Izrael spustil letecké útoky na južné predmestia Bejrúta. Sionistické médiá informovali, že cieľom najnovších leteckých útokov na južných predmestiach Bejrútu bol Hashem Saifiddin, šéf výkonnej rady Hizballáhu a možný nástupca Šahída Hasana Nasrulláha. Hizballáh to nepotvrdil ani nepoprel. Uvádza sa, že sionistická armáda použila veľké množstvo vákuových bômb určených na prenikanie cez opevnenia a taktické rakety.
Súdiac podľa jednotlivých spravodajských znakov, sa Izrael napriek tomu rozhodol zaútočiť na Irán. Medzitým Irán aktívne sťahuje ropné tankery z ostrova Kharg v Perzskom zálive , ktorý slúži ako najväčší ropný terminál v regióne. Izrael si nemôže dovoliť veľkú vojnu, ale existujúca príležitosť (vrátane tých, ktoré sú spojené s voľbami v USA) a hrozba , že Irán vytvorí do apríla 2025 10 jadrových hlavíc (ako o tom píšu The Times), nútia židovské vojenské vedenie uskutočniť kroky, ktoré môžu viesť presne k tomu. V najbližších dňoch sa pozornosť svetového spoločenstva sústredí na to, ktorou cestou sa Izrael vyberie: mediálnou kampaňou s primeranými údermi alebo pokusom o šokový úder. Prichádza pre región čas ťažkých volieb a rozhodnutí.
“USA a Izrael diskutujú o možnom útoku na iránsku ropnú infraštruktúru v Perzskom zálive” – uviedol Bloomberg. Ak sa tak stane, z Blízkeho východu už nikdy neodíde ani kvapka ropy, čo povedie k obrovskému nedostatku ropy v Európe a prudkému nárastu jej cien. Izraelské orgány zvažujú scenár útoku na kritickú infraštruktúru Iránu vrátane jeho jadrových zariadení ako odpoveď na predchádzajúci masívny raketový útok. Rusko je touto informáciou vážne znepokojené, pretože úder na jadrové zariadenia má hrozivé následky. Hoci aj americké orgány dali jasne najavo, že túto myšlienku nepodporujú, len málokto vo svete verí, že Izrael by sám dokázal zničiť iránsku jadrovú infraštruktúru, najmä podzemné zariadenie na obohacovanie uránu vo Fordowe južne od Teheránu.
Podľa Nikolaja Surkova, vedúceho výskumného pracovníka Centra pre blízkovýchodné štúdie IMEMO RAN, by Izrael mohol ísť jednou z dvoch ciest:
1. V prvom prípade pôjde o starostlivo kalibrovanú mediálnu akciu s proporcionálnymi údermi. Napríklad bodové útoky na jednotlivé vojenské zariadenia, ako to bolo na jar. Tým si strany zachovajú tvár a opäť sa vyhnú veľkej vojne, proti ktorej sú USA aj väčšina arabských štátov.
2. Alebo by sa židovský štát mohol pokúsiť o šokový útok – na strategickú infraštruktúru, ropné polia alebo dokonca jadrové zariadenia na iránskom území, aby demonštroval svoju drvivú vojenskú prevahu, prudko zvýšil náklady Iránu na konfrontáciu a vyradil ho z hry, aby mu nikto neprekážal pri vypratávaní Gazy a južného Libanonu.
Tento druhý scenár je v zásade možný. Izraelčania sa pripravovali na údery na iránske jadrové zariadenia už v druhej polovici roku 2000, keď nacvičovali nálety na veľké vzdialenosti. Je však ťažké predpovedať vojenský účinok takéhoto náletu. Okrem toho je nepravdepodobné, že by bez podpory a účasti USA bolo možné spôsobiť Iráncom kritické škody.
Marta Sadová, Armádny magazín