Psychopatia, sociopatia a ďalšie psychické poruchy vrcholných predstaviteľov NATO a EÚ nebudem taxatívne vymenúvať, nedostal by som sa k podstate tohto článku. Sústredím sa preto len na jedného politika a len jedného jeho poskoka. Je ním francúzsky prezident Emanuel Macron, ktorý bol nazvaný, naozaj sa nepamätám kým, infantilným gerontofilom.
Za svoj relatívne dlhý život som niečo také, aby sa študent dobrovoľne oženil s o 24 rokov staršou učiteľkou nezažil. Aspoň nie v našom geopolitickom priestore.
Poznám dva prípady, kedy sa chudobní študenti medicíny (za 1. Slovenského štátu) oženili so ženami staršími o približne 15 rokov. Osobne som s tými ľuďmi komunikoval. Stručne povedané, študenti boli veľmi príťažliví a dostali voľbu: Ženba a pohodlné štúdium a život, alebo…
Aby som bol ešte naturalistickejší, tie ženy boli z umeleckého prostredia a v tom čase boli už po veku, aby si mohli vyberať. Týmto spôsobom sa aspoň čiastočne vyhli tomu, aby ich mohli podozrievať, že si vydržujú amanta. Zodpovedalo to morálke doby.
Ak Macrona vzrušovala žena, ktorá by v našej kultúre mohla byť jeho matkou a v kultúre, ktorá za generáciu ovládne Francúzsko (islam) by mohla byť jeho starou matkou, nie je to dôvod ho zvlášť odsudzovať, sme predsa tolerantná spoločnosť. Malo by ho to však politicky diskvalifikovať.
Čo je však neodpustiteľné, je jeho infantilnosť.
Jeho návrh zaviesť vojská NATO na Ukrajinu, a je jedno, či to urobia jednotlivé štáty, alebo NATO ako celok, je začiatok celoeurópskeho konfliktu.
Môže si Macron dávať pred oči ručičky ako dieťa a tváriť sa, že je geniálny politik, ale ak Francúzsko (alebo hociktorý štát NATO/EÚ) zavedie oficiálne čo len jedného vojaka na Ukrajinu, ten bude automaticky prioritným cieľom ruského útoku.
Navyše, každý útok na ruské pozície, nech sú kdekoľvek, a akýmikoľvek prostriedkami (napr. rakety Taurus) bude z ruskej strany vnímaný ako útok NATO proti Rusku. Ukrajina potom môže tvrdiť, že to bola ona, kto zaútočil, ale Rusko bude tvrdiť, že to bolo NATO, či už konkrétne Francúzsko, Británia, Poľsko, alebo Slovensko, ktoré zaútočilo raketou na Rusko.
Najnebezpečnejšie na tom je to, že tvrdenia oboch strán budú pravdivé. Priama účasť ozbrojených síl NATO na Ukrajine povedie len k vystupňovaniu konfliktu. Zdá sa, že Macronova infantilnosť je nákazlivá.
Rusko je obviňované zo všelijakých zločinov na Ukrajine, nebudem to rozberať. Kto však pozná históriu 2. svetovej vojny vie, že to, čo sa deje teraz na Ukrajine, je “prechádzka ružovou záhradou” oproti tomu, čo sa dialo vtedy.
Okrem toho, Rusi sa naozaj snažia minimalizovať straty svojich vojsk aj obyvateľstva, ide o ich potenciálnych občanov.
Západné obyvateľstvo, a teda aj naše slovenské, si zatiaľ nevie predstaviť, čo je to skutočná vojna. Myslí si, že na Ukrajine je peklo. Nie, na Ukrajine nie je také peklo, aké čaká nás, ak sa zapojíme do tohto konfliktu. Rusi považujú Ukrajincov za „pokazených Rusov“, takže nie sú voči nim takí krutí ako sa prezentuje. Voči nám však nebudú mať dôvod na ohľady. Týmto popisujem situáciu, nie môj vzťah k nej.
Poliaci chcú byť európskou veľmocou, Ľvov a priľahlé oblasti Ukrajiny považujú za historicky svoje. Nadšenie Maďarov pre celú podkarpatskú Rus nie je až také veľké, rovnako je to s Rumunmi, v obidvoch prípadoch tam má drvivú väčšinu slovanské obyvateľstvo, ale príležitosť robí zlodeja.
Nech to posudzujem z akejkoľvek strany, vychádza mi len jeden výsledok:
oficiálne zapojenie sa NATO do konfliktu na Ukrajine môžu Rusi považovať za akúsi povolenku na to, že už môžu konať bez akýchkoľvek ohľadov.
Zaráža ma preto vysvetľovanie Macronovho poskoka, akéhosi plukovníka (ak sa nemýlim), že obsadenie niektorých obranných pozícií na Ukrajine francúzskou armádou, vyzbrojenou ľahkou výzbrojou, by malo zabrániť ruskému útoku, lebo to by znamenalo útok na celé NATO.
Táto imbecilnosť ma doslova ohromila! Práve toto je tá infantilnosť, zakryť si oči pred katastrofou, akoby Rusi, keby uvideli týchto vojačikov, sa roztrasú a zodvihnú ruky hore. Potom protivníkov objímu, ubezpečia ich o dúhovej láske a popijú vodku. Ak by dúhoví bratia a sestry dokázali vyhrávať vojny týmto spôsobom, prečo nie? Problém je však v tom, že nikde na svete to takto nefunguje. Naopak, jednotky NATO by boli prioritným cieľom, aj keby boli oficiálne bez zbraní. Pokračujme ďalej.
Každá raketa, každý útok na ruské ciele by mohol byť pripisovaný jednotkám NATO, či už oprávnene, alebo nie, nezáležalo by na tom! Bolo by nepodstatné, či raketu Taurus odpálili Ukrajinci, Nemci, Briti, Poliaci alebo Luxenburčania.
Na Rusko zaútočil štát NATO, čo by si vyžiadalo reakciu. Rusko by si zvolilo cieľ a potopilo by napr. britskú lietadlovú loď, alebo by zničilo hocijaký iný cieľ v súlade so “západným názorom”, že neexistujú žiadne červené čiary.
Doteraz som si dovolil aj trochu irónie, ale teraz na záver, sa chcem vyjadriť veľmi vážne. Nesmieme si myslieť, že ak oficiálne zavedieme vojská NATO na Ukrajinu, oblasti ich pôsobenia budú pre ruské útoky tabu a vzniknú nejaké podmienky pre mierové rokovania.
Práve naopak, stanú sa prioritnými cieľmi. Ak sa stane to, že ruská armáda vytlačí všetky vojská z Ukrajiny, vznikne obrovský problém: Zvyšky ukrajinskej armády sa budú snažiť útočiť na nové ruské územie. Bude im v tom NATO brániť?
Variantov toho, čo sa môže stať je mnoho. Bez toho, aby sa rokovalo, nie je možné dospieť k ničomu. Zatiaľ som zaregistroval len to, že USA neboli ochotné rokovať o ničom a EÚ sa k tomuto postoju len pripojila.
Môže sa tiež stať, že Rusko bude obvinené, že zaútočilo mimo územia Ukrajiny, ale to už bude len posledný akt pred začatím európskej vojny. Či to Rusko dovolí, netuším. V každom prípade, Rusko má kapacity zničiť Európu aj USA do doby kamennej. Takže
každého, kto je proti mierovým rokovaniam, musíme považovať za vojnového zločinca.
A my, najdemokratickejšie štáty, ktoré upevňujú medzinárodný poriadok založený na pravidlách, veľmi neurčito definovaných bojom demokracie proti autokracii, si budeme môcť vychutnať realitu nového, totalitného, multikultúrno-islamského, progresívneho stredoveku. Za tento stredovek demonštrujú tí úbožiaci na námestiach Bratislavy a Košíc. Človek nevie, čo si má o nich myslieť. Keby narukovali do ukrajinskej armády zaslúžili by si uznanie.
AUTOR: Pavel Fendek, zdroj