V júni sa začína posledná predprázdninová schôdza parlamentu potom, čo sa viacero bodov po atentáte presunulo, no niektoré diskutované zákony však schválili expresne. Prezidentka Zuzana Čaputová okrem toho vrátila poslancom tri, vrátane kontroverzného zákona o Fonde na podporu umenia (FPU), pokračovať budú poslanci v druhom čítaní aj v rozprave k rušeniu RTVS a poslanecké „menu“ doplnia aj ďalšie zmeny v mediálnych zákonoch. Aj keď opozícii neprešiel ani jeden zákon, znova sa budú pokúšať navrhovať zmeny nielen v Trestnom zákone, ale posilniť chcú aj informovanosť aj účasť občanov v politickom živote. O čom bude júnová schôdza?
V programe 15. schôdze je viac ako 120 návrhov zákonov, z toho sú tri vetované a 25 je vládnych.
Posledné minúty v NR SR: Debatu k RTVS prerušil atentát. „Toto je vaša robota,“ reagoval Blaha, strhla sa hádka.
Vetované zákony
Poslanci budú znova rozhodovať aj o troch zákonoch vetovaných prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Najdiskutovanejším je zákon o Fonde na podporu umenia (FPU), na ktorom sa koalícia nevedela dohodnúť. Výhrady mala strana Hlas, za ktorú komunikovali dvaja poslanci – bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková a poslanec Roman Malatinec. Z radov Hlasu sa pred hlasovaním o zákone v druhom čítaní deň pred atentátom ozývalo, že ak chcela ministerka kultúry Martina Šimkovičová presadiť svoje, mala ísť cestou vládneho, nie poslaneckého zákona.
Rovnako v strane očakávali, že keď sa už SNS rozhodla ísť cestou poslaneckého návrhu, budú pripomienky prijaté a nebude sa takýmto spôsobom naťahovať čas. „Čo malo byť kreované, sa dokreovalo. Síce možno nie tak, ako sme s pánom kolegom Malatincom chceli, ale v poriadku, rešpektujem,“ uviedla 14. mája pre Pravdu Laššáková. Ich hlavnou požiadavkou bolo, aby sa úplne neobmedzovala rozhodovacia povinnosť odborných komisií.
Návrh SNS totiž počíta s tým, že rozhodovacie právomoci prejdú z odbornej komisie na radu, v ktorej bude väčšina, teda osem z 13 členov, nominovaná Šimkovičovou. To zákonu vyčítala aj prezidentka. „Zmeny v zložení rady je možné považovať za zásah do odbornosti rozhodovania fondu o poskytnutí finančných prostriedkov fondu, odňatie charakteru verejnoprávnosti celého fondu a vnášanie politického vplyvu do slobody umeleckej tvorby a kultúrnej oblasti ako takej,“ píše prezidentka v liste.
Laššáková a Malatinec sa pri hlasovaní v druhom čítaní zdržali, zákon však prešiel. O zákone ako celku sa malo hlasovať 15. mája, no schôdzu kvôli atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) prerušili. V rámci „zmierlivej“ rétoriky neskôr schôdzu ukončili predčasne 22. mája a niekoľko zákonov prešlo expresne, vrátane zákona o FPU. Laššáková a Malatinec nakoniec hlasovali za.
Premiér Fico prvý raz od atentátu prehovoril: Odpúšťam a varujem. Do práce sa vrátim čoskoro.
Poslanec SNS Roman Michelko, ktorý je predkladateľom návrhu, Hlasu garantoval, že sa bude rada vo väčšine prípadov riadiť rozhodnutiami odborných komisií, aj keď už nebudú záväzné. „Sľuby sa sľubujú, ale realita ukáže, do akej miery tieto sľuby boli naplnené,“ skonštatovala Laššáková s tým, že sa jej nepáčia ani ubezpečenia niektorých kolegov, že veď sa uvidí, ako to bude a ak to nepôjde dobrým smerom, o pol roka sa predloží nový zákon. O tom, že „uvidíme, ako to pôjde“ vtedy hovoril napríklad poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Ak sa teda zákon schváli v podobe, v akej sa o ňom aktuálne v parlamente diskutuje, a fungovanie FPU sa nebude poslancom v Hlase pozdávať, prídu s novým návrhom. „Určite áno. Ja som aj niekoľkokrát hovorila, že to budem veľmi podrobne sledovať,“ dodala Laššáková.
Čaputová mala problém aj so schváleným skráteným konaním v prípade zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ako aj s asystematickosťou samotného zákona. Do tretice bol podľa hlavy štátu sporný aj zákon o múzeách a galériách, kde jej takisto prekážal možný politický vplyv. Podľa Čaputovej dochádza schválením zákona k zníženiu štandardov transparentnosti a odbornosti pri obsadzovaní funkcií v oblasti verejnej správy v kultúre a upúšťa sa aj od povinného uskutočnenia verejného vypočutia uchádzačov.
„Vypustenie explicitného zákazu odvolania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez uvedenia dôvodu, je spôsobilé vniesť do výsostne odborných atribútov riadenia týchto kultúrnych inštitúcií politický vplyv a politické rozhodovanie a umenšiť, prípadne negovať princíp odbornosti,“ uviedla prezidentka.
Mediálne zákony a rušenie RTVS
Pozornosť sa na 15. schôdzi bude venovať aj novým zákonom, ktorými sa bude meniť mediálne prostredie, ako aj zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia. Zamestnanci RTVS preto na pondelok 10. júna avizujú štrajk a pochod Bratislavou k ministerstvu kultúry. Kvôli štrajku plánujú na niekoľko hodín nepracovať. „Štrajk znamená prerušenie práce. Pôjde o prvý štrajk v histórii RTVS. Po výstražnom štrajku situáciu vyhodnotíme a sme pripravení zorganizovať aj ďalšie štrajky,“ hovoria členovia Štrajkového výboru RTVS. Podobne ako pri FPU, tak aj zákon o STVR prešiel po atentáte v prvom čítaní. Debata k nemu sa začala na mimoriadnej 14. schôdzi, na programe júnovej schôdze ide o bod 32.
Prejav ministerky kultúry Šimkovičovej k zákonu, ktorým sa ruší RTVS.
V prvom čítaní koalícia obmedzila rozpravu na 24 hodín. S úvodným slovom vystúpila ministerka kultúry Šimkovičová. Novým zákonom sa podľa rezortu zásadne mení neúspešný model dvoch verejnoprávnych médií, ako napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu. Vysielanie v RTVS podľa Šimkovičovej postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, objektívnosti a transparentnosti.
Problematická je podľa nej tiež efektivita využívania verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. „Musím povedať, že až život ukáže, do akej miery sa nové princípy dokážu uplatniť,“ zhodnotila. „Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a v slovenskom rozhlase sa stali postupne príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií,“ čítala ďalej šéfka kultúry.
Rozdiely vo vysielaní verejnoprávnych a súkromných médií sú podľa Šimkovičovej len marginálne. Pripomenula aj to, že nový STVR by si mal ukrojiť väčší kus „reklamného koláča“. Z 0,5 percenta by mal podiel reklamy stúpnuť na päť percent. Poslanec SNS Michelko na margo reklamy uviedol, že v priebehu filmov na STVR nebude. Reklamu si vie predstaviť napríklad po konci správ či iného spravodajského alebo publicistického bloku. Odmieta, že sa zvýšením reklamného času zničí verejnoprávny charakter televízie. „Nech je nová šťuka na reklamnom trhu,“ uviedol.
Poslanec KDH František Mikloško v pléne poslanca SNS Michelka kritizoval, že bráni najčernejšie obdobie ponovembrových dejín Slovenska – obdobie mečiarizmu. Líder SNS Andrej Danko kritizoval aj to, že RTVS nemá práva na vysielanie hokeja a iné športy, ktoré stratiť nemali. Aj túto rozpravu prerušil atentát. Po prvotnej snahe o zmier sa však pozornosť obrátila okrem opozície aj na médiá. Oboch koaliční predstavitelia, vrátane premiéra Roberta Fica, vinia z atentátu. Danko krátko po atentáte avizoval ďalšie zmeny v mediálnych zákonoch, ale aj vytvorenie nového mediálneho úradu.
Danko: Za okrúhly stôl by si mali sadnúť médiá a vládna koalícia. Avizuje nové pravidlá aj mediálny úrad.
Po odchode moderátorov politických diskusných relácií či ich zrušení a situácie okolo zatiaľ zrušenej relácie Na telo a jej moderátora Michala Kovačiča sa otvorila aj otázka cenzúry médií pod vplyvom štvrtej Ficovej vlády. Svoje myšlienky Danko zatiaľ pretavil spolu s ďalšími poslancami za SNS Adamom Lučanským, Milanom Garajom, Rudolfom Huliakom a Romanom Michelkom do návrhu dvoch zákonov – o prístupe k informáciám a o publikáciách.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám využívajú mimovládne organizácie, obyčajní ľudia, ale aj novinári. SNS navrhuje, že pokiaľ pôjde o „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, ktoré výrazne zaťaží administratívne kapacity, povinné osoby budú môcť požadovať úhradu nákladov. Zatiaľ nie je jasné, čo mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie znamená. Novelu kritizovalo viacero mimovládok, ale aj opozícia. Novela podľa nich berie občanom ústavou garantované právo na informácie. Poslanci z klubu hnutia Slovensko ju navrhnú v parlamente stiahnuť, nevylúčili ani podanie na Ústavný súd SR. „Vláda berie občanom ústavné právo na informácie o tom, ako šafári s ich peniazmi. Pokladáme za protiústavné, ak si chce štátny aparát pýtať peniaze za niečo, čo občanovi zaručuje ústava,“ uviedla Veronika Remišová.
V zákone o publikáciách zas opätovne zavádzajú inštitút práva na odpoveď v prípade, ak boli o niekom publikované nepravdivé alebo neúplné informácie. Pokiaľ médiá opravu nezverejnia, dané osoby sa môžu opravy dožadovať na súde, pričom im hrozí pokuta vo výške až do 15-tisíc eur. „Potrebujeme nové mediálne zákony, nové pravidlá fungovania tak, aby ak zverejňujete informácie, aby ste mali svoje zdroje. Ak sú pravdivé, stojte si za nimi, ale ak vám dokážeme, že ste klamali, tak musíme mať možnosť sa aj my na tej druhej strane vedieť brániť,“ vysvetľoval po atentáte novinárom Danko s tým, že pokiaľ médiá na nejakej kauze, ktorá politika poškodila, zarobili, mal by „nejaký ten peniaz“ dostať aj politik.
Mimovládky aj nový sudca Ústavného súdu
Vláda okrem toho predkladá aj návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým sa mení zákon o mediálnych službách. Návrh zákona upravuje pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu – Rady pre mediálne služby, ktorej pôsobnosť sa navrhuje rozšíriť o nové kompetencie v digitálnej oblasti. Návrhom zákona sa Rada pre mediálne služby ustanovuje za koordinátora digitálnych služieb, čím sa má zabezpečiť implementácia nariadenia europarlamentu.
„Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, on-line trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, on-line cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov on-line platforiem,“ píše sa v návrhu. Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v EÚ.
Poslanci budú v druhom čítaní pokračovať aj v návrhu o neziskových organizáciách. Návrh predložili poslanci SNS a jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládok, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči nim formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch. „Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore,“ píšu predkladatelia v návrhu. „Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch a pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu a sledovanie toku finančných prostriedkov,“ uvádza sa v návrhu.
Taraba k “lex atentát”: Ak by mala byť obmedzená výroková imunita v NRSR, to ju rovno zrušme
Mimovládnym organizáciám sa návrh zákona, ktorý má zmeniť ich fungovanie, nepáči. Podľa nich je do veľkej miery totožný s kontroverzným maďarským zákonom. Ak nezisková organizácia dostane viac ako päťtisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť po novom o sebe začať hovoriť ako o organizácii so zahraničnou podporou. Ak by občianske združenie nové pravidlá nedodržalo, bude ho môcť ministerstvo vnútra zrušiť.
Tento zákon zatiaľ nebol prerokovaný na ústavnopravnom výbore, nakoľko predkladatelia aktuálne pracujú na pozmeňujúcom návrhu, ktorý ešte bude predmetom rokovaní s Úradom vlády a zmeny budú komunikovať aj mimovládnemu sektoru.
Na programe majú poslanci znova aj návrh na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR). V apríli poslanci ústavnoprávneho výboru rozhodli, že podmienky spĺňa päť kandidátov – Anton Dulák, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová. Koncom apríla však medzi poslancami nebola zhoda a zhodu na menách neočakával ani poslanec Smeru a podpredseda ústavnoprávneho výboru Tibor Gašpar.
Špekulovalo sa aj o tom, že koalícia čaká na nástup Petra Pellegriniho do prezidentského úradu. Aktuálne je jasné, že mená dvoch kandidátov, z ktorých hlava štátu vyberá, nedostane na stôl prezidentka Čaputová, ale nový prezident Pellegrini. Okrem toho do hry prichádzala aj verzia, že v prvej a opakovanej voľbe síce musia kandidáti získať ústavnú väčšinu – teda 90 hlasov, ak sa im to však nepodarí, vyhlásia sa nové voľby, kde by stačilo 76 hlasov, ktorými koalícia disponuje.
Zmena Trestného zákona aj viac politiky pre občanov
Medzi návrhmi sú aj tri odvolávania. Poslanec SaS Juraj Krúpa podal návrh na odvolanie Tibora Gašpara z funkcie predsedu branno-bezpečnostného výboru, koalícia zas chce odvolať poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša z postu šéfa výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Máriu Kolíkovú (SaS) z funkcie predsedníčky výboru na kontrolu SIS.
Na minulej schôdzi neprešiel ani jeden opozičný návrh zákona, okrem zákona o medveďoch v prvom čítaní, ktorý pre ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) navrhlo KDH. Pre výskyt medveďa hnedého sa bude po novom vyhlasovať mimoriadna situácia ako pri zemetrasení či teroristickom útoku. Po jej vyhlásení bude zakázané vytvárať vnadiská, ktoré by mohli medvede prilákať.
Snažiť sa však bude aj na tejto schôdzi. Poslanci Progresívneho Slovenska (PS) – Jana Hanuliaková, Veronika Veslárová, Marek Lackovič a Richard Dubovický – prichádzajú so zmenou zákona o obecnom zriadení. Medzi občanov chcú dostať viac politiky. „Cieľom predkladaného návrhu je posilniť informovanosť a účasť obyvateľov v politickom živote ich miestnej samosprávy,“ uvádzajú v návrhu. Súčasné možnosti zapojenia verejnosti do verejnej správy sú podľa nich obmedzené najmä kvôli nevyhnutnosti osobnej účasti na obecných zastupiteľstvách.
„Počas obdobia pandémie covid-19 sme videli úspešnú implementáciu on-line prenosov zasadnutí, čo nás motivuje k ich zavedeniu aj do budúcnosti,“ konštatujú predkladatelia. Zvýšením dostupnosti on-line prenosov zasadnutí sa podľa poslancov otvára nová možnosť pre obyvateľov sledovať a aktívne sa zapájať do verejných diskusií a rozhodovania. „Táto iniciatíva zároveň podporuje transparentnosť a otvorenosť samosprávy, čím sa zvyšuje dôvera občanov v ich inštitúcie a posilňujú sa demokratické princípy,“ dodali.
Poslankyne Progresívneho Slovenska (PS) navrhujú zmenu Trestného zákona. Cieľom je zabezpečiť právny rámec, ktorý ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo podmieneného násilia, vrátane kybernetického, a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online. „Návrh okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania zahŕňa aj formy kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä, no nie výlučne, ženy čelia čoraz častejšie,“ konštatujú predkladateľky. Zároveň sa navrhuje doplnenie osobitného motívu z nenávisti, skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, o „sexuálnu orientáciu“, „pohlavie“ a rodovú identitu“.
Ďalším návrhom je zmena zákona o mene a priezvisku tak, aby mohlo dieťa mať priezvisko oboch rodičov a aby ženy mohli mať priezvisko bez koncovky –ová. Lucia Plaváková a Zuzana Števulová (obe PS) sa chcú pokúsiť zmeniť Trestný zákon. Chrániť pred útokmi chcú aj obrancov ľudských práv, ľudí pracujúcich v médiách, mimovládnych organizáciách alebo iných komunitách.
Prerušená je rozprava k zákonu Richarda Vašečku a Anny Záborskej (obaja koalícia Slovensko), ktorí sa o pretlačenie pokúšajú niekoľko mesiacov. Po roku prišli konzervatívne orientovaní poslanci s návrhom, aby školy museli rodičov informovať o obsahu sexuálnej výchovy na školách. Popíšu, čo bude obsahom hodiny, kto ju bude prednášať a aké materiály pri tom učiteľ použije. Ak nebude v súlade s presvedčením rodiča, žiak by na hodinu ísť nemusel.
Na september preložil aj zákon o štátnych sviatkoch, ktorým chce regulovať podmienky maloobchodného predaja počas nedele. Zmenou zákona však chce konzervatívne duo odstrániť nesúlad v prístupe a zaobchádzaní s potratenými alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi v kontexte zabezpečenia piety, teda spôsobu dôstojného zaobchádzania s ľudskými pozostatkami.
Riešiť by sa malo viacero neprerokovaných zákonov z dielne hnutia Slovensko, vrátane novely Trestného zákona, do ktorého chcú zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie (EÚ). Reagujú tak zrejme na lídra ĽS NS Mariana Kotlebu, ktorý demonštratívne spálil vlajku EÚ či Ľuboša Blahu, ktorý ju odstránil zo svojej kancelárie. Okrem toho chcú poslanci riešiť pobyt cudzincov, letecký aj cestný zákon, meniť chcú aj zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov či o dani zo sladených nealkoholických nápojov, z ktorého SaS navrhla vyradiť niektoré nápoje.
AUTOR: Adriána Belej Majerčínová, zdroj