Poznáme všetci to slovenské úslovie o tom, že KTO chce psa biť, palicu si nájde. PALICU, ktorá sa volá politická PROPAGANDA. Toto zneužité a zneuctené slovo, ktoré malo kedysi limitovaný, neprekročiteľný rámec. Dnes už len spomienka na časy, o ktorých sme si mysleli, že v tých skorších časoch je to nutné „zlo“. V porovnaní s dnešnou politickou prostitúciou však mala aspoň dno.
S dnes výnimočne dovoleným – osobným dôvetkom – pripomenúc na margo toho situáciu v čase, keď sme sa rozlúčili s predchádzajúcim režimom a pustili do domu nový režim. S trhovým mechanizmom. S novým legalizovaným spôsobom prostitúcie na všetkom a na všetkých, na čom sa dalo podnikateľským spôsobom zarobiť. Zákonným spôsobom. Na živnosť…
A už iste tušíte, že prvé – ako „prieskumníčky trhu“ prišli tie, ktoré chceli obnoviť najstaršie remeslo na svete. Legálne, na spomínanú živnosť.
A verte, či neverte, živnostenský zákon v jeho pôvodnom znení, s účinnosťou od roku 1992 to umožňoval. Nedalo sa z neho vykrútiť lebo nedovolila Ústava. Tá, ktorá dodnes hovorí, že je dovolené všetko, čo nie je zakázané. Zákonom.
A pointa..?
Nuž museli sme (s kolegom Ferkom) konať. Tí, čo sú dnes pri kormidle, vedia ako sme túto dieru v zákone zaplátali. A tá „husárska“ pointa s blahorečením (pre dnešok) je v tom, že sa podarilo zapchať dieru „v kanalizácií“. Primárne – nie skrz tie radodajné – ale pre „sofistikovaný odpad“, ktorý by sme dnes mali na Slovensku – legalizovaný. Pre zákonný rámec na lobistické prostituovanie dnešných nositeľov zla, o ktorom sa nám vtedy ani nesnívalo.
So „7-mou veľmocou“ a „5-tou kolónou“ na čele.
Nemajúc v prípade tej piatej kolóny na mysli tie šľachetné záujmové, vykonávajúce nadprácu za štát, ale tie, ktoré prostituujú spôsobom pri ktorých sú aktivity tých poskromne oblečených dám v domoch pod ctihodne znejúcim predmetom podnikania – erotické masáže – „všeobecne prospešnou činnosťou“.
V tomto kontexte, majúc na mysli tie – s „neviditeľným“ pasákom, správajúcim sa trošku ako Colombova žena. Všetci o ňom, o tom pasákovi, vieme, že je, a predsa ho nikdy nie je na verejnosti vidieť. Aj keď na rozdiel od nej, od tej Colombovej ženy, my sme o ňom nielen počuli, ale ho už aj videli naživo.
A jeden rozdiel tu ešte predsa len je. Ten pasák to robí sofistikovanejšie. Ten zvonka. Zaplatí vopred, aby sa mu to vrátilo dvojnásobne. Po príklady chodiť – by bolo dnes nosením dreva do hory.
A dnes už čuduj sa svete – na týchto prostitútoch – už pasú aj domajší. S rovnakým spoločným menovateľom u oboch typov prostitútov – s 3-mi ef – Filigránsky, Falošne – Filantropicky.
Čo horšie, tí domáci už nie zo svojho, ale za štátne…
Palica von z vreca, prvá..
Určite ste už postrehli, ako sa z kedysi rešpektovanej spravodajskej televízie TA3 stáva doslova hnojisko tej najprimitívnejšej propagandy. Práve mainstreamové médiá sa radi chvastajú, že to, čo ich odlišuje od alternatívnych, je vraj serióznosť a profesionalita, lebo dodržiavajú hlavnú zásadu klasického žurnalizmu – overovanie informácií z dvoch na sebe nezávislých zdrojov.
Fakt, ako bez meškania začali pracovať s neoverenou fámou poľného maršala Jara von Naďa o údajnej snahe Ruska zmanipulovať naše voľby ako s potvrdenou správou najlepšie demonštruje, ako strašne klamú. Môžete si klásť otázku, či sú títo „prostitúti“ takí primitívni alebo skorumpovaní, no hoci sa to nevylučuje, príčina takéhoto správania je oveľa škandalóznejšia ako sa na prvý pohľad zdá.
Ministerstvá a iné štátne orgány míňajú státisíce až milióny eur na propagandu svojich zámerov v médiách. A MY to všetko platíme.
Pohľad do Centrálneho registra zmlúv ukazuje, že len ministerstvo obrany minulo v tomto roku, teda za prvých päť mesiacov, 350 000 eur na “nákup vysielacieho času”, ako sa tomu hovorí, v TA3, TV Joj, TV Markíza, ale aj v RTVS.
Pozor, nejde o legálnu reklamu, ktorá musí byť zo zákona oddelená od ostatného vysielacieho času, ale integrálnu súčasť vysielania, pri ktorom je divák uvedený do omylu, že pozerá štandardné spravodajstvo alebo publicistiku, hoci on sa v tej chvíli díva na skrytú reklamu, teda na obyčajnú propagandu. Práve tam je ten pes (o ktorom je dnes reč na rôzne spôsoby) zakopaný, prečo sú iné názory než postoje vládnucej garnitúry také nežiadúce.
No tieto propagandistické metódy nevyužívajú len ministerstvá, ale napríklad aj Slovenská pošta alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má miliardový dlh, prestala preplácať pacientom na Boroch operácie – no tento rok vynaložila viac ako jeden a pol milióna eur na vlastné PR v uvedených televíziách, ale napríklad aj v Rádiu Expres. Úplne na hulváta…
Rada pre mediálne služby mala proti takýmto nekalým praktikám už dávno zasiahnuť, no všetci vieme, že prostituuje s vládnou mocou. A tak sa v predvolebnom období všetci daňovníci skladajú vláde na kampaň. Je to svinstvo, ktoré paralyzuje objektívnosť médií a ochromuje demokratické mechanizmy tejto spoločnosti.
Ak si dáte tú námahu a zasurfujete si v Centrálnom registri zmlúv, ako som to urobil ja, nájdete tam oveľa viac pikantností. Smutné je, že toto by mala byť štandardná práca novinárov. No namiesto žurnalistov máme v médiách tajtrlíkov a slaboduchých sluhov propagandy, ktorí naháňajú chlapíka, ktorý dostal od ruskej ambasády 500 eur, ale nevšímajú si, že vo vzduchu lietajú státisíce a milióny na propagáciu zvrátených cieľov mocenskej elity.
Ako by povedal klasik – tak sa to robí, do psej matere…
(ale to je už máličko obmenená, verejne dostupná „dôvodová správa k potrebnej novelizácií živnostenského zákona“ od pána Chmelára)
A tá „dôvodová správa“ by pýtala doplniť mnoho-vysvetľujúce údaje aj pre piatu veľmoc na Slovensku. A mohli, či mali by sme začať tými, v súčasnosti priklepnutými 21 miliónmi eur vládou pre ich „vlajkovú loď“, z ktorej vzišiel a na ktorej priplával do politických vôd na Slovensku aj dnešný kapitán lode. Síce so slovenskou vlajkou na stožiari, ale s kompasom zahraničnej, tej známej západnej proveniencie..
PS : Na dovysvetlenie k téme:
Tá „upchávka v kanalizácií“ cez živnostenský zákon umožňuje – neumožniť živnostenskému úradu udeliť živnostenské oprávnenie na tieto prostitučno-lobistické aktivity. Chvalabohu. Zatiaľ.
Lebo ďalšie „kilečko opatrní“ od toho, čo rád „objednáva v bare“ za štátne, čo sa dnes tvári (po 3 rokoch) ako opozičná autorita – čaká v rade na správnu chvíľu. Aby boli v tej prostitúcií úplne neprestrielni.
emorálne, ale so zákonným štítom, so živnosťou v ruke mávať ako Chamberlain na letisku, keď sa vrátil z Mníchova po podpise tej zradnej mníchovskej zmluvy. Z legalizovaným právom robiť „čiernu robotu v čiernej diere “ lobizmom nazvanú – ako podnikateľskú činnosť.
Aj keď treba, s rukou na srdci, ale so smútkom v duši priznať, že to vyše „30 ročné potrubie“ už preteká. A čoraz viac.
A tak by bolo načim, konečne, nových, odborne i mravne spôsobilých, veci sa rozumejúcich údržbárov na Slovensku.