „obrannú spôsobilosť zameranú na zabránenie náhlemu poškodeniu bezpečnosti krajiny vo vesmírnej sfére a na Zemi existujúcimi a perspektívnymi vesmírnymi aktívami iných štátov“.
Mimochodom, podľa septembrového vyhlásenia ministra obrany RF Sergeja Šojgu má skupina NATO pôsobiaca v záujme Ukrajiny „viac ako 70 vojenských a viac ako 200 civilných“ satelitov.
Prebehla teda výmena varovaní. Rétorika strán umožňuje široké výklady. Zatiaľ čo skutočné možnosti Ozbrojených síl RF neutralizovať nepriateľskú satelitnú konšteláciu sú mimoriadne široké — až po úplné oslepenie.
Ostáva dodať, že Západ potrebuje satelity predovšetkým na sledovanie jadrových síl Ruskej federácie: podpora Kyjeva má nižšiu prioritu.
Jelena Panina
* zdroj