(Cassie B., Natural News) Väčšina ľudí počula na hodinách dejepisu nejakú verziu toho, čo sa stalo počas Veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933. Nová kniha od Davida Webba predstavuje alternatívny pohľad na to, čo sa v skutočnosti stalo.
Bývalý manažér hedžových fondov v knihe a dokumente s rovnakým názvom „The Great Taking“ (Veľkolepá lúpež) vysvetľuje, prečo si myslí, že to všetko bolo len zinscenované – a prečo sa história môže opakovať.
Podľa Webba systémy centrálneho bankovníctva v tichosti zaviedli schémy konfiškácie kolaterálu (zábezpeky pôžičky), ktoré ohrozujú každého človeka, keď dôjde k finančnému kolapsu – a jeden takýto kolaps určite prichádza.
Vo svojom dokumentárnom filme a knihe vysvetľuje, ako právne, regulačné a finančné zmeny nás všetkých priviedli k „najväčšiemu zločinu, aký si viete predstaviť – k plánovanej globálnej konfiškácii majetku každého človeka“.
Načrtol, ako centrálni bankári nastavili systém, v ktorom môžu zhabať všetky bankové vklady, cenné papiere a majetok, ktoré boli financované pomocou dlhov.
Uvádza nasledovné: „Dnes je v podstate isté, že pri implózii (zrútení) systému finančných derivátov bude kolaterál zhabaný v obrovskom rozsahu. Všetky veci potrebné ku konfiškácii sú už na svojom mieste.
Zákony boli zmenené tak, že kolaterál môžu hneď a bez súdneho preskúmania prevziať subjekty právne definované ako „chránená trieda“. Ani sofistikovaní profesionálni investori, ktorí boli ubezpečení, že ich majetok je „oddelený“, nebudú chránení.“
Webb už viac ako dve desaťročia študuje finančné systémy po celom svete a varuje pred blížiacim sa kolapsom a „Veľkolepou lúpežou“. Jeho práca sa opiera o skúsenosti s hedžovými fondmi a všeobecný prehľad, ktorý získal o peňažných tokoch a typoch systémových rizík, ktoré vedú k organizovanému krachu finančného systému.
Mary Hollandová z potrálu CHD.TV hovorí, že analýza historických udalostí, akými sú konfiškácia zlata a zatváranie bánk počas éry Veľkej hospodárskej krízy, jej poskytla jasnejší obraz o „príručke, ktorú používajú silné bankové záujmy v časoch finančných nepokojov“.
Webb porovnáva súčasnú hyperfinancovanú ekonomiku so stavom americkej ekonomiky tesne pred vypuknutím Prvej svetovej vojny a hovorí, že obe obdobia sú poznačené „rabovaním“ počas neskorej fázy ekonomickej bubliny tesne pred krachom.
Systém kladie základy už desaťročia
Jednou z hlavných tém, ktoré Webb skúma je, ako sa zmenili jednotné obchodné zákony, čiže zákony, ktorými sa riadia obchodné transakcie v USA a na Západe, aby sa z vlastníctva aktív stalo oprávnenie na zabezpečenie (kolaterál).
To znamená, že osobný majetok nie je nič iné ako zmluvný nárok, pričom oprávnenou stranou je „nárokujúci“ subjekt a nie zákonný vlastník.
Vysvetľuje, ako sa štatúty komerčného bankovníctva a definície vlastníctva v priebehu rokov postupne menili, aby položili základy pre zrušenie vlastníckych práv investorov v prípade zlyhania.
„Základom celej infraštruktúry majetkových aktív v USA je Depository Trust and Clearing Corporation (Trust vkladateľov a zúčtovacia korporácia). Ide o entitu, ktorá bola prvýkrát vytvorená na dematerializáciu všetkých aktív v USA,“ poznamenal Webb a dodal, že je presvedčený, že išlo o projekt CIA.
Webb poukazuje na zlyhanie investičnej banky Lehman Brothers počas finančnej krízy v roku 2008, čo bolo podľa neho použité na posilnenie nových precedensov, ktoré veriteľom umožňujú zabaviť aktíva svojich klientov.
V rozhovore povedal Hollandovi nasledovné:
„Sudca konkurznej podstaty uviedol, že banka JP Morgan sa nachádza v „bezpečnom prístave“ a môže si vziať aktíva klienta. Ako jedna z najväčších bánk „určite patrí do „chránenej triedy“. A tieto slová sa používajú pri súdnych rozhodnutiach.“
Webb ďalej hovorí, že v prípade rozsiahlej platobnej neschopnosti si veľké banky a fondy vezmú všetko, na čo budú mať dosah, a ovplyvní to všetkých na celom svete.
Záver
„Centrálne bankovníctvo by malo byť verejnou službou. Samotná myšlienka, že by malo byť kontrolované súkromnými záujmami, je zdrojom všetkých súčasných problémov ľudstva,“ upozorňuje Webb.
Autor: Cassie B., Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net