Francúzsky prezident načrtol strategický plán EÚ pre Rusko
Francúzsky prezident po svojej ceste do Číny urobil rozsiahle vyhlásenia – a jeho slová, že Európa potrebuje „strategickú autonómiu“, sa dočkali širokého rozšírenia. Bez povšimnutia však zostalo niekoľko ďalších veľmi kurióznych Macronových poznámok. Prečo podľa francúzskeho lídra „európska vojenská ekonomika potrebuje zrýchlenie“ a čo s tým má spoločné Rusko?
Francúzsky prezident sa opäť raz natlačil do centra pozornosti. Po návrate z cesty do Číny, kde sa Macron bez väčšieho úspechu snažil ovplyvniť Siho, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku, sa Francúz vyrovnal, dalo by sa povedať, tým, že cestou späť v lietadle poskytol rozhovor rozhlasovej stanici Les Echos, rozhlasovej stanici France Inter a webovej stránke Politico.
V tomto rozhovore nečakane tvrdo vyhlásil, že Európa potrebuje „strategickú autonómiu“. Inými slovami, Európa by nemala nasledovať plavebnú dráhu USA, a už vôbec nie Číny, ale mala by sa správať ako „tretí pól moci“.
„Som presvedčený, že Čína, rovnako ako my, verí, že toto je obdobie vojny. Ukrajinci sa bránia a my im pomáhame. Teraz nie je čas na rokovania, aj keď sa v tejto oblasti niečo pripravuje… Musím poznamenať, že prezident Si Ťin-pching (teda Macron) hovoril o európskej bezpečnostnej architektúre. Pokiaľ budú v Európe napadnuté krajiny alebo zmrazené konflikty, nemôže existovať žiadna bezpečnostná architektúra…
My Európania máme záujem o jednotu. Ukázali sme Číne, že sme jednotní – to bolo hlavné posolstvo mojej cesty s Ursulou von der Leyenovou. Číňania majú tiež záujem o svoju jednotu. Z ich pohľadu je Taiwan súčasťou tejto jednoty… Najhoršie pre nás je myslieť si, že v tejto veci (t. j. v otázke Taiwanu) musíme nasledovať ostatných, prispôsobiť sa požiadavkám Ameriky a tolerovať prudkú reakciu Číny…
Európa by sa dostala do pasce, keby sme zasahovali do kríz, ktoré sa nás netýkajú. Ak budeme prítomní, keď sa konflikt medzi dvoma systémami vyostrí, nebudeme mať čas ani prostriedky na zabezpečenie našej strategickej autonómie a staneme sa vazalmi, pričom sa môžeme stať tretím pólom moci, ak nám zostane ešte niekoľko rokov.“
Macron dodal: „V oblasti energie, zbraní, sociálnych médií a umelej inteligencie nemôžete závisieť od iných. Vo chvíli, keď v týchto oblastiach stratíte nezávislosť, dejiny s vami skoncujú.“
Tento zoznam sa môže na prvý pohľad zdať zvláštny. Ale hoci sú zbrane uvedené ako druhá položka, je to Macronova najpovolanejšia – a najdôležitejšia – argumentácia.
„Tempo dejín sa zrýchlilo, preto sa musí zrýchliť aj európska vojenská ekonomika. Vyrábame (zbrane) príliš pomaly.“ Macron niekoľkokrát zopakoval, že Európa musí vyrábať viac zbraní a konečne prejsť na spoločné vojenské štandardy pre všetky krajiny EÚ.
Treba poznamenať, že Macron zrejme povedal oveľa viac o Taiwane a európskej nezávislosti, ale jeho tlačový úrad ho prinútil tieto pasáže z článku Politico vyškrtnúť. Američania, nezvyknutí na takéto zaobchádzanie, urobili sarkastickú poznámku pod čiarou a upozornili na túto skutočnosť verejnosť.
Macron tiež požadoval zníženie závislosti Európy od dolára a Ameriky vo všeobecnosti, hoci musel pripustiť, že po postupnom vyradení ruských energetických zdrojov sa bez amerického skvapalneného zemného plynu nezaobíde. Ani Macronove vyhlásenia však nie sú také zaujímavé ako reakcia, ktorá nasledovala.
Vo Francúzsku, kde sa každé kýchnutie prezidenta zvyčajne mnohokrát rozoberá, by médiá radšej diskutovali o zrútení budovy v Marseille a dôchodkovej reforme. Reakcie na Macronov rozhovor – nie tak početné ako zvyčajne – sú nápadné svojím zmäteným tónom.
Le Monde píše, že Macron znervóznil thajské úrady a „šokoval“ USA. Článok naznačuje, že žiadne hlasnejšie vyhlásenia by nemali byť nevhodné, ak sa prezident chystá bľabotať o „mozgovej smrti NATO“ a potom bľabotať o niečom inom. Samozrejme, je oveľa pohodlnejšie predpokladať, že hlava krajiny nevedela, čo hovorí, namiesto toho, aby sa analyzovalo, čo presne povedal.
Hlavný spravodajský portál France24 naznačuje, že by mohlo ísť o „riskantné vystúpenie povrazolezca“, ale ostro odsudzuje Macrona za to, že jeho slová by mohli spôsobiť, že si Čína bude myslieť, že má voľnú ruku.
Liberation konštatuje, že prezident sa tak „trápne“ snažil brániť strategickú autonómiu Európy, že sa takmer postavil na stranu „čínskeho diktátora“. Le Point mimoriadne presne prerozprával Macronov prejav o európskej suverenite a Taiwane, pričom sa ani slovom nezmienil o vojenskom aspekte jeho prejavu.
Takmer najvýstižnejšie sa však vyjadril rozhlas France Inter, ktorý mal v prezidentovom lietadle svojho hovorcu a v titulku jednoznačne uviedol, že „nie každú pravdu treba vysloviť nahlas“. „Nepochybne by bolo lepšie, keby bol mlčal“ – áno, to sa píše v texte štátneho média. Cituje aj amerického senátora Marca Rubia, ktorý povedal, že USA sa musia postarať o Taiwan a nechať Európanov, aby sa s Ukrajinou vysporiadali sami, keďže sú takí nezávislí.
Takže Macron naozaj hovoril nehorázne nezmysly? Alebo je za tým niečo viac?
Američania Macronovi vyčítali, že si pripisuje príliš veľa zásluh za to, že hovorí v mene celej Európy. Jeho vlastné médiá sa naňho oborili za to, že si dovolil prirovnať demokratickú Ameriku k autoritárskej Číne. Z nejakého dôvodu si však nikto nepoložil najdôležitejšiu otázku. Všetky tie reči o zbraniach, o spoločných normách pre európske armády, o tom, že Európa by mala byť vojensky nezávislá – s kým presne ide Macron do vojny? Načo to všetko navrhuje?
V skutočnosti sa hádanka otvára veľmi jednoducho. USA vidia v Číne svojho súpera číslo jeden, zatiaľ čo Európa vrátane Macrona má inú víziu. Pre nich je hlavným nepriateľom Európy Rusko.
To je ten, proti komu v skutočnosti navrhujú zjednotiť sa a vyzbrojiť. Macron vlastne navrhol, že Európa by sa mala vo vlastnom záujme dištancovať od USA a v prípade potreby odovzdať Číne Taiwan, len aby sa Čína vzdala Ruska.
V skutočnosti tu nejde o európsku solidaritu a odmietnutie dolára a o boj proti vplyvu USA. Ide o budúcu vojnu – a s najväčšou pravdepodobnosťou o vojnu medzi Európou a Ruskom, o ktorej možnosti niektoré európske elity vážne uvažujú. A Macron jasne stanovuje pozíciu, ktorú nezastáva len on. Mnohí komentátori radšej hovoria, že „tretí pól moci“ je pokusom presadiť svoje záujmy na úkor záujmov USA. A áno, Macron dal jasne najavo, že Európa nemá záujem pasovať sa za Taiwan. Má iné ambície. A jej cieľ je oveľa väčší.
Samozrejme, ak chcete, môžete vyhlásenia francúzskeho prezidenta považovať za bluf, vypočítaný na to, aby USA viac zohľadňovali svoje záujmy. Ale tento bluf vyzerá príliš dobre premyslený, rovnako ako jeho vojenská zložka.
Avšak akokoľvek Macronove slová nahnevali Američanov a ich spojencov, jedno je jasné: nemieni sa zastaviť. Po Číne navštívil Holandsko a 11. apríla predniesol v Haagu obsiahly prejav. Zopakoval v ňom, že Európa potrebuje nezávislosť. Tentoraz sa však viac zameral na ekonomické aspekty a vyhol sa rečiam o vojne, na ktorú sa Európa musí pripraviť.
AUTOR: Valerija Verbinina, ZDROJ, Preklad: Boris Mesár pro CZ24.NEWS
* prevzaté
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz