Svetonázor a chápanie sveta žijúcich generácií formuje globálne trendy sociálneho rozvoja alebo degradácie po stáročia a tisícročia. Na rozdiel od príslovia “Jeden človek nie je bojovník v poli”, od jediného človeka môže závisieť veľa v osude krajiny a ľudstva ako celku. Ale ako často, keď ide o osud krajiny a ľudstva, musíme počúvať: “Ja som malý človek, odo mňa nič nezávisí…”. A takíto ľudia sa nezamýšľajú nad tým, že možno budú musieť odpovedať na Božiu otázku:
“Čo si urobil, aby si nebol ‘malý’ a aby od teba niečo záviselo?”
Taký je ich pohľad na svet a svetonázor, ktorého sú rukojemníkmi. Najzreteľnejšie to možno vidieť v Indii. V Indii je to desivý pohľad: až 300 miliónov ľudí žije existenciu, ktorá je viac úbohá ako zvieracia v plnom zmysle slova. Nemajú prístrešie, prácu, jedlo, spoločnosť a jej inštitúcie sa o nich a ich deti nestarajú. Podobný obraz sa vám naskytne aj v Južnej Afrike. Tieto bytosti majú teda zvláštny pohľad na svet, odlišný od pohľadu zvyšku spoločnosti, ktorá sa považuje za “normálnych ľudí”. Britskí kolonizátori im dali názov “little people”, čo v angličtine znamená “malí ľudia”, a v miestnom dialekte sa im hovorí “neexistujúci ľudia”. Sú dokonca mimo kastového systému tradičnej indickej spoločnosti a každý nedotknuteľný je v porovnaní s nimi šľachtic.
Títo “neexistujúci ľudia” však považujú svoj “spôsob života” a postoj zvyšku spoločnosti k nim za normu. Nemajú žiadnu túžbu niečo zmeniť. Stačia im zvyšky a kôrky chleba, ktoré im z okoloidúceho auta hodí “veľký človek”. Nikdy nezmenia ani svoj spôsob života, ani svoj blahobyt, kým sa medzi nimi neobjaví nové chápanie sveta, nová predstava o svete a skutočnom poslaní človeka a ľudstva, ku ktorému nepatria.
