Profesor dal každému študentovi balónik, ktorý musel nafúknuť, napísať naň svoje meno a hodiť ho na chodbu. Profesor potom všetky balóniky premiešal.
Študenti potom mali 5 minút na to, aby našli svoj vlastný balónik. Napriek hektickému hľadaniu nikto svoj balónik nenašiel.
Vtedy profesor povedal študentom, aby vzali prvý balónik, ktorý našli, a odovzdali ho osobe, ktorej meno bolo na ňom napísané. Do piatich minút mal každý svoj balón.
Profesor povedal študentom: “Tieto balóniky sú ako šťastie. Nikdy ho nenájdeme, ak každý bude hľadať ten svoje. Ale ak nám bude záležať na šťastí iných ľudí, nájdeme aj to svoje.“