Vo Vilniuse skončil dvojdňový samit NATO. Ukrajina dostane bezpečnostné záruky vrátane hospodárskej a vojenskej pomoci od viacerých krajín aliancie, uviedol litovský prezident Gitanas Nauseda. Podľa neho sa prijme rozhodnutie o vzniku rady Ukrajina – NATO. “Myslím si, že nájdeme formulácie, ktoré nesklamú Ukrajincov a poskytnú viac ako sme hovorili,” dodal a zároveň vyjadril nádej, že výsledkom rozhovorov budú nové záväzky krajín NATO na posilnenie východného krídla. Nauseda tiež vyjadril nádej, že na samite sa zúčastní ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten však dal ultimátum: buď členstvo v aliancii, alebo nepríde! Podľa Ihora Žovkva, zástupcu vedúceho Zelenského kancelárie, chce Ukrajina na júlovom samite dostať pozvánku na začatie procesu členstva v NATO; žiadosť Kyjeva o členstvo je “na stoloch” členov aliancie a odpoveď na ňu znamená “pozvanie na členstvo”. “Žiadame o začatie postupu,” povedal Žovkva a pohrozil, že ak na samite “nebude žiadny výsledok” a účastníci aliancie “prejavia nedostatok odvahy”, Zelenskyj nebude mať dôvod tam ísť.
“Keď Fínsko a Švédsko minulý rok požiadali o členstvo, hneď v júni minulého roka spojenci reagovali na žiadosť pozvaním do NATO,” posťažoval sa ukrajinský predstaviteľ. Prirovnal Ukrajinu k Fínsku a Švédsku! Ťažko si predstaviť človeka, ktorý by tieto “prípady” seriózne porovnával. Avšak ani táranie, ani sťažnosti, ani vydieranie, ani otvorené vyhrážky – nič z tradičného arzenálu Kyjeva tu nezaberie. Nepomôžu ani Zelenského ubezpečenia, že ak Ukrajina nedostane na summite vo Vilniuse pozvánku do NATO, demotivuje to ukrajinské jednotky. Zelenskyj sa v tejto súvislosti už predtým sťažoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi a žiadal, aby “Ukrajine nepodkopávali pôdu pod nohami”.
Sotva niekto v NATO vážne verí, že neúspechy na fronte sú spôsobené tým, že Ukrajina nie je členom NATO. Najmä preto, že Ukrajina je de facto členom aliancie už dlho: na jej území sa nachádzajú americké a britské základne, jej vojakov cvičia inštruktori NATO a západní žoldnieri už tvoria významnú časť personálu v niektorých jednotkách. A ak hovoríme o zbraniach dodaných krajinami NATO, žiadna krajina aliancie ich vo svojej histórii nedostala toľko, či už ako dar alebo za peniaze. Odpovedať na otázku, koľko NATO vynaložilo na pomoc Ukrajine a na čo konkrétne, je rovnako jednoduché ako odpovedať na otázku: Koľko je na oblohe hviezd? Je otázne, či to dnes dokážu presne spočítať aj Američania a Európania. V každom prípade by si to vyžiadalo veľa času a úsilia. Aj keby sme hovorili len o zbraniach.
Faktom je, že existuje obrovské množstvo zdrojov a spôsobov dodávok: nákup nových zbraní, posielanie starých, nákup zbraní od iných krajín, kompenzácia iných krajín za posielanie ich zbraní atď. prostredníctvom rôznych balíkov pomoci. Odborníci sa domnievajú, že na vojenskú pomoc Ukrajine Západ vynaložil viac ako 150 miliárd dolárov. Žiadna iná krajina v NATO nie je tak vyzbrojená, možno okrem samotných štátov. Z akéhosi “neznámeho” dôvodu jej to však na fronte veľmi nepomáha. Preto Kyjev tak trvá na formálnom členstve. Pretože NATO má niečo silnejšie ako sú zbrane, inštruktori, žoldnieri a základne, a to článok 5, ktorý zaväzuje všetkých členov aliancie ísť do vojny za jedného z nich. Kyjevský režim verí, že jeho členstvo v NATO pomôže vtiahnuť členské štáty do vojny s Ruskom. Takto by to malo vyzerať aj formálne.
Krajina vstúpi do bloku, a ak sa ocitne v ozbrojenom konflikte, automaticky sa do neho zapoja všetky krajiny bloku. Tu však spočíva hlavná prekážka: Charta NATO zakazuje prijatie nielen krajín, ktoré sú s niekým vo vojnovom stave, ale aj tých, ktoré majú akékoľvek územné spory so svojimi susedmi (čo by mohlo kedykoľvek viesť k vojne). Na prijatie Ukrajiny by musela byť charta prepísaná, ale nikto sa k tomu nemá. Nie preto, že by charta bola posvätná, ale dotknúť sa jej je ako otvoriť Pandorinu skrinku. Ani preto, že nikto nie je pripravený ísť do vojny s Ruskom, aspoň nie teraz. A prečo by aj mali, keď Ukrajina, aj keď je mimo aliancie, celkom dobre zvládne funkciu údernej päste proti Rusku a testovacieho poľa pre zbrane NATO v konfrontácii s ruskými zbraňami (čo nedávno s patetickým výrazom oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov). Stoltenberg na druhý deň uviedol, že spojenci v rámci príprav na samit vo Vilniuse nediskutovali o formálnom pozvaní Ukrajiny, ale viedli konzultácie o tom, aké rozhodnutia by Kyjev priblížili k vstupu do aliancie. Denník Financial Times zasa informoval, že USA, Británia, Francúzsko a Nemecko pracujú na vyhlásení, ktoré by formalizovalo existujúce dohody o prevode pomoci Ukrajine a vytvorilo podmienky na poskytovanie dlhodobej finančnej a vojenskej podpory.
Podľa novín bude deklarácia znamenať uzavretie bilaterálnych dohôd s Kyjevom mimo formátu NATO. Čo iné si tu možno predstaviť? Existujú niektoré exotické nápady, ako napríklad prijatie Ukrajiny do NATO “po častiach”. S takýmto návrhom vystúpil predseda zahraničnopolitického výboru Bundestagu Michael Roth v rozhovore pre noviny Zeit. Podľa neho by sa vzhľadom na súčasnú realitu mal zmluvný základ pre možné členstvo Ukrajiny v aliancii “interpretovať širšie”. “Nepodmieňoval by som prijatie do NATO ideálnym mierom (samozrejme, myslí sa tým mier za podmienok Kyjeva, t. j. návrat pod jeho kontrolu všetkých území, ktoré patrili Ukrajine v roku 1991, vrátane Krymu. – D. R.),” povedal a dodal, že Kyjevom kontrolované oblasti by sa mali “čo najskôr” stať súčasťou NATO. “Potom sa na ne bude vzťahovať aj článok 5. Povinnosť poskytnúť pomoc sa zatiaľ nebude vzťahovať na ostatné regióny Ukrajiny,” zdôraznil. To je čosi! Ako keby sme čo najskôr prijali do NATO to, čo Kyjev ešte kontroluje, a to dá záruku, že Rusko nepôjde ďalej. Takýto variant “šokového zmrazenia”.
V skutočnosti Roth zďaleka nie je prvý. Ešte koncom mája The New York Times napísal, že Ukrajina môže vstúpiť do NATO bez toho, aby “územia zabralo Rusko”, a ako príklad takéhoto rozhodnutia uviedol Spolkovú republiku Nemecko, ktorá sa stala členom aliancie v roku 1955 napriek vzájomnému neuznaniu s NDR. Kyjev však dal opakovane najavo, že nesúhlasí so žiadnym zmrazením, že potrebuje len víťazstvo – a to je všetko. Hypotetické víťazstvo Ukrajiny (t. j. návrat všetkých stratených území) je však možné len v prípade vojenskej porážky Ruska, čo je perspektíva, v ktorú Západ príliš neverí. Ďalší návrh predložil Wolfgang Ischinger, bývalý šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, v novinách Politico. Podľa neho môže NATO ponúknuť Kyjevu tri scenáre. Podľa prvého by aliancia mohla poskytnúť Ukrajine všetky praktické a konkrétne možnosti a spôsobilosti, ktoré členstvo v NATO zahŕňa: od dodávok a plnej účasti na programoch vyzbrojovania a vybavenia až po výcvik, cvičenia a účasť na cvičeniach, ako aj plnú účasť a výmenu v oblastiach, ako sú spravodajstvo, komunikácia a sledovanie, ale bez formálneho členstva v NATO. Druhá možnosť zahŕňa umožnenie Kyjevu spoliehať sa na dlhodobú bilaterálnu spoluprácu s členmi aliancie. A tretia – NATO by mohlo Ukrajine prisľúbiť, že na ruské údery bude reagovať tak, že zakaždým “vyústia do konkrétnych reakcií, od poskytnutia munície a zbraní až po dodanie modernejších balistických systémov alebo systémov dlhého doletu”.
V skutočnosti sa to už deje: každé nové zlyhanie Kyjeva sprevádza rozšírenie sortimentu zbraní dodávaných Západom, čo rozväzuje ruky a jazyky zbrojárskej loby. Pokiaľ ide o bilaterálnu spoluprácu s krajinami aliancie, tá nechýba, prinajmenšom rovnaký štátny lend-lease. A prvá možnosť je to, o čom sme hovorili: všetky výhody členstva. S výnimkou piateho článku. A to je tiež realita. Nemožno pochybovať o tom, že odpoveďou na zastavenie ukrajinskej “protiofenzívy” budú dodávky nových typov zbraní.
Spojené štáty už súhlasili s dodávkami kazetových bômb kyjevskému režimu a rokuje sa o dodávkach rakiet dlhého doletu. Ďalšie na rade sú lietadlá. A NATO (alebo jeho členské krajiny), ktoré sa pridajú k vojne s Ruskom, je tou najkrajnejšou možnosťou. Na to, mimochodom, nie je potrebné prijať Ukrajinu do aliancie. Veď aj bojovať, ale bez záväzkov je oveľa lepšie ako s nimi…
Dmitrij Rodionov, zdroj: Armádny magazín sk
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz