Agentúra Reuters zverejnila v noci z 10. na 11.8.2024 editovanú správu skupiny troch autorov týkajúcu sa pripravovaných dodávok iránskych balistických rakiet Rusku. Správa sa odvoláva na viaceré zdroje v európskych spravodajských službách.
Irán a Rusko mali dňa 13.12.2023 podpísať v Teheráne zmluvu o dodávke rakiet, na základe čoho doteraz prebiehal v Iráne výcvik desiatok príslušníkov ruských ozbrojených síl.
Predmetom dodávok mali byť strely typu Fath-360 a Ababil. V obidvoch prípadoch ide o ľahšie typy taktických balistických rakiet. Ide teda o zbrane, ktoré Rusko môže použiť na ničenie prioritných cieľov v blízkosti frontovej línie a nehlbokom tyle ukrajinských vojsk.
Strela typu Fath-360 bola odvodená od podstatne väčšej strely Fateh-110, ide o rovnakú konfiguráciu rakety, len je miniaturizovaná. Je známe, že nová cvičná verzia strely s bola testovaná Korpusom stráže islamskej revolúcie v júli 2023. Používa trup bojovej strely s motorom a bojovou hlavicou delostreleckej rakety kalibru 122 mm Arash, ktorá už bola dodaná Rusku pre použitie v delostreleckých raketometoch BM-21. Použitie cvičných striel mohlo výrazne znížiť aj náklady na výcvik ruských posádok.
V bojovej verzii má Fath-360 (prípadne BM-120) dĺžku 5,1 m, priemer 368 mm, štartovaciu hmotnosť 787 kg, z čoho 150 kg pripadá na hmotnosť bojovej hlavice. Efektívny dostrel je od 30 do 120 km, cestovná rýchlosť je Mach 3 a dopadová rýchlosť Mach 4 (1361 m/s). Navedenie je kombinované, pričom záložný je inerciálny navigačný systém (INS) a primárny satelitný (GNSS), ktorý používa ruský systém družicovej navigácie GLONASS. Pravdepodobná kruhová odchýlka je pod 30 metrov. Strela je porovnávaná s americkou GMLRS, ktorá bola popísaná v predchádzajúcom článku Armádneho magazínu, časť 3.
Fath-360 je iránskou výkonnejšou obdobou amerického raketometu HIMARS, maskuje sa tradične pod plachty rôznych civilných nákladných vozidiel, ktoré sa zrolujú a objaví sa odpaľovacie zariadenie pre dve, tri, štyri alebo šesť striel. Minulý rok došlo k ich bojovému použitiu, Irán ostreľoval kurdské ciele v severnom Iraku.
Ide o miniatúrnu balistickú strelu, jej dĺžka je 3,7 metra, hmotnosť 240 kg, z čoho 45 kg pripadá na bojovú hlavicu a dostrel je 86 km z pozemných odpaľovacích zariadení. Vypúšťané sú z transportno-odpaľovacích kontajnerov pre osem striel. (Ukrajinci budú dúfať, že keď Rusi tieto strely dostanú tak to tak skutočne bude.) Existujú dva spôsoby ich navedenia, prvý je opäť satelitný a ten druhý nie tak častý pre pozemné a už vôbec nie pre miniaturizované balistické strely. Druhý spôsob navedenia je kombináciou inerciálneho pre pochodovú fázu letu a elektooptického v terminálnej fáze. Strela sa teda sama navedie presne na cieľ, ktorý má vopred zadaný, prípadne ho môže mať definovaný v katalógu cieľov. Tu ale pripadá do úvahy možnosť, ktorú autor predvídal už v článku, ktorý v Armádnom magazíne vyšiel dňa 14.12.2023, zhodou náhod deň po vyššie uvedenom podpise zmluvy v Teheráne.
Od balistických striel Ababil bola v Iráne odvodená letecká aerobalistická strela Arman, ktorá mohla medzitým získať pokročilý senzor samonavedenia. Vypustenie zo vzduchu by výrazne predĺžilo jej dostrel (86 km z pozemných platforiem). Potenciálne by sa tým zvýšila účinnosť leteckých úderov, ktoré by ruské lietadlá podnikali z bezpečnej vzdialenosti od cieľa.
Podľa správy Reuters sa kontrakt blíži k zavŕšeniu, najbližší logický krok po ukončení výcviku ruských posádok je fyzické dodanie striel, čo sa má podľa dvoch zdrojov v európskych spravodajských službách stať v prípade rakiet Fath-360 v najbližšej dobe, Ababil by mal prísť neskôr. Západ hrozí, že na túto eskaláciu odpovie, najúčinnejšou formou by však bola dodávka komplexov protivzdušnej obrany Ukrajine. Ide však o balistické strely malých rozmerov, náročný cieľ pre PVO. Ak abstrahujeme od THAAD (ktovie či, bežní Ukrajinci vôbec vedia, čo to je) tak do úvahy pripadajú len MIM-104 Patriot a SAMP-T. Potrebné sú teda upper tier systémy (vyššieho ešalónu vrstvenej PVO), ktorých rakety sú drahé a nie je ich k dispozícii dostatok, prinajmenšom, pokiaľ by sa na jednu vzdušnú hrozbu používali dve strely na zvýšenie pravdepodobnosti jej zničenia.
Iránske balsitické strely nie sú nepresné a ani nespoľahlivé:
Situáciu ešte môže skomplikovať možnosť, že do Ruska už bolo dodaných v priebehu roka 2024 asi 400 iránskych balistických rakiet Fateh-110, ktoré však doteraz neboli použité.
Každopádne, Ukrajina tvrdí, že Rusko dňa 31.7.2024 po päť mesačnej prestávke znovu použilo pri útoku v rajóne mesta Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti severokórejské balistické strely KN-23. Tie majú dostrel asi 700 km. Platformou pre odpálenie tejto balistickej strely môže byť aj železničný vozeň.
P.S. Aby sa to nezačalo pliesť, Ababil je veľmi časté meno pre zbrane v islamskom svete. Dokonca americké stíhačky F-15QA dodané Kataru sa volajú Ababil. Tiež pakistanské balistické strely s viacnásobnou jadrovou hlavicou sa volajú Ababil. Z iránskych zbraní sa meno Ababil používa pre drony, prieskumné drony dlhého dosahu, z ktorých posledný typ Ababil-3 odpálil NLOS PTRS Almas-3, aj kamikadze drony. Dôvod je prostý. Ababil je meno mýtického vtáka, ktorý sa pravdepodobne spomína aj v Koráne v súre Al-Fil. Tieto vtáky mali zachrániť posvätnú stavbu Kába, ktorá sa nachádza uprostred Veľkej mešity v meste Mekka pred sloňou armádou etiópskeho miestokráľa Abraha (vládol na území dnešného Jemenu Himiarytskému kráľovstvu pod nadvládou etiópskeho Aksumského kráľovstva). Vtáky mali zhadzovať malé kamene a zahnali slony na útek. Stalo so to v roku 570 a v rovnakom roku sa narodil Prorok Mohamed.
MK