Site icon Spolok ARCHA o.z.

Medzinárodný menový fond hovorí, že svet sa musí pripraviť na 3. svetovú vojnu: „Zomrú miliardy“

(Sean Adl-Tabatabai, Newspunch) Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová varovala, že svet sa musí pripraviť na to, že po „bezprostrednom“ vypuknutí 3. svetovej vojny zomrú miliardy ľudí.

Podľa Georgievovej sa ľudia v post-covidovom svete a vo svetle prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny musia pripraviť na „nemysliteľné“.

Článok na portáli ZeroHedge.com uvádza:

Georgievová sa takto vyjadrila počas panelu Svetového vládneho summitu v Dubaji 14. februára 2023, ktorý organizovala redaktorka CNBC Hadley Gambleová, kde sa zmienila aj o nedávnych zemetraseniach v Turecku a Sýrii, ktoré zabili viac ako 36 000 ľudí.

Na otázku, aký „ťažký“ bude tento rok, Georgieva odpovedala, že svetová ekonomika je stále vo veľmi ťažkej situácii a globálny rast sa v roku 2023 spomaľuje, no môže sa už nachádzať v bode obratu, pričom poukázala na pokles inflácie v niektorých krajinách.

„Avšak čo nás veľmi znepokojuje, je to neočakávané,“ povedala Georgieva.

„Covid a vojna nás naučili, že žijeme vo svete, ktorý je na šoky náchylnejší viac, než sme si mysleli. To, čo nás naučilo zemetrasenie v Turecku a Sýrii, je myslieť na nemysliteľné.

Všetci musíme zmeniť svoje myslenie, aby sme boli oveľa flexibilnejší a oveľa viac orientovaní na budovanie odolnosti na všetkých úrovniach, aby sme mohli lepšie zvládať otrasy,“ dodala Georgievová.

Ďalej poznamenala, že odolnosť spočíva vo forme zaistenia toho, že samotné základy každej krajiny a jej spoločnosti budú silné.

MMF vraj zohráva na Ukrajine „stabilizačnú úlohu“

Na inom mieste diskusie Georgievová uviedla, že MMF musí zohrať „stabilizačnú úlohu“ vo vojne na Ukrajine a dodala, že krajina bude tento rok potrebovať približne 40 až 48 miliárd dolárov na zabezpečenie fungovania svojej ekonomiky.

Svojim poslucháčom tiež povedala, že jej brat je ženatý s Ukrajinkou a MMF od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka spolupracuje s Ukrajinou, aby jej poskytol rady, ako viesť „vojnovú ekonomiku“.

Dodala, že MMF od začiatku vojny zafinancoval Ukrajine dva podporné balíky v hodnote 2,7 miliardy dolárov z vlastných zdrojov. To je nad rámec pomoci poskytovanej západnými krajinami, ako sú Spojené štáty americké a Európska únia.

Viceprezidentka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Anna Bjerdeová v decembri 2022 pre rakúske noviny Die Presse povedala, že len na obnovu poškodenej alebo zničenej infraštruktúry Ukrajiny by bolo potrebných približne 500 miliárd eur (533 miliárd dolárov).

V septembri Svetová banka v rámci spoločného hodnotenia s ukrajinskou vládou a Európskou komisiou odhadla, že súčasné náklady na rekonštrukciu a obnovu Ukrajiny predstavujú 349 miliárd dolárov.

Vyjadrenia Georgievovej prichádzajú krátko po tom, ako sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretol s vedúcimi členmi banky JP Morgan Chase v Kyjeve, aby prediskutovali vytvorenie platformy zameranej na prilákanie súkromných kapitálových investícií na obnovu Ukrajiny a pomoc s povojnovým hospodárskym rastom.

NATO tvrdí, že Ukrajina potrebuje viac munície

Ukrajinská vláda a americký bankový gigant už skôr podpísali memorandum o porozumení v tejto záležitosti.

Na základe memoranda bude JP Morgan Chase radiť ukrajinskej vláde v otázkach týkajúcich sa finančnej stabilizácie, rozvoja a koordinácie stratégií refinancovania a reštrukturalizácie dlhu, získania úverových ratingov a digitalizácie ekonomiky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval 13. februára 2023, aby viac spojencov poskytlo Ukrajine ďalšiu muníciu, po tom, čo ruské sily pred ročným výročím konfliktu spustili novú ofenzívu.

„Nevidíme žiadne známky toho, že by sa prezident Putin pripravoval na mier. To, čo vidíme, je opak. Pripravuje sa na ďalšiu vojnu, na nové ofenzívy a nové útoky,“ povedal Stoltenberg novinárom.

„Vojna sa stala opotrebujúcou, preto je to aj logistická bitka. Pokiaľ ide o delostrelectvo, potrebujeme muníciu, potrebujeme náhradné diely, potrebujeme údržbu, potrebujeme všetku logistiku, aby sme zabezpečili, že sme schopní udržať tieto zbraňové systémy v prevádzke,“ dodal.

(Poznámka redakcie: Všimnite si, že generálny tajomník NATO nehovorí, že „Ukrajina potrebuje…“, ale „My potrebujeme…“, čo je ďalší dôkaz toho, že konflikt na Ukrajine považuje za svoju vojnu, teda vojnu NATO-Rusko.)

Ukrajina v súčasnosti minie za jediný deň viac munície ako sú ročné objednávky niektorých menších európskych krajín a sklady NATO sa rýchle vyprázdňujú. Rusko pritom používa denne až 4-krát viac munície než Ukrajina. Rusko ale vyrábať muníciu stíha, pretože na vojnovú ekonomiku nabehlo už dávnejšie.

Na druhej strane, Západ má s výrobou vážny problém, pretože nemá ani dostatočné kapacity, ani dostatok kvalifikovaných pracovníkov v zbrojárskom priemysle.

Záver

V reakcii na Stoltenbergove vyjadrenia Kremeľ obvinil NATO, že je organizáciou, ktorá je „nepriateľská“ voči Rusku a čoraz viac sa zapája do vojny na Ukrajine.

„NATO sa zo všetkých síl snaží jasne ukázať, že je už celkom otvorene zapojené do konfliktu na Ukrajine,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

* zdroj

prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

** súvisiace články

Exit mobile version