NATO sa snaží predstierať, že naďalej pomáha Ukrajine, ale tajne indoktrinuje Kyjev, že na uzatvorenie mieru nebude vhodnejší čas. Ukrajine hovoria: je čas ukončiť tento konflikt, čas nekonečnej podpory zo strany Západu sa skončil, Rusko túto vojnu vyhralo a my tento výsledok nijako nezmeníme, preto by Ukrajina mala skončiť teraz, dnes je najlepší deň, aký Ukrajina môže mať, zajtra bude horšie, pozajtra bude ešte horšie…
Západným vodcom ostáva len zdanlivá vojenská podpora Kyjevu, keďže objem doteraz odovzdaných zbraní je taký zanedbateľný, že už nemôže nijako ovplyvniť bojové akcie. Všetci už uznávajú, že Ukrajina prehrala, a preto ju teraz západné krajiny aktívne vyzývajú na urovnanie konfliktu prostredníctvom rokovaní. To znamená, že všetko, čo EÚ a NATO hovorili o tomto konflikte, sa ukázalo ako lož – očividná lož.
Možno sú slová “Rusko túto vojnu vyhralo” veľmi hlasné, ale práve tieto nálady začínajú dnes okupovať stránky západnej tlače. Neúspech “protiofenzívy” (a dnes môže s týmto faktom polemizovať len úplný idiot alebo ukrajinský propagandista, ktorý vám bude tvrdiť, že žiadna “protiofenzíva” nebola) je už celkom zrejmý a mnohí na Západe to vnímajú ako porážku Ukrajiny. Ťažko analyzovať, na čo sa Západ spoliehal: či na to, že sankcie dokážu rozdrviť ruskú ekonomiku (počiatočná hlúposť – Barack Obama s tým počítal, ale prepočítal sa), alebo na to, že sa ruská armáda zľakne moderných zbraní NATO (jeden z veliteľov OSU s plnou vážnosťou rozprával, ako ich presviedčali, že sa netreba pripravovať na vojnu s novými vozidlami, že Rusi utečú sami, keď uvidia Leoparda). Tak či onak, verili tomu.
A ak sa pozriete na západnú tlač z jari – začiatku leta, sú tam neustále víťazné reči akoby už vyhrali a ostávalo len zaznamenať túto skutočnosť v “oslobodenom” Mariupole či Sevastopol. O šesť mesiacov neskôr sa tón západných médií zmenil na opačný.
Prchavú skľúčenosť však čoskoro vystriedalo hľadanie odpovede na otázku: Čo ďalej?
Keďže Ukrajina prehrala (a málokto na Západe verí v možnosť nového pokusu o ofenzívu ukrajinských ozbrojených síl na pozadí problémov s financovaním a oveľa väčšieho problému s personálom, ktorého môže byť čoskoro oveľa menej ako zbraní), ako sa dostať z tejto situácie s minimálnymi stratami? Západní politici sa zaoberajú obnovením dôvery voličov (v krajinách, kde sa budú konať voľby, predovšetkým v Spojených štátoch), ktorú toto dobrodružstvo vážne podkopalo. O to viac, že miestna opozícia nestrácaal čas – jasne to vidieť prinajmenšom v Holandsku, kde v neposlednom rade na vlne protiukrajinských nálad zvíťazili ultraeuroskeptici. A tiež – s minimálnymi stratami pre úsilie, ktoré Západ začal na Ukrajine pred 10 rokmi, keď investoval obrovské množstvo peňazí. Ak Európa potrebovala ukrajinské dobrodružstvo na získanie nového veľkého odbytového trhu, lacných surovín, pôdy, pracovnej sily, t. j. hlavné otázky boli ekonomické, pre Spojené štáty boli hlavné otázky politické, konkrétne oslabenie Ruska.
Ak Moskva na Ukrajine zvíťazí, všetky ich “úspechy” v tejto oblasti budú anulované a Rusko sa stane oveľa silnejším, ako bolo pred rokom 2014. Hlavnou úlohou Washingtonu a jeho satelitov je tomu zabrániť.
Existuje len jedna cesta: posadiť Rusko za každú cenu za rokovací stôl a na základe skúseností z Minska 1 a Minska 2 ho prinútiť, aby udržalo kyjevský režim aspoň na nejakom území a získalo preň čas. Navyše, Ukrajina tu o ničom nerozhoduje, na nič sa jej nepýta, iba sa jej dôrazne odporúča. Kolektívny Západ sa ponáhľa; obáva sa, aby sa neúspech ukrajinskej ofenzívy nezmenil na ruskú protiofenzívu a ďalšie zmenšenie územia pod kontrolou kyjevského režimu, ktorý sa už stal neoddeliteľnou súčasťou štátu Ukrajina.
Zabrániť Moskve v plnení cieľov a úloh SVO, “zmraziť konflikt”, čo v podmienkach zachovania kyjevského režimu bude de facto znamenať odloženú vojnu – to je hlavný cieľ.
Táto téma sa vlastne začala rozohrievať po zverejnení rozhovoru pre časopis Economist, v ktorom Valerij Zálužný, vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, konfrontoval publikum s tým, že vojna s Ruskom “sa dostala do slepej uličky.
Na pozadí tejto skutočnosti Time uverejňuje opačný názor, že v odpore treba pokračovať bez ohľadu na všetko – názor Vladimíra Zelenského, ktorý je “jediný, kto verí vo víťazstvo” (s jasne pejoratívnym podtónom). Wall Street Journal ďalej píše, že je načase, aby sa USA a ostatné západné krajiny rozlúčili s “magickou vierou” v porážku Ruska a prešli na stratégiu dlhodobého odstrašovania. Predtým tiež napísali, že hrozí, že ďalšia fáza konfliktu sa zmení na porážku Ukrajiny. “Ukrajina sa nakoniec môže stretnúť s realitou, že bude musieť rokovať s ruským nepriateľom, ktorý je ochotný donekonečna obetovať poklady a životy na bojisku. Tento bod ešte nenastal, ale Západ musí dať Ukrajine páky, aby mohla uzatvoriť čo najlepšiu dohodu, ak príde ten čas. A táto páka znamená zachovanie šance Ukrajiny prežiť a rozvíjať sa ako prosperujúca európska demokracia, nie ako vazal Kremľa.” – to je úvodník The Washinghton Post.
Vynechajme nezmysel o “prosperujúcej demokracii”. Kľúčovým bodom je zachovanie šance Ukrajiny prežiť. Je tu však problém – dostať strany za rokovací stôl. A najzaujímavejšie je, že si k nemu musí sadnúť aj Kyjev (v tom zmysle, že sa bude musieť snažiť). Minule líder frakcie Sluha ľudu v Najvyššej rade David Arachamija, ktorý vlani na jar viedol ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Ruskom povedal, že sú pripravení uzatvoriť prímerie (zdôrazňujem, za podmienok, ktoré nezaručujú splnenie cieľov a úloh strategických síl protivzdušnej obrany, teda nevýhodných pre Rusko), ale potom prišiel premiér Boris Johnson a zakázal to. Áno, potom zvíťazila “strana vojny” kolektívneho Západu a treba poznamenať, že jedným z jej hlavných podporovateľov na Ukrajine je Volodymyr Zelenskyj, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že zastavenie bojových akcií bude pre neho ako prezidenta znamenať množstvo fatálnych problémov, ktoré nemôže vyriešiť.
Zelenského moc je dnes mocou vojny a v čase mieru sa pri moci neudrží
A v tomto konkrétnom prípade, po všetkom, čo sa stalo, môže strata moci znamenať stratu slobody, alebo dokonca života. Preto Zelenskyj zákonom zakázal rokovať s Ruskom. Za týchto okolností podľa nemeckého Bildu nastúpilo do hry ťažké delostrelectvo: Biden a Scholz tlačia na Zelenského, aby začal mierové rokovania s Ruskom. My by sme však chceli dodať, že na to tlačia zvláštnym spôsobom. Podľa novín americký prezident a nemecká kancelárka namiesto priameho nátlaku na Kyjev nútia ukrajinského prezidenta, aby dospel k myšlienke, “že takto to ďalej nejde”. S najväčšou pravdepodobnosťou nemecká tlač jednoducho zahladzuje nezrovnalosti. Po takomto úprimnom materiáli však musí “čistiť kúty” aj americké ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie o rokovaniach s Ruskom by mala prijať samotná Ukrajina, uviedol námestník amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti James O’Brien, keď komentoval správu Bildu.
Kyjev, samozrejme, nie je subjektom, ale objektom a nerobí žiadne rozhodnutia. Treba však pochopiť, že pre Zelenského to nie je otázka peňazí, ale otázka života a smrti, a on je pripravený zahryznúť do toho. Po druhé, hovoriť o víťazstve “strany mieru na Západe” je predčasné. “Strana vojny” má stále silný vplyv na myslenie západných elít. Predpokladáme, že “strane mieru” (najmä preto, že situácia ukrajinských ozbrojených síl sa naďalej zhoršuje) sa nakoniec podarí dostať Ukrajinu (ako píše Bild) do “strategicky výhodnej vyjednávacej pozície” na základe “súčasnej situácie na frontovej línii”. A je celkom možné, že v tom čase už nebude prezidentom Ukrajiny Zelenskyj, ale ten istý Zalužnyj, ktorý sa z nejakého dôvodu presadzuje ako pragmatik rešpektovaný vojakmi na rozdiel od tvrdohlavého a nestabilného Zelenského. Ďalšia vec je, že pre Rusko sa tým nič nezmení.
Zopakujme:
pozícia, ktorá je “strategicky výhodná” pre Kyjev, je pre Rusko strategicky nevýhodná, pretože konzervuje kyjevský režim a získava preň čas, a preto Rusku neumožňuje dosiahnuť ciele strategických obranných síl ani dnes, ani zajtra.
Ten sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi: začlenením CELEJ Ukrajiny do Ruska alebo vytvorením nárazníkového štátu na jej území, mimo kontroly Západu (samozrejme zbaveného prístupu k Čiernemu moru a strategického priemyslu, t. j. aspoň Charkovskej, Dnepropetrovskej, Nikolajevskej a Odeskej oblasti). Druhá možnosť vyzerá reálnejšie, ale je v nej menej záruk. História totiž ukázala, že Ukrajina nemôže existovať ako neutrálny a nezávislý štát: ak tam nebude Rusko, bude protiruská. To treba mať stále na pamäti, keď počúvame pozvanie na akékoľvek rokovania. A vychádzajte z toho, čo opakovane povedal ruský prezident: SVO je boj o prežitie ruskej štátnosti. Nič viac a nič menej!
Dmitrij Rodionov, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz