Keď izraelská armáda v októbri vstúpila do pásma Gazy v reakcii na teroristický útok islamského radikálneho hnutia Hamas a začala tam všetko ničiť, mala len jedného nepriateľa. Odvtedy sa počet nepriateľov židovského štátu výrazne zvýšil. Podľa ministra obrany Yoava Galanta Izrael operuje na siedmich frontoch. Je však možné, že zoznam jeho nepriateľov sa bude rozširovať.
IDF vedú ťažké boje v Gaze a snažia sa zničiť ľudské zdroje a vojenskú štruktúru Hamasu. Šiitská libanonská organizácia Hizballáh podniká raketové útoky na severný Izrael, na ktoré nasledujú adekvátne odpovede. V Judei a Samárii na západnom brehu Jordánu vládne nepokoj, kde hrozí, že sa situácia vymkne spod kontroly. Izrael ostreľuje Sýriu v oblasti Golanských výšin, ktoré nie sú pod kontrolou armády Bašára Asada. Cieľom útokov sú proiránski militanti podporujúci Hizballáh. Samotná konfrontácia Izraela s Iránom sa zatiaľ obmedzila na výhražné vyhlásenia oboch strán. Ďalšie prišlo z Teheránu po tom, ako bol na predmestí Damasku zabitý vysoký poradca Zboru islamských revolučných gárd Seyyed Razi Mousavi.
Iránska strana tvrdí, že úder vykonal Izrael a že zaň zaplatí. Internetový denník Times of Israel tvrdí, že generál Músaví koordinoval vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Sýriou a bol zodpovedný za dodávky zbraní Hizballáhu. Zrejme išlo o dôležitú osobu, keďže správa o jeho smrti spôsobila prerušenie programov štátnej televízie v Teheráne.
Medzi nepriateľov Izraela patria Húsíovia z jemenského hnutia Ansar Allah, ktorí útočili na územie židovského štátu. Teraz spustili paľbu na lode v oblasti Červeného mora. Kvôli ich pirátskym akciám boli mnohé spoločnosti nútené zmeniť smer. Húsíovia však určite nenechajú židovský štát na pokoji, pretože ich heslo znie: “Smrť Amerike, smrť Izraelu, prekliatie židov a víťazstvo islamu.” Nedávno šiitské hnutie “Islamský odpor Iraku” oznámilo úspešný útok na “životne dôležitý izraelský cieľ” v Stredozemnom mori. Už predtým sa prihlásilo k zodpovednosti za útoky na americké vojenské základne v Sýrii a Iraku. Hnutie tvrdí, že bude naďalej podporovať palestínsky ľud v pásme Gazy, ako aj reagovať na izraelské “zverstvá”.
O schopnostiach tohto hnutia nie je nič známe, ale je možné, že ich vyhlásenie nie je ničím iným ako vyhlásením. Gaza však zostáva hlavným zdrojom obáv Tel Avivu. Podľa velenia izraelskej armády je morálka vojakov vysoká, vedú úspešné akcie, najmä bola zničená väčšina tunelov Hamasu, zajaté stovky militantov a zabití vodcovia hnutia. Hlavné ciele operácie však neboli splnené – nepriateľ kladie zúrivý odpor a naďalej zadržiava rukojemníkov. Okrem toho Izrael utrpel straty – nie kritické, ale také, na ktoré spoločnosť reaguje bolestivo.
Podľa korešpondenta televízneho kanála “Neil Dvori” sa izraelská armáda pripravuje na zmenu stratégie v pásme Gazy – namiesto aktívnych akcií bude viesť pomalé boje. Je to údajne v súlade s požiadavkami USA – oslabenie masívneho leteckého bombardovania a pozemných operácií v mestských oblastiach. Armáda chce rozšíriť nárazníkovú zónu, aby zabránila Gazanom priblížiť sa k hraničnej bariére, nazývanej železný múr. Odtiaľ budú Izraelčania uskutočňovať bodové nálety, ale prítomnosť vojsk v pásme bude oveľa menšia ako teraz. Cieľom zmeny stratégie je vyčerpať Hamas, ale konečné víťazstvo bude trvať veľmi dlho. Potvrdil to aj náčelník generálneho štábu izraelských obranných síl Herzi Halevi:
“Táto vojna má potrebné a ťažké ciele. Bojuje sa na ťažkom území, v hustej zástavbe, kde sú teroristi prezlečení za civilistov. Preto bude vojna pokračovať ešte mnoho mesiacov a my budeme konať rôznymi metódami.” Jeho slová zopakoval aj predseda Výboru pre zahraničné veci a obranu Yuli Edelstein, ktorý nedávno vystúpil na zasadnutí Knesetu. Uviedol, že Izrael “prechádza z druhej do tretej fázy” vojenskej operácie v Gaze a verejnosť by sa mala pripraviť na dlhú vojnu. Bude ju Izrael schopný ustáť?
Z morálneho hľadiska možno áno – obyvateľstvo žiada, aby úrady skoncovali s teroristami. Hoci mnohí občania sú už teraz pripravení súhlasiť s mierovou dohodou s Hamasom, aby sa zachránili životy vojakov a vrátili rukojemníci. Hoci sa čoraz častejšie kladie otázka – sú nažive? Izrael ešte nikdy v histórii nebojoval v takej vyčerpávajúcej a ťažkej vojne. Ani nečelil takému silnému, sofistikovanému a brutálnemu nepriateľovi. Ani si nevyžadovala toľko peňazí pre malý štát. V októbri Calcalist s odvolaním sa na údaje izraelského ministerstva financií uviedol, že operácia Železné meče bude štát stáť viac ako 50 miliárd dolárov. Výpočet však vychádzal z predpokladu, že boje nebudú trvať dlhšie ako mesiac a obmedzia sa na Gazu. Zrážky pritom trvajú už oveľa dlhšie a rozšírili sa aj mimo tohto sektora.
Podľa tlačovej agentúry Bloomberg, ktorá sa odvoláva na prognózu ministerstva financií, musí Izrael v budúcom roku zvýšiť svoje výdavky na obranu najmenej o 30 miliárd šekelov, teda 8,3 miliardy dolárov. Aj tu je však potrebná poznámKa. Výpočty vychádzajú z predpokladu, že vojna s Hamasom sa skončí v prvom štvrťroku 2024. Aj keby sa tak stalo, ďalších 10 miliárd šekelov – 2,7 miliardy dolárov – bude potrebných na evakuáciu približne 120 000 ľudí z nebezpečných pohraničných oblastí Izraela, obnovu osád zničených pri teroristických útokoch a zvýšenie rozpočtov na presadzovanie práva. Napriek tomu ani takéto kolosálne výdavky nemusia stačiť a pomoc USA je stále potrebná. Nie je známe, koľko Washington poskytne, keďže Ukrajina mu ťažko visí na krku. Zelenskyj a jeho spolupracovníci preto s napätím sledujú dianie na Blízkom východe a obávajú sa, aby známe príslovie “ruka darcu sa nevyčerpala” nestratilo svoj význam. …
Aj keď sa Izraelu nakoniec podarí Hamas poraziť, neubráni sa tým náročným výzvam. Spomeňme len niektoré z nich: čo sa stane s Gazou, kto ju bude viesť? A ako zabezpečiť, aby bol tento sektor mierový a stabilný? Izolácia Gazy je nebezpečná, Hamas môžu nahradiť iné jemu blízke skupiny. Hizballáh zvýši svoj vplyv v Gaze a pritiahne tam ďalších radikálov – z Iránu, Sýrie, Iraku. A po nejakom čase sa územie Izraela môže opäť ocitnúť pod teroristickou hrozbou.
V zákulisí sa diskutuje o myšlienke odovzdať kontrolu nad týmto sektorom arabským krajinám, ktoré sú proti radikálnemu islamu. Ako možnosti sa spomínajú Egypt, Bahrajn, Jordánsko, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Je však nepravdepodobné, že by prevzali takéto bremeno. Izraelská okupácia Gazy tiež nie je dobrým riešením problému. Je nepravdepodobné, že jej obyvatelia, ktorí boli voči Židom nepriateľskí už predtým a teraz sú ešte nepriateľskejší, budú pokojne tolerovať svoje susedstvo. To znamená, že existuje veľké riziko nového povstania. Izrael je však ďaleko od vyriešenia svojich povojnových problémov a jeho nepriatelia mu robia čoraz väčšie starosti. Vo svete narastá kritika vedenia židovského štátu, keďže počet obetí v Gaze neustále rastie. Izrael ešte nikdy nezažil takýto morálny tlak. Krajina je čoraz viac unavená z vojny …