Je málo pravdepodobné, že by sa našla krajina, kde by jeho cieľ Agendy 2030 “Nebudeš nič vlastniť” plnili politici tak rýchlo ako na Slovensku, ktoré bude pravdepodobne prvé v rozvrate štátu / fungujúcej spoločnosti a zotročení jeho vyvlastnených obyvateľov.
Bleskurýchle – protiprávné a protiústavné konfiškácie najkvalitnejšej pôdy s podzemnými termálnymi prameňmi na výstavbu nezmyselných projektov, ako sú priemyselné parky, chemické fabriky, veterné turbíny, spaľovne chemického odpadu sú len začiatkom procesov straty akejkoľvek možnosti uživiť sa v prípade núdze. Alebo hoci len zastavenia 1300 kamiónov denne s potravinovým tovarom, na ktorých je prežitie Slovákov bytostne závislé.
Keď k súčasnej, stále zvyšujúcej sa potravinovej závislosti pripočítame najnovšiu katastrofu, nákazu dobytka slintačkou a krívačkou, všetko zvláštne do seba zapadá. Tým viac, že na rozdiel od minulosti za zatracovaného “socíka” alebo susedného Maďarska, sú na Slovensku vybíjané / vraždené celé chovy. Aj zdravé a chovy mimo zóny ohrozenia a dokonca aj protiprávnym vniknutím na pozemok za neprítomnosti majiteľov.
Náhoda?
Logiku v tom hľadať ťazko. Politici v SR napriek hlasom zdravého rozumustavili celé živobytie a existenciu Slovenska na automobilové montovne. Stačila politická zmena smeru hlavného odoberateľa v Amerike a montovne sa rozpadajú a Slovensku zo dňa na deň hrozí osud Detroitu.
POLITICI – samozrejme všetci sú odborníci na riadenie vecí verejných – namiesto poučenia sa z krízy nás vrhajú do ďalšej krízy a do ďalších problémov.
Nemusíme byt konšpirátorm, aby sme prišli na myšlienku, ktorá sa neustále vtiera do povedomia, že čo Matovič začal, súčasná garnitúra úspešne doťahuje do konca.
Ako dokonalo zohratý tím…
Výsledkom práce politikov za 35 rokov budovania “demokracie” sa podarilo všetkým politikom dostať Slovákov na poslednú priečku v rebríčku disponibilných príjmov. Po slovensky, Slováci sa stali najchudobnejšími občanmi EÚ.
A pozor!
Tým sme neskončili. Rabovanie majetku Slovákov pokračuje konsolidáciami, rastom cien energií, vymýšľaním stoviek nových opatrení, ako nás pripraviť o posledné čo máme. Naše vlastné bývanie.
A nie, netvrďme, že to inak nejde!
Ak má “štát” 11 miliárd na financovanie stále rastúceho štátneho aparátu, kde už je každý piaty zamestnanec zamestnancom štátu, ak má peniaze na každoročné darovanie 1,2 miliardy na financovanie Ukrajiny, na platby doživotných rent a na darovanie trištvrte miliardy Číňanom na investície, či na stavby megalomanských športových hál – podotýkam počas konsolidácie radových občanov – potom z toho vychádzajú len také možnosti, že politici nami pohŕdajú a vysmievajú sa nám, alebo plnia čiusi agendu.
Alebo oboje. Pretože pre obyvateľov Slovenska očividne nepracujú.
A keď k tomu pripočítame nadmerný tlak na digitalizáciu, výlučné používanie digitálnej meny, zavádzanie čoraz viac sledovacích “apiek”, absolútnu stratu právneho štátu, neriešenie záverov správy Petra Kotlára, prenasledovanie za tzv. antisemitizmus a “extrémizmus”, je ťažké nehľadať súvislosti.
A na záver pripomínam, že vláda sa nikdy nezriekla realizácie cieľov Agendy 2030.