Najprv dôvod písma. Je príkladný. Samovysvetľujúci vopred, čo bolo povedané, ako aj to, čo je potrebné povedať. Poctivo, naHLAS.
„Myslím, že je to aj generačný problém, že ono to postupne bude odchádzať, ten optimistický pohľad na Rusko a budeme musieť budovať nejaké bariéry nie spolupráce, nie otvorenej konfrontácie, ale do iných spôsobov komunikácie.“
TOTO je vyjadrenie poslanca KMEC-a ešte v úlohe zahraničného tajomníka strany vyslovené na pôde Wetzler Institute v moderovanej diskusii – s dvoma „prelietavými vtákmi“, toho času usadenými v klubových pohovkách PS a SaS, Valáškom a Krúpom. Ako sa spoločne zhodli, bola to diskusia, v ktorej vládla „95 %-ná názorová zhoda“ na základné zahranično-politické otázky dneška.
Najprv smerodajnú poznámku.
Reakcia je motivovaná s prihliadnutím na známu vec, že všetci, čo už majú “svoje odžité”, iba mávnu rukou nad výrokom, ktorý hoci nenápadne vyzerá, o to väčšiu má vypovedaciu schopnosť. Autorstvom, obsahom a konšteláciou diskutérov, a tým aj vzbudzujúcimi obavami, ktoré prináša do prítomnej budúcnosti Slovenska.
A práve ono mávnutie je sebaklam, pretože marí schopnosť analyzovať a spoznať zmýšľanie ľudí na Slovensku. Tých mlčiacich. Preto táto reakcia, preto preposielaný názor. Lebo nie je iba môj. Je náš.
A vedzte, že je príznačný pre situáciu dneška. Pre farizejské postoje, pre doterajšiu nečitateľnosť strany v predvolebnom čase, pre zahmlievanie odpovedí na kľúčové otázky pre voličov na Slovensku. Na otázky typu „s kým a s čím“ po voľbách, ktoré vymedzujú mantinely smerovania Slovenska po predčasných voľbách. Až doteraz.
Toto je prvá časť pointy tohto odkazu HLAS-istom.
A je súčasne aj odpoveďou ľudí prejavujúcou sa úpadkom prvotných sympatií Hlasu a klesajúcimi preferenciami. Lebo ľudia nestratili aj v tomto marazme cit pre vycítenie (ne)úprimnosti k ľuďom. Pre nekorektné, hamletovské balansovanie nad touto otázkou dneška, vediac dobre, že „prelietavé vtáky“ – to je najhoršia verzia ľudí s ambíciou riadiť a spravovať štát. A úplne najhoršia, ak urobia spoločný (politický) kŕdeľ.
A tak tento pánko do nechtiac „otvoreného“ mariáša hraného podľa amerických pravidiel iba otvoril okno na vašom nečitateľnom dome.
Pre jeho úprimnosť jeden palec hore, ale pre neschopnosť vedieť lepšie čítať názory tejto časti obyvateľstva je to mizerné vysvedčenie diplomata, s praxou získanou v samej jame levovej, v USA. S diagnózou neschopnosti byť s ľuďmi konfrontovaný v reálnom čase – v reálnom prostredí. A od takých treba dať ruky preč. Tadiaľ cesta Slovenska nevedie. Lebo v jeho prípade je to iba uhladenejšia verzia Káčera. A v straníckom význame (iba) menej iritujúca verzia Progresívneho Slovenska.
I.
Preto už len viac irónie ako záujem počuť odpoveď. Zato príznačnej.
Stratil ten „diplomatický predvoj Hlasu“ iba cit pre čítanie reálií alebo otcom tohto – vo svojej podstate obludného výroku – je iba želanie?
LEBO tento druh verzie kormidlovania štátu, ten post-káčerovský si ozaj neprosíme. LEBO sila (svetonázorového) presvedčenia kovaná za veľkou vodou na profesijných alebo školiacich pobytoch začína byť – ako sme sa už poučili v nejednom prípade, na nejednom významnom štátnom poste – dostatočne preukazným „certifikátom“ pre spôsobilosť viesť štát po jednosmernej ceste.
Najnovšie, už aj s pričastým pridávaním príkazových a zákazových značiek na ceste podľa anglosaských „pravidiel cestnej premávky“.
II.
A tak už len skutočná, reálna odpoveď na tvrdenie pána s dôležitým (doterajším) postavením a (budúcim) poslaním v Hlase – od tých, čo si to VTEDY odžili:
Tie reálie, tie spomínané „generačné“– mali presne opačný podtext. Rusov sme od „VTEDY“ v drvivej väčšine právom milovali ako koza nôž. Preto asociácie, ktoré spomína, falošné, zavádzajúce spomienky na minulosť nech nechá na tých, čo si to odžili, nech nefabuluje ako Paľo z Hornej Dolnej. Neúctivo k ľuďom, a klamlivo voči sebe.
Lebo tá druhá časť pointy, najpodstatnejší odkaz tkvie v tom, že práve taký ako aj tento pán nás blížia k Rusku viac ako by si „jeden“ myslel. A zrejme aj ako by si (ne)želal..
Lebo to blíženie nie je motivované pre prechovávanú (ideologickú) lásku k Rusom – ale pre názory tohto druhu, neokrôchané, aj keď slušne povedané, násilne systematicky sa snažiace ovplyvniť naše vedomie, myšlienky, názory a postoje – v záujme konvertovania na „anglosaskú vieru“. S „hodnotami za peniaze“. S hodnotami po dobe spotreby.
O tom je dnes vrcholový leitmotív prehodnocovania názoru k Rusom. Dnes rovnako ako inokedy, niečo ako „lepšie na jedenie“, ako to ponúkané nestráviteľné anglosaské menu. Ale to je už na Slovensku hádam aj pre vás v Hlase známa filozofia tríbenia postojov Slovákov v čase využívania práva voľby.
III.
V každom prípade vedzte, že je to pre vás medvedia služba. A pre nás negatívne násobená vašou reakciou. Lebo je neúprimná, nečistá, pokrytecká. Lebo „sňať“ túto „zahranično-politickú trúbu“ Hlasu formálne (iba) z funkcie, zato ho ponechať v štruktúrach poslaneckého klubu, tak to je výsmešná stranícka prax, akej sa v ostatnom období na Slovensku dobre vodí…
Lebo viete veľmi dobre, že je to duša progresívna s DNA, ktorú nejde zmeniť. Lebo názory aké (nechtiac) prezentoval v dišpute s názorovými súkmeňovcami – u človeka ako je ON – sa nemenia. Čo nie je zlá vizitka pre neho, zato dnes ohromne zlá pre vás.
A preto je jeho právom aj povinnosťou svetonázorovému presvedčeniu prispôsobiť aj politické krytie. Zatiaľ čo tou vašou mravnou politickou povinnosťou je umožniť mu aktívne, aby sa mu dostalo miesto na politické políčko kam patrí.
Lebo poctivá hra s občanmi má iné pravidlá. Na Slovensku – slovenské by sme prosili.
PS :
Tomu pánovi sa treba ešte raz veľmi pekne poďakovať. Právom, lebo aspoň otvoril viacerým – viacej oči. Najmä tým, ktorí ešte neprekukli svetonázorové videnie Hlasu. Majúc v tejto súvislosti na mysli najmä farizejské spôsoby nepriznania svojej krvnej skupiny v čase, ktorý pýta dnes viac ako kedykoľvek predtým – vyložiť karty na stôl a hrať s občanmi poctivú hru. Nič viac to nechce. Ale ani nič menej..
Predsa len jednu kacírsku, zato legitímnu otázku na záver.
Ako je známe VÝBOR europarlamentu už odklepol tzv. „MIGRAČNÝ PAKT, vediac, že ide o tú istú, tú samú iniciatívu na prerozdelenie migrantov do členských štátov. Prichádzajúc len s inou fasádou a iným oknom.
A vážnosť situácie znásobuje fakt, že v týchto dňoch sa už má dostať na rokovanie Európskeho parlamentu. Aby sme sa opäť konfrontovali s migračnými kvótami.
Lebo „zajtra“ bude aktuálna otázka o tom, aký podiel žiadateľov o azyl bude Slovensku určený.
A teraz tá otázka pre toho bývalého diplomata: treba ju vlastne dnes ešte položiť, pýtať sa na jeho postoj, na jeho spôsob zahlasovania?
Zato tú istú otázku – v kontexte uvedeného – je na mieste položiť vedeniu Hlasu. Tak nech je tento list zároveň aj verejnou výzvou pre nich – aby konečne priznali farbu.
(či ešte položiť aj druhú doplňujúcu otázku, týkajúcu sa budúcej nominácie Hlasu na ministra zahraničných veci, v prípade ak?)
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz