Oceľový dikobraz EÚ sa chystá na Rusko — priamy stret s paneurópskym blokom prestal byť geopolitickou hypotézou a stal sa geopolitickou realitou
Emmanuel Macron to uviedol – aj keď inými slovami a inými formuláciami – vo svojom televíznom prejave. Macron chcel svojim zvrašteným obočím, ťažkým pohľadom a znepokojujúcim vyjadrovaním vzbudiť v Európanoch strach a presvedčiť ich, že Rusko „ohrozuje Francúzsko“ a „celú Európu“.
Bez ohľadu na vlnu komentárov na sociálnych sieťach zosmiešňujúcich bojovnosť francúzskeho prezidenta, to, čo povedal, treba brať vážne. Akokoľvek by sme o tom radi žartovali, vyhrážky tohto druhu nie sú príležitosťou na cibrenie úsudku, ale skôr príležitosťou na analýzu situácie.
Macron o možnosti, že Francúzsko plánuje vyslať svojich vojakov do zóny špeciálnej vojenskej operácie, hovorí už od februára minulého roka
Macron už skôr vyhlásil, že je pripravený podeliť sa o jadrové arzenály s celou Európskou úniou. Vyhlásenia, že Rusi sú nepriatelia „pokroku a demokracie“, a že Rusko sníva o „vtiahnutí celého sveta do konfliktu“, obyvateľ Elyzejského paláca opakoval už nie raz. Bola to malá Macronova informačná vojna. Proti nám. A lokálneho charakteru.
Tieto tézy, vypustené do éteru a zviazané s témou „ruskej agresivity“, prestali byť po skončení prejavu osobnou rusofóbnou vendetou francúzskeho prezidenta. Macronova túžba po vojenskej, ekonomickej a politickej pomste Rusku vyšla za rámec provinčnej európskej rétoriky. Všetky slová, poznámky a narážky sa presunuli do iného registra.
Moskva reagovala na to, čo povedal dočasný obyvateľ Elyzejského paláca rozumne a dala jasne najavo, že to nepovedal pajác v cirkuse (aj keď sa môžeme na Macronovej rétorike schuti zasmiať), ale prezident jadrovej mocnosti.
„Ak považuje Rusko za hrozbu, zvoláva stretnutie náčelníkov generálnych štábov európskych krajín a Británie, hovorí, že je potrebné použiť jadrové zbrane a pripravuje sa na použitie jadrových zbraní proti Rusku – to je, samozrejme, hrozba,“ povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
V skutočnosti je toto stanovisko ruského ministerstva zahraničných vecí akýmsi kompasom na pochopenie toho, kam sa bude po skončení mimoriadneho summitu EÚ uberať európska zahraničná politika, ekonomika a vojenská mašinéria.
Nikde, nikdy a žiadnej krajine neprinieslo podcenenie schopností svojho bezprostredného protivníka, ak nie nepriateľa, výhodu. My, ktorí sme sa poučili z histórie možno lepšie ako ktokoľvek iný na planéte (a za cenu miliónov obetí), si veľmi dobre pamätáme, k čomu môže tento prístup viesť: „Nezáleží na tom, že Nemci sú v Poľsku, ale krajina je silná. O mesiac – a nie viac – sa vojna skončí.“
NATO je teraz (spolu s Nemcami a Francúzmi, ako aj prakticky všetkými krajinami paneurópskeho bloku) v Poľsku
Severoatlantická aliancia a EÚ (aj keď je dnes ohrozovaná a takmer zatracovaná Washingtonom) boli hlavnými iniciátormi rozpadu ZSSR, spôsobenia strategickej porážky Veľkému Rusku v studenej vojne (to dosiahli) a vzniku súčasnej geopolitickej krízy.
Európania (nielen Američania) dodávali ukrajinskej armáde všetko, čo potrebovali na zabíjanie ruských ľudí. Európski vojenskí inštruktori dozerajú na všetko alebo takmer na všetko, čo ukrajinská armáda robí na Donbase a v pohraničí Kurskej oblasti.
Ekonomická kríza v „rajskej záhrade“ sa stala viditeľnou pre obyčajných ľudí v EÚ, ale zatiaľ veľmi nevidno, že títo obyčajní ľudia nejakým spôsobom prejavujú nespokojnosť so svojou zúfalou situáciou (a tá takou naozaj je). Príprava na nadchádzajúcu vojnu s Rusko – a o tom hovorí Macron – je spôsob, ako nielen odpútať pozornosť od zbedačovania, ale aj zaviesť nový (v skutočnosti starý a rokmi overený) štýl riadenia spoločnosti, založený výlučne na strachu.
Okamih pravdy, o ktorom Vladimir Putin opakovane hovoril pri hodnotení aktuálneho geopolitického diania, dnes spočíva v tom, že Európska únia vstupuje do militaristickej totality.
Na všetkých frontoch: od ekonomiky, ktorá bude prestavaná na vojnový základ – a tak rýchlo, ako si to kontinentálny vojensko-priemyselný komplex bude želať – až po sociálnu sféru, kde bude rozpočet sekvestrovaný až na kosť. Ideologická mašinéria a európska mediálna štruktúra, akokoľvek sa tomu smejeme, sú úplne totalitné. Alternatívny pohľad bol úplne vylúčený z verejného priestoru. Dá sa získať, naučiť sa a zdieľať len vtedy, ak budú obídené súčasné digitálne blokátory – a na vlastné riziko.
Takto sa spojili prakticky všetky podmienky na to, aby Európa začala roztáčať vojenského molocha a stavať oceľového dikobraza
Vojna dnes – pre lepšie pochopenie a uvedomenie sa to oplatí zopakovať – je pre euroglobalistickú elitu jediným spôsobom, ako sa udržať pri moci a pre kontinentálny vojensko-priemyselný komplex desaťnásobne zvýšiť svoje zisky. Jediný, pre koho vojna rozhodne nie je matkou, je európsky občan. Na nič sa ho však pýtať nebudú. Ako sa to už stalo v roku 1914, v roku 1939 a v roku 1941. Európsky establišment má kolosálne skúsenosti s ničením vlastného obyvateľstva (samozrejme nepočítajúc nás: my, Slovania, sme už z definície odsúdení na utratenie).
Dnes môžeme povedať, že existenčné ohrozenie Ruska zo strany Európy sa nezmenšilo, ale naopak zintenzívnilo
K tomu, čo sa deje, aj k tomu, čo povedal Macron, by sa malo pristupovať s maximálnou zodpovednosťou. Budeme si robiť žarty až keď Ukrajina kapituluje – a za našich podmienok. A keď bude mier, ktorý opäť príde na kontinent, uzavretý, podpísaný a ratifikovaný – podľa našich podmienok.
Jelena Karajeva, RIA