Liberálna demokracia je demokraciou len dovtedy, kým ľudia poslúchajú a aspoň predstierajú, že veria jej propagandistickým nástrojom. A keďže je postavená na často až do očí bijúcich klamstvách, ktoré odporujú zdravému rozumu, jej apoštoli pôsobia takmer vždy urputne a niekedy až komicky.
Preto je potrebné tieto klamstvá neustále kultivovať tým, že sú do “zblbnutia” opakované v médiách a normované v nadnárodných korporáciách, čím sú spoločensky normalizované a pripravené na to, aby ich politici pretavili do podoby zákonov.
Problém však spočíva v tom, že ani tento nekonečný výplach mozgov nespôsobí, aby sa očividná lož stala pravdou, pretože stále neobstojí ani v elementárnom teste logiky a zdravého rozumu.
Preto si liberálna demokracia vytvorila obranné mechanizmy proti týmto pre ňu nebezpečným testom. Používa na to metódy „sociálneho zosmiešňovania“, ktoré historicky používala každá kolektivistická ideológia.
Ktokoľvek si nemyslí to, čo sa od neho očakáva, že si myslieť má, je liberálnou demokraciou onálepkovaný a zaradený do skupiny, s ktorou sa každá správna, nemysliaca nádoba na oficiálnu propagandu bojí mať čokoľvek spoločné ako čert kríža.
Ide o moderné nálepky ako „antivaxer“, „plochozemec“, „dezinformátor“ alebo súhrnne „dezolát“.
Samozrejme, že každému takému človeku je potrebné – tak akosi liberálno-demokraticky – odobrať právo hovoriť a konať inak, než je v súlade s libtardskou doktrínou.
Liberálna demokracia sa tak od fašizmu líši iba mierou agresivity represívneho aparátu, ktorý potláča nepohodlnú pravdu.
Kým fašizmus mal koncentračné tábory, liberálna demokracia má gulag politickej korektnosti.
Logika, ktorá vedie k týmto všemožným zákazom, je jednoduchá:
- Ja mám (jedinú a oficiálnu) pravdu
- Každý, kto si myslí a hovorí to isté ako ja, má pravdu
- Ty si nemyslíš a nehovoríš to, čo ja, takže pravdu nemáš
- Každý, kto si myslí a hovorí to, čo ty, nemá pravdu
- Kto nemá pravdu, je dezinformátor
- Nikto nemá právo dezinformovať nepravdou
- Preto vy nemáte právo toto hovoriť
- A keď nemáte právo to hovoriť, my vám to zakážeme.
A ako vieme zistiť, čo je pravda?
No predsa tak, že informácia pochádza z dôveryhodných zdrojov, ktoré sme vám jasne označili – a preto je TO pravda. Rovnako ako sme vám jasne označili tie nepravdivé informácie pochádzajúce z dezinformačných zdrojov.
Predstavitelia liberálnej demokracie sú navyše natoľko fanatickí a hlúpi, že si vôbec neuvedomujú, že ľuďom nemožno silou nanútiť, čo si majú myslieť, rovnako ako nemožno človeku vnútiť rešpekt – ten si možno iba zaslúžiť. A že čím viac potláčajú iné názory a zdroje informácií, tým viac ich živia, rovnako ako odpor voči nim samotným a ich ideológii.
Štyri tisícky zatknutých ročne vo Veľkej Británii za prejavy na internete, existencia politických väzňov u nás aj na Slovensku a všeobecná snaha o cenzúru sociálnych médií len potvrdzujú, ako argumentačne slabá a neistá sa liberálna demokracia cíti byť, a nepriamo tým poukazujú na to hlavné – že sa najviac bojí pravdy, pretože tá pre ňu znamená istú smrť.
Jej hlavní apoštoli pritom pôsobia ako banda zmätených idiotov, stojacich v bahne vlastných klamstiev pod vodopádom pravdy, ktorý sa zúfalo snažia chytať holými rukami, pričom sa každým pohybom ešte viac ponárajú.
My to všetko z diaľky pobavene sledujeme a potichu si želáme, aby tými rukami mávali ešte viac.