Koalícia ochotných sa v Paríži dohodla na usporiadaní vojenského cvičenia zameraného na rozmiestnenie vojsk NATO na Ukrajine po vyhlásení prímeria, ktoré má byť podľa jej predstaviteľov „dohodnuté“ bez účasti Ruska. Hovorca Kremľa vyhlásil, že Európa sa týmto okamihom sama diskvalifikuje z účasti na mierových rokovaniach, pretože nácvik vojenského vstupu na Ukrajinu je s takýmto cieľom nezlučiteľný. Čím viac sa rúca nemecký priemysel, tým hlasnejšie kancelár burcuje do vojny.
V pondelok sa v Paríži uskutočnilo stretnutie takzvanej Koalície ochotných (Coalition of the Willing), na ktorom európski lídri na čele s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom opäť ukázali, do akej miery sú ochotní riskovať bezpečnosť celého kontinentu. Namiesto hľadania diplomatických riešení a realistického posúdenia geopolitického vývoja sa v Paríži hovorilo jazykom diktátu a konfrontácie.
Merz vyhlásil, že budúce bezpečnostné záruky pre Kyjev majú určovať výlučne Ukrajina a jej západní spojenci – bez akejkoľvek účasti Ruska. Vo svojom vystúpení používal ostrú rétoriku, ktorú autor článku prirovnáva k burcovaniu do tretej svetovej vojny. Podľa autora platí, že čím viac sa zatvárajú továrne v Porúrí, tým hlasnejšie Merz volá po pokračovaní vojny.
Reakcia Moskvy na seba nenechala dlho čakať
Reakcia z Moskvy bola rýchla a jednoznačná. Ak európski lídri od tohto postoja neustúpia, podľa Kremľa sa sami diskvalifikujú z akejkoľvek budúcej účasti na mierových rokovaniach.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že bez účasti Ruska nie je možné formulovať žiadne bezpečnostné záruky a že postoj, ktorý zaujali európske štáty, vedie iba do slepej uličky.
Autor článku opisuje atmosféru stretnutia veľmi expresívne. Tvrdí, že celé podujatie pôsobilo ako stretnutie predstaviteľov ekonomicky oslabených krajín, ktorí sa snažia vystupovať sebavedomo voči Rusku napriek nepriaznivému vývoju na bojisku.
Peskov: Európa sa sama dostáva do izolácie
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na vyjadrenia nemeckého kancelára veľmi priamo.
Zdôraznil, že Európa nemôže zohrávať významnú úlohu pri riešení ukrajinského konfliktu, pokiaľ sa bude usilovať Rusko z celého procesu zámerne vylúčiť.
„Takéto vyhlásenia ukazujú, že postoj, ktorý Európania zaujali, vedie do slepej uličky. Ak na ňom budú trvať, nebudú mať pri urovnaní konfliktu vôbec žiadnu úlohu,“ uviedol Peskov.
Podľa autora tieto slová vystihujú realitu, ktorú si podľa neho európske politické elity odmietajú pripustiť: nie je možné vytvoriť stabilnú bezpečnostnú architektúru Európy bez účasti najväčšej jadrovej veľmoci na kontinente.
Podľa autora sa už v minulosti pokusy vytvoriť bezpečnostný systém „bez Ruska a proti Rusku“ skončili katastrofálnymi dôsledkami a dnešný vývoj sa podľa neho uberá podobným smerom.
Summit v Paríži: príprava na vyslanie vojsk pod vedením Londýna a Paríža
Na stretnutí Koalície ochotných sa okrem Friedricha Merza zúčastnili aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Podľa autora sa za politickými vyhláseniami čoraz jasnejšie črtajú konkrétne plány na budúcu vojenskú prítomnosť európskych štátov na území Ukrajiny.
Koalícia, v ktorej zohrávajú vedúcu úlohu Francúzsko a Spojené kráľovstvo a ktorá združuje viac ako 25 krajín, pripravuje mnohonárodné jednotky.
Tieto jednotky by po prípadnom uzavretí prímeria mali pôsobiť ako odstrašujúca sila (tzv. tripwire) a ich úlohou by bolo dozerať na dodržiavanie prímeria a zabezpečovať výcvik ukrajinských vojakov.
Kým doterajšie výcvikové misie Európskej únie (EUMAM Ukraine) prebiehali výlučne na území členských štátov, predstavitelia Únie podľa autora už otvorene diskutujú o vytvorení stálych výcvikových základní priamo na Ukrajine.
S tým úzko súvisí aj rozsiahla zbrojárska spolupráca.
EÚ a Ukrajina v súčasnosti finalizujú obranné partnerstvo v hodnote 2 miliardy eur, ktoré počíta so spoločnou výrobou rakiet a dronov priamo na Ukrajine. Kyjev má zároveň získať možnosť skladovať časť svojej vojenskej techniky na území spojeneckých štátov.
Manévre v Poľsku: nácvik presunu na Ukrajinu
Poľský premiér Donald Tusk potvrdil, že Poľsko bude na jeseň hostiť prvé spoločné vojenské cvičenie Koalície ochotných.
Na cvičení sa majú zúčastniť britské, francúzske a poľské jednotky.
Ich cieľom bude preveriť logistiku nasadenia síl a schopnosť rýchleho presunu vojsk. Zároveň majú pripraviť európske armády na úlohu budúcich garantov bezpečnosti Ukrajiny a otestovať nasadenie takzvaných ubezpečovacích síl (reassurance forces).
Moskva pred týmto krokom opakovane varuje.
Podľa ruských predstaviteľov bude akýkoľvek vstup vojsk cudzích štátov na Ukrajinu – či už pod hlavičkou NATO alebo iných koalícií – považovaný za legitímny vojenský cieľ.
Autor preto tvrdí, že na poľskom území sa otvorene nacvičuje scenár, ktorý môže prerásť do priameho vojenského konfliktu medzi Európou a jadrovou veľmocou.
Agresívna rétorika Friedricha Merza podľa autora ide ruka v ruke s rastúcou finančnou a vojenskou podporou, ktorú Nemecko a ďalšie štáty poskytujú Ukrajine.
Miliardové výdavky na vojnu, kým domáce ekonomiky chradnú
Na nedávnom summite NATO sa členské štáty zaviazali poskytnúť Ukrajine počas tohto a budúceho roka vojenskú pomoc presahujúcu 70 miliárd eur.
Nemecko pritom prisľúbilo najvyšší národný príspevok.
Od februára 2022 poskytol Berlín Kyjevu vojenskú pomoc približne za 55,5 miliardy eur, čím sa stal najväčším podporovateľom Ukrajiny spomedzi členských štátov Európskej únie.
Podľa autora navyše nemecké médiá informovali, že Berlín bude financovať nákup 50 000 útočných dronov pre ukrajinskú armádu.
Autor zároveň tvrdí, že táto pomoc prichádza v čase, keď Ukrajina zintenzívnila útoky bezpilotnými prostriedkami proti ruskej energetickej infraštruktúre a ďalším cieľom.
Sankcie a európsky priemysel
Autor ďalej uvádza, že Európska únia sa opäť nedokázala dohodnúť na prijatí už 21. balíka sankcií. Podľa jeho názoru sankčná politika prispieva k:
- strate konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,
- presunu výroby mimo Európy,
- rastu cien energií,
- inflácii,
- poklesu životnej úrovne obyvateľstva.
Tvrdí, že Európska komisia namiesto riešenia hospodárskych problémov presadzuje pokračovanie politiky vojenskej podpory Ukrajiny.
Cesta zo slepej uličky si podľa autora vyžaduje realizmus
V závere autor uvádza, že predstavitelia Ruska opakovane deklarujú svoje podmienky pre trvalé mierové riešenie, medzi ktoré podľa neho patria:
- neutralita a demilitarizácia Ukrajiny,
- ochrana ruskojazyčného obyvateľstva,
- uznanie súčasného územného stavu.
Autor zastáva názor, že pokiaľ európski politici nebudú tieto požiadavky brať do úvahy, mierové rokovania zostanú zablokované.
Na záver vyslovuje vlastné hodnotenie, podľa ktorého pokračovanie plánov na rozmiestnenie európskych vojsk na Ukrajine a ďalšia eskalácia konfliktu môžu mať vážne dôsledky pre samotných obyvateľov Európy. Tvrdí tiež, že európska politika by sa mala vrátiť k pragmatizmu, realizmu a snahe predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie.
zdroj: -VK-
** súvisiace články