Kolaps nemeckého hospodárstva: tragédia v piatich dejstvách.
Nemeckú ekonomiku zasiahla „dokonalá búrka spôsobená vysokou infláciou, výpadkami elektriny a pokračujúcim prerušením dodávok“, píše denník „The Financial Times“.
Samotné médiá v Nemecku hodnotia situáciu ostrejšie. „Der Spiegel“ píše o systémovom kolapse nemeckej ekonomiky ako o tragédii v piatich dejstvách.
Prvé dejstvo: Zastavenie výroby
V prvom rade sa cenový šok „dotkne tých výrobcov, ktorí sú najviac závislí od elektriny a plynu: výrobcov papiera, hnojív, ocele“.
Výkonný riaditeľ najväčšieho nemeckého výrobcu ocele, skupiny spoločností „Georgsmarienhütte Unternehmensgruppe“ (GMH) — Alexander Becker je zúfalý:
„Už naozaj nevieme, čo máme robiť. Sme v šoku.“
GMH má 21 pobočiek po celej krajine, 6.000 zamestnancov, vlastné oceliarne a kovospracujúce závody a ročnú spotrebu elektrickej energie jednu terawatthodinu. To je spotreba viac ako tristotisíc domácností.
Vlani firma zaplatila za elektrinu a plyn 120 miliónov eur. Keď ceny ostanú na súčasnej úrovni, výdavky v budúcom roku stúpnu na 1,2 miliardy eur, teda 10-násobne!
„Potom zbankrotujeme,“ hovorí Becker.
Konkurent GMH – „Arcelor Mittal“, stratil nádej na prežitie. Spoločnosť nedávno oznámila, že zatvorí dva výrobné závody v Hamburgu a Brémach z dôvodu „neudržateľného zvyšovania cien energií“.
Najväčší nemecký výrobca hnojív SKW „Stickstoffwerke Piesteritz“ úplne zastavil výrobu. Produkciu amoniaku znížil aj chemický gigant BASF.
„Keďže sa ekonomické vyhliadky naďalej zhoršujú, stavebné projekty sa odkladajú, autá sa menia menej často a staré práčky sa opravujú namiesto kupovania nových,“ píše „Der Spiegel“.
„To najhoršie ešte len príde,“ hovorí Klaus-Dieter Maubach, šéf energetického gigantu (jeden z finančných podporovateľov Nord Stream 2) „Uniper“ a varuje, že vysoké ceny plynu budú „veľkým bremenom“ pre nemecký priemysel.
Šéfka „Asociácie nemeckých odborových zväzov“ (DGB) Jasmin Fahimi v rozhovore pre „Der Spiegel“ varovala, že nemecký priemysel bude zasiahnutý „domino efektom“, ktorý povedie k deindustrializácii Nemecka. „Bude to katastrofa,“ tvrdí.
Druhé dejstvo: Cenová pasca
Koncern Volkswagen sa snaží riešiť krízu dopytu. „Vysoké ceny energií a vznikajúca recesia spôsobujú, že ľudia sa zdráhajú kupovať nové autá,“ hovorí Ferdinand Dudenhöffer, riaditeľ „Centra pre automobilový výskum“ priemyselného gigantu.
Podľa odborných odhadov dopyt po nemeckých autách, ktoré zdraželi, výrazne klesol. Nemecká „Asociácia automobilového priemyslu“ (VDA) revidovala svoju prognózu trhu pre Nemecko z 3% rastu na mínus 6%.
„Náš ekonomický model je otázny,“ varuje prezidentka VDA Hildegard Müllerová.
Znižovanie výroby v kľúčových odvetviach a bankroty spustili reťazovú reakciu. Čím hlbšie sa automobilový a chemický priemysel dostáva do krízy, tým menej investuje do svojho rozvoja.
Dokonca aj v rastúcich odvetviach ekonomiky, ako je stavebníctvo, ktoré sa na nemeckom HDP podieľa viac ako 6%, sa nálada mení, nové objednávky v júni klesli o 11,2% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Stále viac firiem ruší nové projekty kvôli explozívnemu rastu stavebných nákladov. Postihnutá je najmä bytová výstavba. Veľkí inštitucionálni investori ako poisťovne a penzijné fondy už kvôli prudkému nárastu úrokových sadzieb nekupujú nehnuteľnosti. Súkromný dopyt po vlastných štyroch stenách sa tiež zrútil, „na niektorých miestach dokonca na nulu“.
Tretie dejstvo: Spotrebiteľská kríza
Nemci teraz začali šetriť nielen na veľkých projektoch, ako je výstavba nového domu, ale aj v bežnom živote. Mnohé rodiny drasticky obmedzili nákupy v supermarketoch. V obchodoch s elektronikou, módnych reťazcoch či predajcoch nábytku všade klesajú tržby.
„Ľudia sa jednoducho boja,“ hovorí majiteľ veľkého nábytkárskeho reťazca. „Chcel by som znížiť počet zliav a diskontov, skrátka prečkať krízu. Ale potom už viac nikto nepríde.“
Dokonca aj finančne zabezpečení predajcovia vydržia nanajvýš niekoľko týždňov. Skupina obchodných domov „Galeria Karstadt Kaufhof“ (GKK) pozostávajúca zo 130 obchodov sa dostala do konkurzu, dostala štátnu dotáciu 700 miliónov eur, no desí sa „ľadovej zimy“.
Cena energie nemeckých obchodov za posledné mesiace desaťnásobne vzrástla a zákazníkov je podstatne menej. Analytici poradenskej firmy „Cima“ zverejnili správu z „German Study Inner City“, ktorá predpovedá „čistú stratu návštevníkov“ o 20% vo všetkých vekových skupinách.
„Súkromná spotreba ako ekonomický motor v Nemecku do roka pravdepodobne skolabuje,“ varujú odborníci z „Inštitútu pre ekonomický výskum“.
Štvrté dejstvo“: Vlna platobnej neschopnosti
Počet bankrotov stredných a malých podnikateľov sa v auguste oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o štvrtinu. Steffen Müller z „Inštitútu pre ekonomický výskum“ predpovedá v októbri ďalší nárast bankrotov (o tretinu viac ako v roku 2021). Slabé spoločnosti sú už „teraz vytláčané z trhu“.
Kým „pandémia“ zasiahla najmä odvetvie služieb, súčasná kríza zasahuje priemyselné jadro Nemecka. Podľa Müllera 40% všetkých bankrotov veľkých firiem je z oblasti priemyslu.
Spolková vláda sa snaží vlne bankrotov zabrániť, no neúspešne. Záchranné balíčky poskytnuté vládou nemôžu nič zmeniť. „Energetickú krízu nedokážeme prekonať pomocou balíkov pomoci,“ varuje Stefan Koots, viceprezident „Inštitútu pre svetovú ekonomiku“ (IfW) v Kieli.
Nemecko podľa neho potrebuje „strategickú revíziu“ svojej energetickej politiky. Koots navrhuje staviť na fosílne palivá a jadrovú energiu, ale vláda aj naďalej tvrdohlavo lipne na zelenej energii so svojimi nespoľahlivými veternými turbínami a solárnymi panelmi.
IfW očakáva v budúcom roku pokles HDP Nemecka o 0,7%.
„Našu prognózu sme museli revidovať smerom nadol o štyri percentuálne body,“ hovorí Koots. „Namiesto očakávaného hospodárskeho oživenia zažije Nemecko masívnu recesiu.“
Piate dejstvo. Prepad na trhu práce
V Nemecku sa vracia strach zo straty zamestnania, čo sa nestalo už desaťročia.
„Recesia a nedostatok pracovnej sily sa odohrávajú súčasne, čo je nezvyčajná situácia,“ hovorí Enzo Weber z „Norimberského inštitútu pre výskum zamestnanosti“ (IAB). „Momentálne sú dva milióny voľných pracovných miest, ľudia sú stále zúfalo potrební takmer vo všetkých odvetviach.“
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v Nemecku podľa Ifo dosiahol historické maximum. Nedostatok pracovnej sily v júli postihol 49,7% podnikov v krajine.
„Čoraz viac spoločností je nútených zmenšovať svoje podnikanie, pretože jednoducho nevedia nájsť dostatok zamestnancov,“ hovorí Stefan Sauer, odborník na trh práce.
V sektore služieb sa nedostatok pracovnej sily dotkol 54,2% firiem. V stavebníctve — 64%. V oblasti poisťovníctva – 62,4% spoločností.
Vo výrobnom sektore sa 44,5% podnikov sťažovalo na nedostatok kvalifikovaných odborníkov. Sú medzi nimi podniky potravinárskeho, hutníckeho a IT priemyslu, ako aj asi 40% maloobchodných a veľkoobchodných podnikov.
Situácia s nedostatkom pracovnej sily v Nemecku je podobná tej, ktorá sa vyvinula takmer vo všetkých západných krajinách, predovšetkým v USA. Človekom spôsobená „pandémia“ dostala do karantény milióny pracovníkov, ktorí dostali štedré sociálne balíčky a neponáhľajú sa vrátiť do práce s oveľa skromnejším platom.
Nemecko sa „transformuje z kotvy európskej ekonomickej stability na choré dieťa Európy“, upozorňuje „Nordkurier“ s odvolaním sa na analytikov americkej investičnej banky „Morgan Stanley“, predpovedajúcich hospodársku krízu v eurozóne, ktorá sa podľa nich začne v októbri 2022.
„Nemecko zatiahne celú Európu do recesie,“ varuje magazín „Focus“.
Vladimir Prochvatilov, FSK
* prevzaté z sk.news-front.info