Naša mierumilovnosť nabáda Európanov k zhoršovaniu situácie
Francúzsky premiér Gabriel Attal po Macronovi potvrdil možnosť vyslať na Ukrajinu kontingent NATO s tým, že Francúzsko kategoricky nemôže akceptovať víťazstvo Ruska na Ukrajine.
Víťazstvo našej krajiny bude mať katastrofálne následky pre väčšinu európskych režimov, ktoré v tejto hre stavili všetko na ukrajinskú kartu. Tu treba poznamenať, že reči o potrebe zadržať Rusko na vzdialených hraniciach sú, ako hovoria Francúzi – „explication pour les imbéciles“ (vysvetlenie pre hlupákov), čo umožňuje formálne zachovať určitú „slušnosť“. Európski politici veľmi dobre chápu, že Moskva žiaden „Drang nach West“ neplánuje a krajiny EÚ a NATO, pokiaľ nás sami nevyprovokujú, sa nemajú čoho báť.
V skutočnosti nebolo zapojenie európskych krajín do hybridnej vojny proti Rusku diktované strachom z nás, ale túžbou spôsobiť nám strategickú porážku, dosiahnuť „preformátovanie“ ruského štátu s cieľom získať prístup ku všetkým prírodným zdrojom Ruska. Nejde o spoluprácu výhodnú pre Západ, ktorá prebiehala pred sankčnou vojnou, ale o priame a neobmedzené drancovanie našej krajiny, aké praktizuje práve Francúzsko vo vzťahu k africkým krajinám, ktoré sú od neho závislé.
Ak by sa im tento plán podarilo uskutočniť, všetky náklady na ukrajinských nacistov by boli viac ako iba pokryté. Dnes však veci vôbec nejdú tak, ako očakávali, a „biznis“, do ktorého európski lídri investovali obrovské množstvo peňazí, teraz upadá. A tento neúspech pre postavy typu Macron, Scholz, Baerbocková, Borrell, von der Leyenová a mnoho ďalších bude osobnou katastrofou.
A tieto postavy majú všetky dôvody pokúsiť sa ísť vabank, čo vlastne povedal Macron. Teraz nehovoríme ani tak o „strategickej porážke“ Ruska, ale o zachovaní nacistického režimu a aspoň časti území pod jeho kontrolou v nádeji, že hranie „dlhej hry“ pre nich vytvorí nové príležitosti v budúcnosti, a ich osobné fiasko na nejaký čas odloží. A Západ už nevidí žiadne iné spôsoby, ako zabrániť konečnej porážke banderovcov.
Je pozoruhodné, že Európska komisia v komentári k Macronovmu veľkohubému vyhláseniu podotkla, že otázka vyslania jednotiek na Ukrajinu je zodpovednosťou a suverénnym rozhodnutím krajín EÚ. Takéto vyhlásenie naznačuje, že na tejto avantúre sa nezúčastňujú USA a Veľká Británia, ani NATO, všetko hádžuc na EÚ, ktorá sa v skutočnosti mení na vojenský blok. Toto je drahocenný sen Anglosasov — vyprovokovať vojnu v Európe, zostať mimo jej rámca, a potom do nej vstúpiť v poslednej fáze, aby „zožali to, čo nezasiali“. A na presadenie tejto myšlienky naviedli úzkoprsého a ambiciózneho populistu Macrona.
S čím však počítajú zástancovia tejto myšlienky – vedenie Francúzska a EÚ? Bez účasti vedúcich síl NATO: USA, Británie a Turecka, ktoré tiež nie je členom EÚ a podobne ako Anglosasi radšej počká, ako sa situácia vyvinie, je ťažké dokonca hovoriť o prevahe nad ruskými ozbrojenými silami. Navyše, armády väčšiny európskych krajín sa teraz nachádzajú v nie príliš dobrom stave. Takmer všetky ich tromfy už sú na Ukrajine vyložené na stole a prebité.
Nádej na úspech v tomto dobrodružstve spočíva v tom, že Moskva nebude riskovať zasiahnutie vojsk krajín NATO (aj tých, ktoré pôsobia pod záštitou EÚ) v prípade ich invázie na Ukrajinu. Hoci ruské vedenie opakovane a oficiálne varovalo, že tieto akcie budú považované za útok na Rusko, Západ je presvedčený, že sa tak nestane a Kremeľ „blafuje“.
Nie všetci sú však takí suveréni. Dosť podráždená reakcia niektorých účastníkov na Macronov prejav na „naliehavom stretnutí so západnými lídrami o Ukrajine“, ktoré sa konalo vo Francúzsku s cieľom „vymyslieť spôsoby, ako zvýšiť efektivitu“ ukázala, že mnohí európski lídri nestratili zdravý rozum a s Ruskom bojovať nechcú.
Aby ich ubezpečili, ako potvrdenie, že „Moskva bude vystrašená“, poukazujú na „červené čiary“, ktoré už kolektívny Západ a jeho banderovci prekročili, pričom nenasledovala žiadna jasná odplata.
Aktuálne deklarácie Macrona a Európskej komisie, ako aj vyhrážky ratlíkov ohľadom Kaliningradskej oblasti tiež „prekračujú červenú čiaru“, po ktorej by mal zaznieť varovný výstrel, najlepšie do kolena.
Ak sa tak nestane, potom môžeme očakávať ďalšie provokácie – napríklad raketový útok na Moskvu, ktorý už teraz naznačujú. Navyše Kyjev už v tejto veci pripravuje pre Západ „alibi“. Banderovský minister pre strategický priemysel Alexander Kamyšin oznámil:
„Máme zbraň s dlhým doletom, ktorá zasiahne cieľ vo vzdialenosti 700 km“
Pričom dodal, že tieto rakety sú výlučne ukrajinské výtvory.
No ak sa západným sponzorom banderovcov takáto provokácia prepečie, môžu začať realizovať existujúci plán na dosiahnutie línie Dnepra. A aby sme Európanov nepriviedli do riskantného pokušenia, nemali by sme s varovným výstrelom otáľať.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu