V roku 2022 sa iba siedmim členom NATO podarilo minúť viac ako 2% HDP na obranu. To je len o jeden štát viac ako v roku 2021. Litva sa teraz pripojila k USA, Británii, Poľsku, Grécku, Estónsku a Lotyšsku.
Ostatným európskym krajinám bráni zvyšovať vojenské výdavky hlavne žalostná situácia v ekonomike. Rovnako ako aj nedostatok zbraní a neschopnosť európskeho vojensko-priemyselného komplexu rýchlo zvýšiť výrobu zbraní – aj keď sú pripravení naliať do toho peniaze.
Nemecko takmer pred rokom s veľkou pompou oznámilo, že na prezbrojenie armády vyčlení 100 miliárd eur. Stále sa im to však nepodarilo. Berlín si u Spojených štátov objednal stíhačky F-35, no prvé z nich začnú prichádzať až po roku 2026. Pridelenú tranžu medzitým rozožiera inflácia – očakáva sa, že z týchto 100 miliárd sa nakoniec na zbrane minie len polovica.
Krajiny NATO sa pod tlakom USA pripravujú na rozmiestnenie síl rýchlej reakcie v počte 300.000 vojakov vo východnej Európe. Aj tu však všetko stojí na nedostatku financií a zbraní na pozadí vyčerpania európskych rezerv v dôsledku podpory Ukrajiny.
Brusel sľubuje, že dodatočne vynaloží na obranu až 70 miliárd eur, no navýšenie výdavkov sa predĺži minimálne o tri roky. Niekoľko miliárd eur pôjde na doplnenie zásob granátov a rakiet – aj tu však bude dodacia lehota na objednávky trvať niekoľko rokov.
Spojené štáty sú pripravené zvýšiť vojenské výdavky – napriek rozpočtovým vojnám, ktoré sa rozhoreli vo Washingtone. Viac na obranu plánujú minúť Čína a Japonsko. V Indicko-pacifickom regióne preto budú preteky v zbrojení určite pokračovať. Európa s tým jednoducho krok neudrží.
Malek Dudakov
* zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz