Spoločnosť a štát je zložitý sociálny supersystém pozostávajúci z rôznych vrstiev. Štátnosť je jedným z atribútov súčasnej spoločnosti, ktorý je zároveň faktorom systematického vplyvu na kolektívnu nevedomosť. Spoločnosť tvoria jednotlivci, ktorí sú nositeľmi rôznych typov psychiky (Vnútorný prediktor ZSSR, DVTR – Dostatočná všeobecná teória riadenia, 2019).
V sociálnom priestore – v sociálnej štruktúre spoločnosti má inteligencia nezastupiteľné miesto, lebo je hlavou národa. Jej sociálnou úlohou a základným znakom je tvorba, akumulácia a distribúcia poznatkov a duchovných hodnôt. Skutočná inteligencia nemôže fungovať bez mravných kvalít ((Bláha, A., Sociologie inteligence, 1937).
V súvislosti s inteligenciou sa vynárajú základné otázky typu kto patrí do inteligencie, aká je jej sociálna úloha a ako si plní svoju sociálnu úlohu v spoločnosti, obzvlášť, keď vyše štyridsať rokov po komunistickom puči v r. 1948 bol frekventovaný mätúci pojem pracujúca inteligencia, t. j. ako keby existovala aj nepracujúca inteligencia. A v mysliach ľudí je hlboko zakorenený tento zmätočný výplod komunistických ideológov, formálny fenomén, fenomén bez obsahu, fenomén totalitárneho myslenia , ktorý navyše všetkému i vlasteneckému dal výsostne negatívnu konotáciu.
Inteligencia je sociálna vrstva spoločnosti a ako spoločenská vrstva by mala byť duchovnou hlavou národa. Jej podstatným znakom je duševná činnosť, podmienená vzdelaním a súvisiaca s potrebou tohto vzdelania v jednotlivých odvetviach fungovania spoločnosti. Jej úloha v spoločnosti je služobná, má slúžiť civilizačnému napredovaniu spoločnosti. A táto hlava má zabezpečovať humánne napredovanie spoločnosti v zmysle pokroku, pričom pokrok je prekračovanie predchádzajúcich štádií vývoja k vývojovo vyšším stupňom. Je to jeden zo základných pojmov našej myšlienkovej výbavy (Komárková, B., Původ a význam lidských práv, 1990, s. 21). Opakom je regres. Pokrok nespočíva v prostom zbúraní včerajška, ale v zachovaní jeho pozitív, ktoré majú silu stvoriť lepší dnešok. Inteligencia je teda veľmi dôležitá sociálna vrstva, od ktorej v mnohom závisí kvalita základnej štruktúry spoločnosti, najmä politická činnosť, akademická a vedecká činnosť, technologický pokrok, ekonomický rozvoj, výchovno-vzdelávacia činnosť, finančníctvo, štátny a samosprávny aparát, zdravotnícka starostlivosť a podobne – to všetko si vyžaduje odborne zdatných ľudí aj s ich určitou morálnou charakteristikou (Blaha 1937).
Odborné posúdenie a vymedzenie pojmov inteligencie a elít je zrejme úlohou filozofie a sociológie, no zákon zdravého rozumu (formulovaný už učencami v antickom Grécku), ako najvyšší zákon, dovoľuje, ba priam núti vyjadrovať sa kompetentne k uvedenej problematike aj príslušníkom iných intelektuálnych činností. A je to priamo povinnosťou najvyššej vrstvy inteligencie – intelektuálov, vyplývajúcej z podstaty jej poslania. Zákon zdravého rozumu je v súlade so všeobecne platným princípom hľadania pozitívnych riešení „Edelstoff Geist ist unsere einzige Resource“ (Ušľachtilá látka rozum je náš jediný zdroj – prostriedok).
Inteligenciu charakterizuje filozofický slovník (Ado, A. V., Filozofický slovník, 1976) ako sociálnu skupinu ľudí, ktorí sa zaoberajú profesionálne duševnou prácou. Obdobne aj iné slovníky označujú inteligenciu ako spoločenskú vrstvu duševne pracujúcich vzdelancov a v jej rámci rozlišujú intelektuála ako vzdelanca, rozumovo, vedecky, teoreticky pracujúceho človeka a inteligenta ako vzdelaného človeka, ktorý zvyčajne duševne pracuje. Uvedené „definície“ intelektuála a inteligenta uvažujú len vzdelanosť a charakter pracovnej činnosti, neuvažujú schopnosť preniknúť k podstate veci a javu, ani odbornú ani humánnu morálku.
V prvom priblížení môžeme za príslušníka inteligencie považovať vzdelanú (či už absolvovaním vysokej školy alebo samoštúdiom), t. j. formálne kompetentnú osobu činnú v duševných oblastiach. Jej formálna kompetencia sa získava najmä indoktrinačným vzdelávacím systémom. Avšak skutočná kompetencia je činná kompetencia (Dudáš, J., Škola života – Pohľady za horizont, 2019), ktorá reprezentuje činnosť s rešpektovaním pozitívneho invariantu pohybu celistvého celku. No pojem činnej kompetencie je terra incognita v celom euro-atlantickom priestore. Závažný nedostatok takýchto charakteristík je absencia schopnosti odhaliť podstatu javu, veci, ako aj absencia etického rozmeru vzdelancov v humánnej oblasti a v odbornej oblasti.
Na plnenie svojej sociálnej úlohy v spoločnosti inteligencia musí byť na potrebnej kvalitatívnej úrovni – odbornej i morálnej a musí byť sociálne vyškolená. Pokiaľ sa vzdelanci zaujímajú o kvalitu výrobkov, ktoré si kupujú, to je pochopiteľné, no kvalita inteligencie samotnú inteligenciu nezaujíma, čo je nepochopiteľné, a to predovšetkým u vzdelancov v humanitných disciplínach. V prvom priblížení ide o sociálnu nevyškolenosť inteligencie. Dôsledkom sociálnej nevyškolenosti, ako aj absencie pevných humánnych i odborných morálnych kritérií je, že inteligencia nemá pevnú názorovú sústavu o sociálnej skutočnosti, bezradne kolíše medzi rôznymi iracionálnymi a simplicistickými interpretáciami a je vítaným štítom a pavézou v rukách rôznych politických a sociálnych dobrodruhov. Neuvedomuje si zrejme ani existenciu a ani nutnosť svojej sociálnej funkcie, čo je katastrofálny pád jej úrovne. To vyvoláva krízu, ktorá predstavuje poruchu základných funkcií spoločnosti (Bláha 1937).
Inteligencia je hlavou národa a jej úlohou je zachovať si schopnosť sebareflexie, reflexie spoločnosti a byť jej autokorektívom. V tom je inteligencia nezastupiteľná (Dudáš, J., Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s. 12).
Inteligencia má byť obhajkyňou humánnych zásad, má byť predstaviteľkou vlády ducha, bez ktorej nemožno žiť. Má mať funkčnú schopnosť povzniesť sa k celistvému videniu všetkých častí, k univerzálnemu pohľadu v súlade s duchovno-tvorivou, duchovno-organizačnou a sceľovaco-unifikačnou činnosťou. Úlohou inteligencie je okrem iného zachovávať si schopnosť sebareflexie a byť tým potrebným korektívom spoločenstva. V tom je inteligencia nezastupiteľná (Bláha 1937, s. 40, 97, 102, 131).
Inteligencia je vrstva ľudí zaštiťujúcich sa väčšinou formálnym dokladom o vzdelaní a hlásiacich sa na základe toho ku spoločenským špičkám. Inteligencia, i tá socialistická, sa našla v liberalizme a ani v najmenšom nepochopila alternatívu k liberálnemu modelu, ani jej idey. Zakladateľ talianskej komunistickej strany A. Gramsci nadviazal na Machiavelliho a v svojom učení o nadvláde tvrdil, že moc vládnucej triedy spočíva nielen v násilí, ale aj na súhlase. Podľa neho hlavnou úlohou inteligencie nie sú funkcie profesionálne (inžinier, vedec…), ale vytvárať a rozširovať ideológie. Predávajúc svoju prácu inteligencia ide tam, kde sú peniaze. Inteligencia je sluhom vládnucej skupiny a využíva sa na vykonávanie funkcií, podriadených úlohám spoločenskej nadvlády a politického riadenia. Liberálna spoločnosť zaviedla techniku ovládania ľudí založenú na manipulácii vedomím, čo je liberálny primitivizmus. Liberálne predstavy sú nezmyselné, liberálna ideológia a inteligencia podkopala nadvládu socialistických síl v socialistickom tábore. Klasické to klapky na očiach inteligencie. Je ťažké chcieť od človeka, aby čokoľvek chápal, keď jeho mzda závisí na tom, ako ďaleko to nepochopil (Kara-Murza, S. G., Manipulace vědomím, 2020, s. 23, 45 – 48).
Inteligencia ako sociálna vrstva nie je homogénna, ale z hľadiska svojich ekonomických možností či triedno-politických záujmov má svoje vlastné vnútorné rozčlenenie, ktoré ju uspôsobuje k tomu, že jej časť je spätá s námedzne pracujúcimi (Bláha 1937).
Etickým imperatívom človeka je hľadať pravdu a zmocňovať sa jej
Kvalita predmetov a výrobkov je daná ich úžitkovými vlastnosťami pre spotrebiteľa. Kvalita elít i inteligencie vôbec by mala byť posudzovaná podľa jej „úžitkových“ vlastností pre spoločnosť – podľa ich prínosu k humánnemu rozvoju spoločnosti. K takýmto vlastnostiam patrí schopnosť preniknúť k podstate veci či javu, čo niektorí vzdelanci charakterizujú ako duševný zrak. Táto schopnosť je ovplyvnená inteligenciou, inteligenčným kvocientom, pričom brilantná inteligencia je vlastnosťou skôr výnimočnou ako všeobecnou. Lenže aký prínos pre spoločnosť reprezentuje vysoko inteligentný jedinec s amorálnymi vlastnosťami? Takže požiadavka schopnosti preniknúť k podstate je nutná, nie postačujúca. Preto treba ku kvalite inteligencie priradiť požiadavku mravnosti. A k humánnej mravnosti sa priraďuje aj odborná mravnosť. Veď aký prínos pre spoločnosť je napríklad plagiátorstvo, ktorým je tak zamorená početná časť slovenskej humanitnej inteligencie najmä z novovytvorených vysokých škôl po roku 1989, ktoré dostali názov univerzity, no de facto sú to bianco univerzity resp. vysoké školy, ktoré v nemeckom, jazykovom prostredí dostali adekvátne označenie ako univerzity na lazoch (Košice, Prešov, Ružomberok, Banská Bystrica, Trnava, Nitra, Sládkovičovo, Skalica, Bratislava).
Otázka kvality a typológie inteligencie je terra incognita u samotnej, najmä humanitnej inteligencie. Výnimku tvorí ojedinelá výstižnejšia charakterizácia inteligencie, ktorá odstraňuje tieto základné nedostatky a zahŕňa intelektové vlastnosti, charakter činnosti, ale aj humánnu etiku i odbornú etiku, ktorá bola prezentovaná v štúdii (Dudáš, J., Krízový stav školstva, Kultúra č. 8/2013), v diele (Dudáš, J., Lexikón menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov, 2017) a v štúdii (Dudáš, J., Máme vôbec elity na Slovensku, Recenzovaná štúdia Českej spoločnosti pre civilizačné štúdiá, 2021). V nich bola inteligencia ako spoločenská vrstva rozčlenená s uvažovaním troch imperatívnych atribútov.
Premýšľajúc o charakterizácii kvality inteligencie je účelné rešpektovať tri imperatívne atribúty:
- a) inteligencia ako vlastnosť človeka, umožňujúca dopátrať sa podstaty javu či veci;
- b) dodržiavanie humánnej morálky;
- c) dodržiavanie odbornej morálky.
Je etický rozmer jednotlivca, vrátane príslušníka inteligencie, v oblasti humánnej morálky i odbornej morálky závažný a dôležitý? Veď morálka ako univerzálny sociokultúrny regulatív je približne tak stará ako samotné ľudstvo, ako kultúra, pričom zákony sú normatívne regulatívy života štátu. A od čias Gréckej revolúcie je známe, že humánna etika je nad všetkým. Už jej najvýznamnejší a najvyzretejší reprezentant a systematik Aristoteles považoval morálnu vybavenosť ľudí vo verejných a štátnych funkciách za veľmi dôležitú (Aristoteles, Politika, 2006, s. 23). Podľa mňa o kvalite príslušníka inteligencie vypovedajú nielen jeho intelektové vlastnosti, ale aj úroveň humánnej etiky i odbornej etiky, preto aj tieto atribúty sú podstatné.
Podľa uvedených troch podstatných atribútov možno inteligenciu typologicky rozčleniť do piatich vrstiev (Dudáš 2013):
- 1) intelektuál nekompromisne hľadá a obhajuje pravdu, dopracováva sa k podstate veci, javu a rešpektuje humánne i odborné etické normy;
- 2) inteligent je povrchný, no rešpektuje humánne etické normy i odborné etické normy;
- 3) polointeligent skúma len povrchne, dodržiava humánne i odborné etické normy, no toleruje ich porušovanie inými;
- 4) pseudointeligent pracuje povrchne, nerešpektuje ani humánne ani odborné etické normy, ba sú mu na smiech a na obtiaž;
- 5) lumpeninteligent, resp. antiinteligent je povrchný, nerešpektuje ani humánne, ani odborné etické normy, sú mu nielen na smiech a na obtiaž, ale navyše je to vzdelanec s najvyššou schopnosťou v trojhodnotovej stupnici schopností: 1) schopný, 2) veľmi schopný a 3) všetkého schopný, teda vzdelanec s tými najhoršími vlastnosťami.
Vrstvy intelektuálov a inteligentov tvoria inteligenciu, ktorá je prínosom pre spoločnosť a skupiny polointeligentov, pseudointeligentov a lumpeninteligentov tvoria deformovanú – dementne deviantnú inteligenciu, ktorá je spoločnosti len na ťarchu, spôsobuje jej rozvrat. Vrstvy pseudointeligent a lumpeninteligent vzhľadom na sociálnu úlohu inteligencie (Blaha 1937), nie sú de facto inteligenciou.
Téma sociológie inteligencie je však tabu v dnešnej spoločnosti euro-atlantického konglomerátu, absentujú práce o inteligencii a jej kvalite. Moravský sociológ profesor Jan Keller (dlhodobé stáže v zahraničí) na otázku vydávania kníh a štúdií o kvalite inteligencie uviedol, že sa nevydávajú (Keller, J., prof. PhDr., PhD., Osobná informácia, Ostrava, 2011).
Humanitná inteligencia, ktorej poslaním je byť strážcom univerzálnych hodnôt, sa prezentuje svojou nevzdelanosťou a nezáujmom o pravdivú a na podstatných faktoch postavenú interpretáciu spoločenských javov. Úroveň mnohých humanitných disciplín evokuje Kusánskeho konštatovanie o „docta ignoranta“ pre naivnú alebo falošnú vedomosť. Vzdelanci zamenili svoje poslanie byť strážcami univerzálnych hodnôt za partikulárne záujmy, najmä nacionálne, militantné i osobné (Benda, J., Zrada vzdelancov, 1929).
Kríza inteligencie znamená, že inteligencia si neplní svoje základné funkcie, ktoré sú jej spoločenskou deľbou) práce určené. Kríza môže byť krízou jej duchovno-tvorivej funkcie, spotrebnej funkcie a distributívnej funkcie, krízou rozumovosti, krízou odbornej morálky a krízou humánnej morálky. V inteligencii sa stratila intraprofesionálna solidarita, interprofesionálna solidarita, ako aj solidarita medzi povolaním a spoločnosťou, pretože politické a sociálne presvedčenie inteligencie závisí existenčne na mocenských a hospodárskych činiteľoch, je vo sfére mocenských vplyvov a slúži politickej a sociálnej protireformácii. Ďalšou objektívnou príčinou jej zlyhávania je nedostatočný vzdelávací systém (Bláha 1937), ktorý je manipulatívny a indoktrinačný.
Humanitné disciplíny, najmä filozofia, sociológia, právo, politológia, psychológia, pedagogika, historiografia, žurnalistika a čiastočne aj lingvistika degenerovali a degenerujú na spoločenskú hru a stali sa nástrojom novodobých šamanov, mágov, prorokov a mystikov, a predstavujú spätný chod civilizácie ako slúžka anticivilizačných síl. Humanitné disciplíny sú dnes obyčajným placebom (t. j.) falošnou náhradou, náhradou skutočného vzdelania. Štúdium humanitných disciplín, najmä sociológie, oslabí schopnosť nezávisle myslieť i absorbovať informácie, ktoré nebudú v súlade s jeho naprogramovaním. Dnešné vysoké školy nie sú zasvätené pravde (Makow 2016, s. 236 – 240).
Všetky humanitné disciplíny o spoločenských javoch nechávajú mimo pozornosti skryté sily, ignorujú túto paradigmu dejinného vývoja, kĺžu po povrchu, čo reprezentuje ich intelektuálnu sterilitu, slúžiac silám dvojitej morálky doby bronzovej „my a oni“ mesiášskeho prúdu (Mac Donald, Kevin, A PEOPLE THAT SHALL DWELL ALONE. Judaism as a Group Evolutionary Strategy, with Diaspora Peoples, 2002), čo je kultúra smrti. Humanitné disciplíny so svojou pseudo-intelektuálnou vatou vytvárajú mentálnu hmlu (Dudáš J.. Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, 2011). Výsledkom je hlboká kríza západnej antikultúrnej kultúry a modernej spoločnosti.
V intelektuálnych nížinách subkultúry humanitných disciplín je mohutný tlak na sociálne odtrhnutie humanitnej inteligencie, na jej sociálne ochrnutie, na uprednostnenie povrchnosti, nasmerovanie na úroveň predvedeckého človeka. Svorky sociológov, historikov a publicistov vyvinuli primitívne treťotriedne schémy západnej sociológie, politológie i ekonomiky, do módy prišli intelektuálni trpaslíci ako Popper, Hayek a ďalší (Fursov, A., Rozvodie, 2021, s. 12). Orwellovský „dvojzmyselný jazyk“ je jazyk katedier sociológie.
Spoločenské disciplíny vyvíjajú úsilie pri zastieraní reálnych pomerov (Keller, J., Tři sociální světy, Sociální struktura postindustriální společnosti, 2010, s. 145). Stali sa z nich sociálne pavedy, postihla ich intelektuálna paralýza, produkujú parazitov.
Fantómová inteligencia duchárov z kolonizovaných humanitných disciplín vykazuje duševnú slepotu, duševné ochromenie, intelektuálnu slepotu, zvrhlosť, sterilitu a malomocenstvo intelektuálnych trpaslíkov a gaunerov, pracuje ako dobytok pre sluhov globálneho parazita a proti spoločnosti (Petrov, G. P., Tajomstvá ovládania ľudstva, 2023).
V akademických kruhoch humanitných disciplín existuje odpradávna istá intelektuálna prostitúcia (G. Murín, Slovenské pohľady č. 1/2018).
Otázka odhalenia podstatných síl, zabraňujúcich humánnemu vývoju ľudstva, je mimo pozornosti humanitnej inteligencie (až na ojedinelé výnimky) a vedecká inteligencia (prírodné a technické vedy) nezdvíha hlavy „k nebesám“.
Inteligencia neodhalila tajomstvo budovania globálnej pyramídy nevoľníckej civilizácie na našej planéte a to od začiatku expanzie nespravodlivej biblickej koncepcie riadenia spoločnosti (Petrov 2023, s. 208, 212). Biblická koncepcia riadenia sveta začala po zmene paradigmy kresťanstva v 4. storočí (Kűng, H., Katolícka cirkev, Stručné dejiny, 2003).
Humanitná inteligencia v celom euro-atlantickom konglomeráte neodhaľuje, že prví falzifikátori histórie boli tvorcovia textov Starého zákona (Kryveľov, I. A. Biblia očami vedy, 1986). Preto vyliezajú zo škôl generácie tupcov bez vzdelania vo forme filozofov, sociológov, politológov, politických geografov a podobných „budižkničemov“. A to sú vraj humanitní vzdelanci.
Náboženstvo je nástroj na riadenie ľudí (Petrov 2023, s. 126)
Existujú dva základné pohľady na svet: mozaikový a kaleidoskopický (Petrov 2023, s. 91).
V mozaike sa fakty ako “farebné sklíčka“ skladajú do mozaiky (ako vitráž) (Petrov 2023, s. 97).
Kaleidoskop je guláš pozliepaných faktov a domnienok. „Kaleidoskop“ v ľudských umoch formuje a udržiava ako Biblia tak aj duchovenstvo. „Kaleidoskopické znalosti“ vytvárajú kaleidoskopický idiotizmus (Petrov 2023, s. 214).
Globálny historický proces je proces ľudských dejín. Bez chápania úlohy riadenia globálneho historického procesu zostávajú všetky historické udalosti len množinou nijako spolu neprepojených „faktov“ (Petrov 2023, s. 160, 198). Preto nestačí stanoviť anamnézu, ale treba stanoviť diagnózu a nastaviť účinnú terapiu (Vnútorný prediktor 2019).
Kaleidoskopický systém vzdelávania od predškolského vzdelávania až po vyššie a akademické umožňuje svetovej finančnej mafii (svetovému zákulisiu) vlastniť všetky nerastné náleziská Zeme, celú ekonomiku planéty, všetky štáty a národy (Petrov 2023, s. 595).
Kaleidoskop historických mýtov vytvára kaleidoskop ideí, ideológií, náboženstiev ktoré manipulujú vedomím (Petrov 2023, s. 594; Kara-Murza 2000?).
Na základe kaleidoskopu historických mýtov sa formuje určitý kaleidoskop ideí, ideológií a náboženstvá, ktoré manipulujú vedomím (Petrov 2023, s. 594).
Idey, ideológie a náboženstvá sú ešte silnejšie ako peniaze, narkotiká a zbrane (Petrov 2023, s. 593)
Pyramídu moci reprezentuje „poschodová torta“, stojaca na podstave. Na vrchole je globálny prediktor/parazit (GPP) – – najvyššie znacharstvo ako okultná a ideologická špička finančnej oligarchie, pod ňou sú úžernícke klany diktátorsky riadiace ekonomiku civilizácie, pod nimi humanitno-„tvorivá elita“ ako táraji financovaní úžerníkmi, pod nimi tzv. stredná trieda –vedecko-technická inteligencia a vysokokvalifikovaní praktickí odborníci rôznych odvetví“ a na spodku je dav ako „pracovný dobytok“, zamestnaný vo sfére výroby a služieb (Petrov 2023, s. 220).
Pyramída ovládania znalostí je obrátená, stojí na vrcholci, najúplnejšie znalosti má GPP, obmedzené majú, vlastnícke štruktúry, ešte obmedzenejčie „elity“ a nulové vedomosti majú davy. Globalizátori potrebujú udržať davo-„elitárnu“ pyramídu. Stabilita pyramídy moci sa zaisťuje stabilitou pyramídy znalostí (Petrov 2023, s. 211).
Čo sa týka duchovnej sféry, tak všetky vierouky, kulty a rituály Východu vštepujú ľuďom myšlienku „sebazdokonaľovania“ a práce s vlastným vnútrom. Západ je civilizácia matérie (Petrov 2023, s. 182). Západ je civilizácia zlodejov.
Takmer tisíc rokov bola Európa franko-germánska, no len posledných cca 250 rokov je anglosaskou, teda yahwizovaná Starým zákonom. Najmä inteligencia v humanitných disciplínach na Západe, ako aj prostitujúce médiá i prostitujúci právnici a zákonodarcovia sa dali do služieb rozvratu Západu a jeho antikultúrneho a anticivilizačného vývoja.
Parahistorici vytesnili zásadnú tému dejín skrytých síl mimo oblasť svojho záujmu. Od 1. do začiatku 19. storočia nebol napísaný žiaden text o podstate biblického ovládania sveta. Podľa kritického autora rola organizovaného židovstva je vyložene podvratná, no obyčajní židia žijú v bubline, je im zastieraná ich história. Degenerovaná židovská sekta špičiek sionistov podviedla mnoho židov prísľubom komunistov – sľubom, že nastolí ekonomickú spravodlivosť. Judaizmus je tajným spolkom vydávajúcim sa za náboženstvo a sektou, pre ktorú je judaizmus rituálom. Pravý účel judaizmu a všetkých tajných spolkov, bez ohľadu na ich exoterické úmysly a ezoterické plány, je namierený na jeden cieľ – koncentráciu politickej, ekonomickej a intelektuálnej sily do rúk malej skupiny jedincov. Tajný cieľ judaizmu je totožný s cieľom slobodomurárstva (Makow, H., Ilumináti – Sekta, jež se zmocnila světa, 2012, s. 26, 31, 119).
Kto rozumie vývoju ľudstva vie, že v dejinách od staroveku bojujú proti sebe dve konceptuálne moci. Podľa židovského autora: „… ten, kto do hĺbky porozumie dejinám sveta, aby získal celkovú predstavu, zistí, že od staroveku až do súčasnosti proti sebe bojujú dva protichodné prúdy, prelínajú sa dejinami a neustále formujú: mesiášsky prúd (síl typu genocídneho Starého zákona – utajenosť je ich modus operandi a úspešný) a civilizačný antimesiášsky prúd (síl typu humánnej identity Atén)“ (J. Jehouda: L ´Antisémitisme, miroir du monde, Éditions Synthesis, 1958, s. 185).
Humanitní vzdelanci vo filozofii, sociológii či politológii diskutujú o nedostatkoch rôznych spoločenstiev, najmä kresťanstva a islamu, ale o rasistických a zločinných cieľoch svetovládnej ideológie skrytých síl mlčia (Hofffman, M., Judaism Discovered from its Own Texts – A Study of the Anti-Biblical Religion of Racism, Self-Worship, Superstition and Deceit, 2008; Guyénot, L. FROM YAHWEH TO ZION, 2018; Guyénot L., Essays on Jewish Power, 2020). Je to vedomá naivita?
Na univerzitách by nemalo ísť o prebudenú ideológiu, ale o hľadanie pravdy. Humanitné disciplíny, najmä sociológia, filozofia, politológia, psychológia, pedagogika, historiografia a žurnalistika, degenerovali a degenerujú na spoločenskú hru a stali sa nástrojom novodobých šamanov, mágov, prorokov a mystikov, a predstavujú spätný chod civilizácie (Johnson, P., Nepřátelé společnosti, 1999). Humanitné disciplíny „… vyvíjajú nemalé úsilie pri zastieraní reálnych pomerov… Sociológia dokáže byť veľmi vynaliezavá pri vytváraní pojmov, ktoré pomáhajú zahmlievať rýchlo sa prehlbujúcu sociálnu nesúmernosť“ (Keller, J. Tři sociální světy, Sociální struktura postindustriální společnosti 2010, s. 145).
Súčasná humanitná inteligencia pracuje s optikou zbrane hromadného ničenia FŠNM, a teda je nielen nesvojprávna, ale priamo antihumánna a anticivilizačná.
Humánne limity činnosti inteligencie boli dávno odstránené konceptuálnou mocou architektov rozvratu. (Petrov 2023; Vnútorný prediktor 2011; Makow 2016). Limity činnosti humanitnej inteligencie nie sú vytýčené v súlade s požiadavkami civilizačného vývoja, ale naopak – sú vytýčené konceptuálnou a ideologickou mocou globálneho prediktora/parazita v euro-americkom konglomeráte ako sionistické mentálne väzenie, forsírované Frankfurtskou školou neomarxizmu (FŠNM), jej nasledovníkmi a rebelujúcimi kultovými spoločenstvami, ktoré chcú byť štátom v štáte (Buchanan P, J., Smrt Západu, 2012).
Humanitná akademická obec podobne ako v stredoveku vymedzuje teritórium diskusie – onú mantru o politickej korektnosti. Je to akademická klika kúpená za drobné. Rostas, Zem&Vek č. 11/2014). Európska najmä humanitná inteligencia je na úrovni house negrov, zvýhodňovaných černošských sluhov v Spojených štátoch amerických v období amerického otrokárstva. Je zničujúce, že nielen inteligencia, ale aj väčšina spoločnosti v euro-americkom konglomeráte odvrhla aténsku identitu civilizovaného Európana, zavrhnutú pápežom Gregorom I. v roku 600 (Soukup, J., Říše byzantská, Slované a Evropa, 1999), a dala sa do služieb anticivilizačnej identity blízkovýchodného jahvistického Jeruzalema akceptáciou genocídneho Starého zákona ako svätého háku v štvrtom storočí (Kűng, H., Katolícka cirkev, Stručné dejiny, 2001).
Veľká časť inteligencie pod vplyvom liberálnej ideológie celkom stratila schopnosť rozumného pohľadu a akejkoľvek sebakritiky. Namiesto toho, aby identifikovala skutočné ťažkosti, ktorých príčinou je väčšinou ňou samotnou presadzovaný liberalizmus, stavia pieskové hradby a očierňuje ľudí, ktorí sa snažia ťažkosti riešiť. Veľká časť inteligencie sa zapája do vyslovene protispoločenskej činnosti (Šifrin, J., Bůh synergie, 2021, s. 352). V tejto súvislosti je význačné hodnotenie inteligencie Leninom po slobodomurárskom februárovom prevrate v Rusku v roku 1917, keď ruská inteligencia neponúkla žiadne riešenie vývoja, že „inteligencia nie je mozgom národa, ale jeho ho.no“ (Kara-Murza, S. G., Sovětská civilizace 1 – Od začátku do velikého vítězství, 2021, s. 183). Užívame si antropocentrizmus, ktorý má korene v osvietenstve, v racionálnom humanizme, no zvrhol sa – vyústil do anticivilizačrnej absolutizácie s následkami ničenia prírodného prostredia chemickým, svetelným, zvukovým, elektromagnetickým smogom a všeličím iným a to vydávame za civilizačný posun.
Humanitná inteligencia z filozofie, sociológie, histórie, politológie, pedagogiky či psychológie pri neznalosti hybných síl a účinkov zbrane hromadného ničenia FŠNM či jej ignorancii predstavuje profesionálnu nekompetenciu a v službe anticivilizačnej konceptuálnej moci vypracováva ideológiu, ktorá generuje moc a táto inteligencia má možnosť presadiť mnoho vecí prostredníctvom tejto moci. V svojich traktátoch predstavuje deti hrajúce sa na svojom piesočku.
Inteligencia v celom euro-americkom konglomerát nie je schopná odhaliť skryté sily i napriek existencii ich prepracovanému programu „Protokoly sionskych mudrcov“ (Helebrandt, R., Kniežatá zloby, 1991), ktoré boli po prvý raz publikované v Petrohrade v roku 1903 v časopise „Znamja“. Ideovo-politické ciele politiky Tóry a Talmudu sú skoncentrovane formulované v 24 kapitolách Protokolov sionských mudrcov. Zakladateľ sionizmu židovský novinár T Herzl napísal, že v roku 1879 jeden sionistický kongres bol verejný a druhý dôverne tajný, na ktorom bol prijatý program Protokolov ako špecifický politický systém – politický program slobodomurárskych lóží (Fleischhauer, U., Pravé Protokoly sionských mudrců – Znalecký posudek, vypracovaný z pověření soudního dvora č. V v Bernu, 19345, 1997, s. 188).
Vnútorná stavba protokolov jasne ukazuje, že ich nenapísal Rus, neboli napísané v ruštine, ani pod ruským vplyvom. Protokoly sú svetovým programom židovstva (Program 2000, s. 220, 247). Súdny úrad v Berne poveril a ustanovil podplukovníka U. Fleischhauera v roku 1934 ako znalca vo veci „Protokolov sionských mudrcov“. On vyvrátil židovské obvinenia cárskych orgánov z autorstva. Pravosť Protokolov je preukázaná zo židovskej politiky, z medzinárodnej spolupráce židovstva, zo židovskej literatúry všetkých dôb, zo židovského spôsobu myslenia a z nenávisti židov voči nežidom. Protokoly nepredpisujú nič iné ako Talmud. Tento tajný politický dokument bol držaný v najprísnejšej tajnosti. Protokoly sionských mudrcov je iluminátsky dokument, je potvrdený faktami o zmenách a procesoch, ktoré sa udiali vo svete (Drábik J., Vyvolenosť – semitizmus, oddelenosť a dvojitý meter 2016, s. 159; Makow, H.,. Krutá pravda a bezočivé lži, Utajované dejiny sveta, 2016, s. 24).
Protokoly sionských mudrcov sú odvodené od Tóry a Talmudu a v dejinách 20. storočia sa udalosti vo všetkých krajinách vyvíjali v súlade s jednotnou schémou opísanou v protokoloch (Vnútorný prediktor 2011, s. 125). Protokoly odhalili sionistické plány (Bjerknes Ch. J., The Jewish Genocide of Armenian Christians, 2006, s. 5). Keďže sú odvodené z Talmudu, ich autor nie je dôležitý. Protokoly sú projektom Nového svetového poriadku a kľúčom na porozumenie historických i súčasných udalostí (Makow 2012, s. 25).
Svetové židovstvo je nadžidovským prediktorom centrálne riadená, internacionálne organizovaná politická sila, ktorá bez ohľadu na čas a obete uskutočňuje svoje svetovládne plány (Fleischhauer 1997, s. 293). Židovské klany všade vytvárajú štát v štáte (Hitchcock, A. C. (2006). Synagoga Satanova, Tajná historie světové židovské dominance, 2006; Korn, D., Das Netz. Israels Lobby in Deutschland, 2003; Fleischhauer 1997, s. 149).
Nežidovská, najmä humanitná inteligencia, je minimálne intelektuálne nezrelá, honosí sa svojím vzdelaním bez vlastnej logickej kontroly, uplatňuje získané vedomosti, skombinované talmudskými agentmi „kulturtrockizmu“ (nasledovníkmi Frankfurtskej školy neomarxizmu) tak, že uskutočňuje výchovu nežidov v potrebných smeroch (Fleischhauer 1997, s. 286).
Židia žasnú nad hlúposťou kresťanov, ktorí prijímajú naše učenie a vydávajú ho za svoje vlastné (žid H. W. Rosenthal in Rostas, Zem&Vek č. 6/2015, s. 11).
Dnešná západná civilizácia je veľký podvod. Kultúra vyjadruje súhrnnú matricu populácie. V skazenej kultúre nie je vypracovaná pravoverná výchova. Západná kultúra je prepracovanou psychologickou operáciou (Makow 2012, s. 59, 69, 98, 108).
Globalizácia je v mnohom ekvivalentom anglických ohrád 16. a 17. storočia. Okradnúť celé štáty, národy, pripraviť ich o zdroje, poškodiť životné prostredie – to je „zníženie nákladov a racionalizácia“ (Fursov, A., https://www.armadnymagazin.sk/, 23.12.2023).
Globálny parazit pri vytváraní dna sveta „novej normality“ robí deštrukciu spoločnosti ako celku jej rozdelením na desiatky menšín a podporovaním extrémnych foriem individualizmu na jednej strane, na strane druhej – zjednodušenie, primitivizácia správania a psychológie cez deštrukciu skutočnej kultúry (začiatok dala kontrakultúra 60. rokov), výchova, fyziológia správania, premena ľudí na „chodiace žalúdky“, teda na trénovaných biorobotov („fyletická evolúcia”) (Fursov.2023).
Otázku úrovne humanitnej inteligencie v euro-americkom konglomeráte reflektoval už v 50-tych rokoch dvadsiateho storočia žiak Rutheforda a úspešný novelista Angličan C. P. Snow v svojej prednáške „The Two Cultures“ (Dve kultúry) pred senátom univerzity v Cambridge v roku 1959, ktorá vyšla knižne pod názvom „The Two Cultures and Scientific Revolution“ (Dve kultúry a vedecká revolúcia) a vzbudila živú diskusiu na oboch brehoch Atlantiku (http:/en.wikipedia.org/wiki/The-Two-Cultures, 1959).
Snow diagnostikoval priepasť medzi vedcami (scienses – prírodné a technické vedy) a humanitnou inteligenciou (humanities), ktorá bola nielen prekážkou vo vedeckom pokroku, ale dokonca predstavovala a predstavuje hrozbu prežitia západnej civilizácie. Uviedol, že typické vládnuce triedy západných spoločností pozostávajú z absolventov humanitných disciplín a tieto kruhy sú neefektívne a veľmi zle vybavené na to, aby vedeli, čo veda ponúka na riešenie problémov spoločnosti. Prirovnal ich k luditom v anglickom textilnom priemysle, ktorí ničili stroje, mysliac si, že ony sú príčinou ich nezamestnanosti. Poukázal na kľúčové hrozby vyplývajúce z existencie jadrových zbraní a z rozdielov medzi bohatými a chudobnými štátmi i na zlyhanie humanitných vzdelancov pri hľadaní riešení, ktoré môžu ponúknuť prírodovedci a technici.
Namiesto skutočných osobností z absolventov rôznych škôl sa vytvárajú tri kategórie: nekultivovaní vzdelanci (prírodovedci a technickí vedci), kultivovaní nevzdelanci (absolventi humanitného vzdelávania, umelci) a nekultivovaní nevzdelanci (štátna byrokracia – administratívni pracovníci) (Dudáš 2011, s. 88).Od renesancie, keď sa utváral moderný Európan, patrí kritické myslenie, právo a veda k jeho civilizačnej výbave. Skutočná veda má cieľ epistemický aj utilitárny pre duševné blaho a úžitok ľudstva.
Kritické myslenie znamená vyvinúť spoľahlivé racionálne hodnotenia argumentu alebo myšlienky. Kritické myslenie je prostriedkom na oddelenie pravdy od nepravdy, rozumných od nerozumných presvedčení. V rozpore s logikou a kritickým myslením je propaganda ako akékoľvek organizované, koordinované úsilie presvedčiť masy ľudí, aby prijali nejakú konkrétnu myšlienku.
Európske myslenie však ovplyvňovala a spoluurčovala ideológia a politika, ktorá sa úspešne maskovala a maskuje ako náboženstvo a ktoré z nepochopiteľných dôvodov humanitná inteligencia až na mizivé výnimky nebola a nie je schopná demaskovať. Je intelektuálne nezrelá a navyše vnucuje obyvateľstvu dívať sa na svet očami tohto ideovo-politického hnutia, čo predstavuje nielen zradu humanitnej inteligencie, ale aj jej kognitívne ochrnutie a zradu humánnej a odbornej morálky. Ide o ideovo-politické hnutie sionizmu, ktoré vytvára od začiatku dekonštrukciu hodnotovej pyramídy západnej kresťanskej kultúry. A historiografia o tom mlčí napriek tomu, že už Kant odhalil, že Talmud a talmudizmus/judaizmus je politické hnutie (Kant in Hoffman, M., Judaism Discovered from its Own Texts – A Study of the Anti-Biblical Religion of Racism, Self-Worship, Superstition and Deceit, 2008).
Vynikajúca odbornosť nevylučuje politickú slabomyselnosť
Hlasovanie 40 akademikov o spoločenských záležitostiach sa nebude líšiť od hlasovania 40 nosičov vody (Le Bon, G., Psychológia davov – Myslenie a konanie ľudí v dave, 2016).
Tituly neoslobodzujú od hlúposti.
Päť dekád indoktrinácie obyvateľstva Západu vzdelávacou a mediálnou sústavou, fenomén jalovej akademickej diskusie a gloriola anticivilizačnej západnej nadradenosti a prázdnej nadutosti, metodika dekonštrukcie hodnotovej payramídy západnej kresťanskej kultúry, patologický altruizmus voči proti prirodzeným komunitám je prejavom anticivilizačného javu degradácie filozofie ako dôsledku pôsobenia novej zbrane hromadného ničenia – Frankfurtskej školy neomarxizmu (FŠNM), ktorá deformovala hodnotové systémy modernej spoločnosti.
Od začiatku 20. storočia nastala doba relativizmu bez hraníc, doba manipulátorov a spotrebného davového človeka (Dolejší, M., Analýza 17. listopadu 1989, 2014, s. 85). Relativizmus a ideologický „multikulturalizmus“ rozkladajú spoločnosť. Ak je všetko relatívne, potom možno všetko – kanibalizmus, genocídu – ospravedlniť (Šmihula, D., Evolúcia práva, 2013, s. 117). Akademická klika humanitných „vzdelancov“, kúpená za drobné, horuje za relativizmus. „Potrebnosť“ morálneho relativizmu postuloval napríklad dr. E. Lech, dekan Kings College v Cambridgi: „Hlavnou tendenciou našej doby je nepátrať po absolútnych morálnych hodnotách, byť moralistom je spoločensky nežiaduce“ (Johnson, P., Nepřátelé společnosti, 1999, s. 162).
Západný svet sa dá charakterizovať ako „svet mŕtvych mozgov“. Francúzsky filozof Jacques Derrida, narodený v Alžírsku v sefardskej rodine, bol považovaný za zakladateľa dekonštrukcie. Tento pojem, inšpirovaný Heideggerom, znamená niečo ako „konštruktívna deštrukcia“, prevracanie a rozkladanie tradičných významových pozícií, aby sa ich zložky uvoľnili zo skamenených spojení a dali sa znova oživiť v nových súvislostiach. Slúži k deviantnej relativizácii hodnôt.
Víťazstvo paleolitikov nad neolitickou revolúciou je príčinou zaostávania spoločnosti (Michálek in Dudáš, J., Škola života – Pohľady za horizont, 2019).
Sociálni paraziti, ktorí najprv vyštudujú gender, veterinárnu sociológiu alebo podobne „vážny, užitočný a vysoko eticky cenený odbor“, ktorý je žiaľ v praxi celkom nepoužiteľný, to následne vracajú spoločnosti tým, že vymýšľajú inklúzie, záchody pre „tretie“ pohlavie alebo eutanáziu pre dažďovky. Oni vlastne neštudujú preto, aby následne našli žiaduce pracovné a spoločenské uplatnenie, ale preto, aby nám dodávali nevyžiadané „filozofie“ a pomätené náboženstvá. V zmysle príslovia Nur tote Fische fliessen mit dem Strom (Len mŕtve ryby plávajú po prúde) sú to mŕtve ryby.
Štúdium humanitných disciplín, najmä sociológie, produkujúce sociologických mastičkárov, oslabí schopnosť nezávisle myslieť i absorbovať informácie, ktoré nebudú v súlade s jeho naprogramovaním. Dnešné vysoké školy nie sú zasvätené pravde. A väčšina vedúcich politikov sú absolventi humanitných
Disciplín (Makow, H., Krutá pravda a bezočivé lži, Utajované dejiny sveta, 2016, s. 236 – 240; Dudáš 2017, s. 535).
Navyše, zarážajúca je priam absolútna technická a prírodovedecká negramotnosť väčšiny ľudí z humanitných disciplín, na ktorú upozornil v 50-tych rokov žiak Rutheforda a úspešný novelista C. P. Snow (Snow 1959), čo im neumožňuje napĺňať rad intelektuálnych elít a intelektuálov. Ani tým, čo sa prebudili a chceli odstrániť tento svoj nedostatok, sa ani po dlhom úsilí nepodarilo zvládnuť druhý princíp termodynamiky. Riaditeľ Max Plankovho inštitútu v SRN profesor Bradshaw skonštatoval: “Celá generácia osobností z humanitných disciplín, prinajmenšom v anglosaskom svete, sa snažila nasledovať radu Snowa, no zostali frustrovaní a rozčarovaní pri svojej snahe zvládnuť druhý princíp termodynamiky“ (Bradshaw A., Energy and energy research, Europhysics News, 2008). A pritom druhý princíp termodynamiky je hybnou silou evolúcie človeka a spoločnosti (Kováč, L., Konec lidské evoluce, 2017).
Čiastočným vysvetlením antihumánnej činnosti humanitnej inteligencie je kniha francúzskeho vzdelanca židovského pôvodu J. Bendu (Zrada vzdelancov, 1927). Benda poukázal na zradu vzdelancov, upozornil na príklon humanitných vzdelancov k službe politickým vášňam a to vo vedeckom rúchu, k národnostnému egoizmu najmä tzv. židovskému nacionalizmu. Vzdelanci zamenili svoje poslanie byť strážcami univerzálnych hodnôt za partikulárne záujmy, najmä nacionálne a militantné. Humanitní vzdelanci namiesto rozvíjania civilizačných hodnôt a kultúry sa dali do služieb rasistického šovinistického nacionalizmu. Ich limitným prípadom sú akademickí zločinci na Západe.
Výskum inteligencie ako psychologického javu ponúkol alternatívne vysvetlenie zaostávania humanitných disciplín a neschopnosti humanitnej inteligencie: „Bádatelia v humanitných spoločenských disciplínach sa málo zaujímajú o podstatu. Sú v priemere menej inteligentní ako vedci v prírodných a technických vedách“ a odhaduje rozdiel na 15 bodov“ a navyše navrhoval forsírovať podporou štátu tých, ktorí sa rozhodli študovať najnáročnejšie prírodné vedy ako fyziku a matematiku (Weiss, V., DIE IQ-FALLE: INTELIGENZ, SOCIALSTRUKTUR UND POLITIK, 2000).
Spoločenské disciplíny, ktoré sa zrodili z buržoáznej spoločnosti, nielenže neodrážajú realitu, ale ich úlohou je hájiť záujmy panujúcej triedy, jej videnie sveta. Homo academicus Pierre Boudieu tvrdí: „… „Vedecká“ kultúra prevzala na seba úlohu koncepcie, ktorá je dnes známa ako meritokracia. … Dnes západná veda zažíva (najostrejšiu) krízu a jej mainstream prežíva prerod na propagandu, najmä propagandu multikulturalizmu. V neskorokapitalistickej spoločnosti sa spoločenské disciplíny ako štruktúra, ale i ako proces, organizujú takým spôsobom, aby sa úplne vyhli „kontroverzným“ otázkam a deteoretizoval vzdelávanie“ (Fursov 2021, s. 140 – 141).
Historiografia nemá k dispozícii nijaké všeobecne prijateľné objektívne kritéria aplikovateľné na vývojové etapy vyčleňovania a formovania európskych vetiev a národov, improvizuje podľa potreby a cieľa a zvlášť podľa toho, ako sa to hodí (Dudáš 2011, s. 125).
Historici najmä 19. a 20. storočia ukradli Slovákom a Slovanom dejiny ich dávnejšej minulosti (Dudáš 2011, s. 126).
Kozmetickí historici nám podsúvajú históriu interpretácií dejinných udalostí ako skutočné dejiny. Profesorské dejiny nemajú nič spoločného s faktami o minulosti, sú duchom profesorov a ich koncepcie. Humanitná inteligencia v celom euro-americkom konglomeráte neodhalila, že falzifikátori histórie boli už tvorcovia textov zákonov Starého zákona (Kryveľov 1986).
Historik je nielen psychicky a kultúrne produktom osobných skúseností, ale i vedomým produktom implantovanej pamäte. Systémoví historici pracujú podľa princípu „víťazi píšu dejiny“, teda falšujú interpretáciu historických faktov.
Oficiálna historiografia je dielom historikov hlavného prúdu – pseudohistorikov a papagájuje interpretácie podľa momentálnej rozhodujúcej politickej sily v každom štáte, od nej sa pravdu nedozvieme. Oficiálna historiografia je zameraná, a to až doposiaľ, na adoráciu koristníctva a lúpeže.
Historické mýty umožňujú rozpútať vojnu a odoberať „majetok“ na základe „histórie“ (Petrov 2023, s. 594).
Oficiálna verzia histórie nie je v žiadnom prípade veda, ale umenie vymývania mozgov v záujme vládnucich dynastií a najbohatších klanov Zeme – svetových špičiek, tzv. elít, de facto pseudoelít. Tie budujú základy budúcnosti, aby úplne zlegalizovali sfalšovanú informáciu o minulosti. Hlavné páky manipulácie s minulosťou sú ideologizovaná interpretácia a jednoduché zamlčovanie, banálne utajovanie. Oficiálna verzia histórie nielen nesplňuje päť atribútov najpresnejšej definície vedy (Wagner, F., Is truth still of value? europhysics news, No. 5/2007), ale je to subjektívistická disciplína.
Skutočná história je pred nami utajovaná, a to, čo sa nazýva história, nie je nič iné ako súbor falzifikátov, ktoré sú výsledkom práce, ktorú vykonali služobníci Vatikánu a globálneho parazita počas niekoľkých storočí, aby zničili a nahradili skutočné historické dokumenty, ako aj prepísali dejiny všetkých národov.
História je v podstate zoznamom zločinov, hlúposti a nešťastia ľudstva. V dejinách, ktoré píšu víťazi, je všetko obrátené naopak. Koľko autorov, toľko verzií a od nich odpisujú spisovatelia nižšieho kalibru. Lož sa prepisuje z knihy do knihy (Starikov N., GEOPOLITIKA, AKO SA TO ROBÍ, 2015). Dnes naberá falzifikácia dejín na obrátkach. Falzifikátori dejín – systémoví historici sa vynikajúco snažili a snažia, pripravili falošné dokumenty, napísali falošné učebnice, plné lživých údajov a zatajení podstatných faktov. Sú to historickí klebetníci. Kozmetickí historici sú paródiou na historiografiu.
Celý európsky priestor kontaminoval bezbrehý pozitivizmus bez duchovnej intelektuálnej nadstavby. Doba konzumného skepticizmu a intelektuálnej povrchnosti spôsobila rezignáciu na absolútne hodnoty.
Veľké množstvo pojmov, najmä s vymiškovaným a prevertovaným obsahom, je výsledkom Frankfurtskej školy neomarxizmu (FŠNM) a jej nasledovníkov, založenej a vedenej neomarxistamii. Sú kyjakom proti bielym, pred ktorým humanitná inteligencia padá nekriticky do kolien, neanalyzuje ho a ako vrstva neužitočných idiotov v celom auro-americkom konglomeráte papagájuje otrocky tieto dekadentné výtvory. Keďže inteligencia z prírodných a technických vied sa tiež bojí odkryť pravdu, resp. sa nezaujíma o tento pajazyk, tiež ho otrocky používa (čo je zrada sociálnej úlohy celej inteligencie), výsledkom je zajatie obyvateľstva celého euro-amerického konglomerátu v mentálnom väzení sionistického pajazyka. Tieto papojmy zaviedla nevzdelaná právnická inteligencia aj do trestného práva.
Svet však nevie, že ani nevie, že je v pasci židoslov (Hejna J., Svět v pasti židoslov aneb současnost bez budoucnosti, vyd. katolické stránky: www.spiknutí-proti-cirkvi-a-lidstvu.com, 2012). Nastali cielené rošády významu slov (manipulovanie, falzifikovanie, deformovanie), ktoré tvoria obrovské spektrum orwellovských falošných pojmov – slov, napríklad voľný obchod, záchranný dáždnik, humanitárne intervencie, humanitárne bombardovanie, kolaterálne škody, kritici globalizácie, terorizmus, extrémizmus, antisemitizmus a podobne, ktorými sú politika, médiá, školstvo a verejný diskurz neuveriteľne kontaminované.
„Politicky korektná novoreč“ nie je nič iné ako kontrola myšlienok, čiže kontrola vedomia. Intelektuálna úroveň väčšiny časopisov humanitných disciplín nielenže klesla, ale sa zrútila. Adepti i absolventi humanitných disciplín kvôli zlej, nízkej úrovni škôl nemajú abstraktno-logické predpoklady na štúdium na technických a prírodovedných fakultách (Fursov, A., Rozvodie, 2021, s. 45, 80, 109, 193). Humanitné disciplíny – najmä sociológia, politológia, filozofia, historiografia – sa pod vplyvom FŠNM preorientovali na antihumanizmus. Ponúka sa vysvetlenie, že humanitné disciplíny (vrátane práva) si, mierne povedané, zvyčajne nevyberá tá najmúdrejšia, najinteligentnejšia, vzdelanejšia a zďaleka nie najbelšia časť populácie.
Deštruktívna úloha FŠNM s jej väčšinou sionisticko-marxistickými „učencami“ v inštalácii konceptu viny bielych bola demonštrovaná povojnovým vymývaním mozgov bielych a jej autormi boli bez výnimky sionistickí „učenci“ a aktivisti – architekti rozvratu. Sumarizujúc históriu intelektuálnych čistiek v Európe, ktoré začali po II. svetovej vojne a ktoré postupne rezultovali v náraste jazyka viny, vedúcej k samovražednému sebapopieraniu miliónov bielych študentov a politikov v Európe a v SŠA, vznikol Homo Americanus (Fromm, P., Canadian Association for Free Expression, osobná informácia, Hamilton, Kanada, 2021), ľud s nezrelou mentalitou, ktorý sa vyvíjal na okraji civilizácie a je pozbavený akýchkoľvek hodnôt. Vznikla zombifikovaná americká verejnosť a najmä zombifikovaná inteligencia svetového parazita č. 1.
Zastavený vývoj ľudstva je dielom iluminátského sprisahania (Makow 2016, s. 235). Navyše, euro-atlantická humanitná inteligencia s jej obmedzenými obzormi a myšlienkami sebastrednosti, deformovaná sociologickými mastičkármi „Kulturtrockizmu“ z dielne prevažne sionistickej Frankfurtskej školy neomarxizmu (FŠNM) a jej nasledovníkov, má zastretý duševný zrak a otupenú humánnu morálku a prejavuje sa až na výnimky ako pampersinteligencia (predposratá inteligencia). Jej akcentovanie európskej sebastrednosti je nepravdivé a komické.
Treba konštatovať zrejmý fakt, že humanitné spoločenské disciplíny nezabezpečujú ten istý pokrok, ako zabezpečujú prírodné a technické vedy, ktoré sú chrbticou civilizačného vývoja. Navyše humanitné disciplíny pôsobia proti prírodovednej a technickej inteligencii (Žantovský, P., Recenzný posudok na štúdiu J. Dudáš, Paradigmy univerzitného vzdelávania vs. Bolonská reforma, 2018). Tým v konečnom dôsledku pôsobia proti spoločnosti (Snow 1959).
Objektivizujúci pohľad na náš fyzický svet sprostredkuvávajú prírodné a technické vedy, o vedeckosti ktorých nikto nepochybuje. No viaceré humanitné disciplíny, najmä filozofia, historiografia, sociológia, politológia, psychológia, žurnalistika atď. pôsobia v protismere, zakrývajú a nesprostredkúvajú nám skryté retardačné hybné sily vývoja civilizácie nielen na Slovensku, ale aj v celom euroatlantickom priestore.
Ľudstvo sleduje pomocou rozvoja prírodných a technických vied vzostupný trend, pohyb vpred a pomocou akademickej kliky z kolonizovaných humanitných disciplín však viac vzad ako vpred. Žiaľ, na škodu spoločnosti vedci (sciences) nedvíhajú pohľad od svojich sofistikovaných problémov, o ktorých sofistikovanosti sa humanitným vzdelancom ani nesníva, na spoločenské javy a problémy.
Tyrania peňazí potláča civilizačný vývoj a humanitné disciplíny a oficiálna veda sa zapredali anticivilizarným silám. Akademické a profesorské hlúposti vytvárajú potrebu reedukácie. Humanitný vývoj ľustva je zastavený (Courtis S. a kol., Čierna kniha komunizmu – zločiny, teror, represálie, 1999, s. 15; Makow 2016, s. 231 – 235). Západný svet sa dá charakterizovať ako „svet mŕtvych mozgov“.
Žijeme v dobe, kedy doktori ničia zdravie, právnici ničia spravodlivosť, univerzity ničia poznatky, vlády ničia slobodu, médiá ničia informácie, cirkev ničí morálku a naše banky ničia ekonomiku.
Obzvlášť veľkým nebezpečenstvom pre spoločnosť je časť právnickej inteligencie v politickom systéme vyprázdnenej „demokracie“ ako formy bez obsahu (Berďajev in Grečo, P., Revolúcia, demokracia a masová kultúra – K antropologickým a politologickým aspektom filozofie Nikolaja Berďajeva, 2013), ktorá slúži anticivilizačnému trendu relativizácie práva, toleruje a podporuje rôzne deformácie a v službe silám globálneho parazita, vytvára legislatívu proti hľadaniu pravdy na spôsob stredovekej inkvizície s výsledkom právnej anarchie a smrti právneho štátu. Prokuratúra je nečinná optická výplň justície, kryje zločiny vládnucich politikov a oligarchov.
Inteligencia je neschopná odhaliť podstatu „demokracie“ (Dubovský, J., Mantra „demokracie“ a liberalizmu, 2022) ani odhaliť tajomstvá budovania globálnej pyramídy nevoľníckej civilizácie na našej planéte a pyramídu kastové ho systému, zloženého z „hornej“, „strednej“ a „dolnej“ vrstvy ľudí (Petrov 2023, s. 208, 705).
Hlavným prostriedkom biorobotizácie, ktorú používajú dnešní žreci, je informačný vplyv, vytváranie kaleidoskopu faktov (guláša v hlave) bez vysvetlenia príčinno-následkových väzieb, t. j. skrývanie faktorov riadenia všetkých spoločenských procesov vo svete. A najlepšie sa to vykonáva pomocou televízie (Petrov 2023, s. 299).
Sociálno-politické, sociálno-ekonomické a sociálno-kultúrne príčiny si nepochybne vyžadujú hlbšiu objektívnu vedeckú analýzu, no inteligencia ju nevypracovala. Jednou zo závažných príčin je politická a ideologická skostnatenosť a od polovice 20. storočia aj podriadenosť FŠNM (Ivašov, L., ĽUDSTVO, VOJNY, PANDÉMIE, 2021, s. 40, 145, 367).
Akademická intelektualita typu Humboldta a Newmana (Dudáš 2011, s. 83 – 91) je terra incognita v akademickom svete, čo je prejav nedozretosti, úpadku a rurálnosti akademickej society. Skutočný akademický svet, kde sa ľudia venujú podstatným otázkam, stále neexistuje. Zásada antických filozofov “De omnibus dubitandum” (o všetkom treba pochybovať) je pre väčšinu humanitnej inteligencie neznáma, preto je intelektuálne sterilná. Navyše z nej sa vytvára „inteligencia“ s režimom psychiky zombi – ako bioroboti naprogramovaní antihumánnou ideológiou (Vnútorný prediktor ZSSR, 2019).
Aby spoločnosť vynikala vzdelanosťou – potrebuje predovšetkým dve veci. Po prvé plošnú a kvalitnú výučbu na všetkých školách a zachovať exkluzivitu vysokoškolského vzdelávania. Došli sme do doby, kedy sú múdri ľudia umlčovaní, aby neurazili hlupákov. Začiatkom rozkladu každej spoločnosti je duchovný a morálny úpadok.
Západu sa nedarí v súťaži civilizácií a najhoršie je, že si za to môže sám. Ako hlavný vinník je zodpovedná FŠNM (Buchanan 2012) s ideológiu otvorenej spoločnosti a s ňou celé impérium – celý zverinec žoldnierskych mimovládnych organizácií G. Sorosa v službe nadžidovskému prediktorovi/parazitovi (GPP) (Petrov 2023). Ostatné civilizácie na celom svete nielenže hospodársky dobehli Európu, ale “jednoducho ju prerástli. Útok, ktorému Európa čelí, nie je len ekonomický, ale v skutočnosti siaha hlbšie do samotných hodnôt a kultúry, ktoré definovali Európu po celé generácie. Západ čelí “vírusu ničiacemu národy”, ktorý vypúšťajú pokrokoví idealisti a ktorý zničí civilizáciu, ak ho konzervatívci nezastavia. Proti Európe a celému svetu bol spustený vírusový útok. Tento vírus bol vyvinutý v „pokrokových“ liberálnych laboratóriách a útočí na najzraniteľnejšie miesto západného sveta, a to je národ. Je to národ ničiaci vírus, ktorý rozbije a rozpráši naše národy. Podstatou nelegálnej migrácie je zničenie národného spoločenstva. Ide o rozbitie kultúrneho základu potrebného na fungovanie národného štátu a vytvorenie namiesto neho marginalizovaných, atomizovaných, koexistujúcich, ale nepriateľských skupín, ktoré nikdy nevytvoria spoločenstvo a ktoré nakoniec nikdy nevytvoria štát. Hnutie woke a genderová ideológia sú presne to, čo kedysi komunizmus a marxizmus (Fursov, https://www.armadnymagazin.sk/, 6.5.2023).
Ľudia bez vlasti z klanov s dvojitou morálkou nikdy nemôžu byť slobodní, môžu byť len bezzemkovými pešiakmi globálneho prediktora/parazita (Petrov 2023).
Smiešne klimatické pokrytectvo a kampaň za Velký reset Schwaba a “schwaboidov” sa snaží vytvoriť úplne uzavretý systém. Takzvaná “štvrtá priemyselná revolúcia”, ktorá nie je ani priemyselná, ani revolučná, je navrhnutá tak, aby biologicky posilnila sociálnu nerovnosť. Je snahou o biologické ukotvenie sociálnej nerovnosti, má biologicky upevniť sociálnu nerovnosť v rámci epigenetickej evolúcie. To znamená asymptovať 80 % populácie tohto sveta na nízku spotrebu, vyhnať ich do “metavesmíru“, dať im chlieb a hry, nasadiť im okuliare s extra realitou a v prípade potreby ich použiť ako lacných robotov (Fursov.2023).
Na záchranu Európy je potrebné zapojíť sa do intelektuálnych a ideologických bojov. Sú dva spôsoby, ako dobyť mesto, ako to vedeli už v starovekom Ríme. Buď obsadíte hradby mesta, alebo obsadíte svätyne mesta. Treba začať so svätyňami, a potom obsadili hradby. Tri hlavné svätyne modernej „demokracie“, Londýn, Washington a Brusel sú stále v rukách neomarxistov (Fursov 2023).
Keďže inteligencia má byť duchovnou hlavou slovenského národa, je účelné nasmerovať introspektívny pohľad na činnosť slovenskej inteligencie ako vrstvy spoločnosti, ktorá má svoje sociálne určenie v spoločenskej deľbe práce (Bláha 1937).
V polytematickom diele kritických reflexií je analyzovaná história inteligencie a školstva na Slovensku od 9. storočia až po dnešok (Dudáš, J., Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, 2011). Univerzitné vzdelávanie na Slovensku a vznik inteligencie na Slovensku má diskontinuálny charakter, čo sa prejavilo aj na nedostatku kvalitnej slovenskej inteligencie.
Stručne ilustrujme túto diskontinuitu. Vznik Devínskej akadémie (cca 864 – 885/886) ako filiálky Carihradskej akadémie, ktorá je prvou európskou univerzitou mimo Byzancie a ktorá predstihla vtedajšie strediská vzdelávania na území mimo Byzancie, reprezentuje zrod novej slovenskej a slovanskej kultúry. Založenie Devínskej akadémie reprezentuje zrod prvého slovenského a slovanského školstva, zrod novej slovanskej kultúry. Byzantská vzdelanosť dala Slovensku vyššiu kultúru a ráz ako mali vtedy germánske krajiny. Bolo vytvorené slovanské písmo, staroslovenčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom, bola vytvorená cirkevná organizácia s biskupstvom, položené základy literárnej činnosti v staroslovenskom jazyku, vznikla v ňom právnická literatúra (Soukup, J., Říše byzantská, Slované a Evropa 1999, s. 244).
Po páde ríše Megalé Marabía po dlhom období bola v Bratislave kráľom Matejom založená Universitas Histropolitana (1465 – 1490). Po jej zániku Slovensko zostalo bez univerzity, no od 16. storočia sa zakladali evanjelické lýceá, ktoré mali v najvyšších triedach filozofický, teologický a neskôr aj právny kurz a pripravovali aj na vysokoškolské štúdium. V 17. storočí dve jezuitské gymnáziá boli povýčšené na univerzity – v Trnave (1653) a v Košiciach (1657). V roku 1777 po preložení Trnavskej univerzity do Budína vznikli v Trnave a v Košiciach Kráľovské akadémie (Academia regia), na ktorých bolo možné študovať právo, filozofiu prípadne teológiu. Trnavská akadémia bola preložená do Bratislavy v roku 1783 a na jej základoch uhorský parlament zriadil v roku 1912 Alžbetínsku univerzitu s filozofickou, právnickou a lekárskou fakultami. V roku 1667 vzniklo Kolégium hornouhorských stavov v Prešove ako desaťtriedna škola vyššieho typu. V roku 1763 zriadila cisárovná Collegium oeconomicum v Senci. V roku 1605 začal výučba banských odborníkov v Banskej Štiavnici, v roku 1735 dekrétom Dvorskej komory vznikla prvá Banícka vysoká škola a v roku 1762 bola premenovaná na Banskú akadémiu. Bola to prvá vysoká škola technická v Európe. V roku 1846 premenovaná na Kráľovskú banícku a lesnícku akadémiu. V roku 1819 založil spišský biskup Ján L. Pyrker v Spišskej kapitule Instutum Praeparandorum ad Ludi Magisteria (Učiteľský ústav) a bola to prvá odborná škola na prípravu učiteľov elementárnych škôl v celom Uhorsku ba i v celej monarchii (Dudáš 2011, s. …).
Pri absencii univerzít na Slovensku sa časť inteligencie vzdelávala v zahraničí a najmä štúrovská evanjelická inteligencia študovala na nemeckých univerzitách v 19. storočí, najpokrokovejších v tej dobe.
Ďalšia časť inteligencie sa grupovala a vytvárala v učených spoločnostiach, ktoré na Slovensku v rámci Uhorska vznikali po vzore v Európe od 17. storočia. Na Slovensku vzniklo viacero učených spoločností (Dudáš 2011, s. 145 – 146). V roku 1761 bola v Bratislave založená Gesellschaft der Freunde der Wissenschaften , od roku 1764 vydávala osobitnú prílohu novín Pressburger Zeitung pod názvom Der Freund der Tugend. V roku 1786 v Banskej Štiavnici a Sklených Tepliciach sa konal prvý medzinárodný kongres prírodovedcov, na ktorom bola založená prvá medzinárodná Spoločnosť pre banské vedy so sídlom v Zellerfelde. V roku 1787 vznikla evanjelická učená spoločnosť Erudita societas slavica. V roku 1792 Oravčan Antom Bernolák založil Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. V roku 1808 evanjelický pastor a malohontský senior M. Holko a J. Feješ založili Učenú spoločnosť malohontskú v Nižnom Skálniku. Spolok učeného tovarišstva banskéhookolia bola založená v roku 1810 evanjelickým farárom B. Tablicom v Hontianskych Moravciach. Oravčan M. Hamuliak založil v Pešti a Budíne Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v roku 1834. V roku 1845 založil učiteľ S. Jurkovič Spolok gazdovský a v nasledujúcich dvoch rokoch vznikali takéto spolky vo viacerých slovenských mestách. V roku 1863vznikla Matica slovenská so šiestimi odbormi: lingvistický, beletristický, historický, právnicko-filozofický, matematicko-prírodovedný a hudobno-vedný. S menom katolíckeho kňaza a botanika A. Kmeťa je spojené založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine v roku 1893 (Dudáš 2011, s. ).
Šovinistická maďarizačná politika uhorských vlád od 18. storočia viedla ku duševnej genocíde slovenského národa a jeho inteligencie (Dudáš 2011, s. 140 – 146). Výsledkom genocídy slovenskej inteligencie v Uhorsku bolo, že ku dňu prevratu 30.10.1918 sa k slovenskej inteligencii hlásilo 3910 ľudí, z toho 3 119 bolo evanjelikov a 791 (21 %) katolíkov (Bakoš, V., Kapitoly z dejín slovenského myslenia, 1995). Pritom v Uhorskej akadémii vied, založenej v roku 1830, a v Maďarskej akadémii vied bolo 280 akademikov, rodákov zo Slovenska, ktorých neprávom považovali za Maďarov (Bakoš, S., Akademici Uhorskej a Maďarskej akadémie vied zo Slovenska, 2004). Autor urobil ich súpis s uvedením ich pôvodu, špecializácie a činnosti.
Kritický pohľad na slovenskú inteligenciu prezentoval v roku 1920 absolvent semitských jazykov na univerzite v Lipsku a evanjelickej teológie na univerzite v Sorbone Ján Lajčiak. Nastavil zrkadlo slovenskej spoločnosti a jej inteligencii vo svojom vedeckom diele“ (Lajčiak, J., Slovensko a kultúra, 1994). K charakteru Slovákov uviedol: „Jedna naša slabosť je slabosť charakteru až bezcharakternosť. Druhá je falošnosť. slovenská povaha je bezcharakternosť. Letargia je význačná črta slovenského charakteru. Slovenskej inteligencii vytkol: „ … počas štúdia jej cieľom je len poskladať skúšky a obdržať diplom, je lenivá, málo pracuje … má veľmi chabé znalosti o najnovšej histórii a kultúrnych pomeroch na Slovensku. Keďže sa tento smutný fakt musí pripísať slovenskej lenivosti, je to sociálny patologický jav. Je to vedecká nevyškolenosť slovenskej inteligencie“.
Vo vojnovej prvej Č-SR zrušením maďarónskej Alžbetínskej univerzity v Bratislave a založením Komenského univerzity v roku 1919, ktorú Slováci údajne nechceli (Dudáš 2011, s. 161) a ktorej chýbal charakter slovenskej univerzity, nastal početný nárast slovenskej inteligencie i napriek prekážkam od českých profesorov, ktorých ministerstvo školstva dalo v roku v roku 1939 k dispozícii Prahe, ostatných si ponechalo (Filo, E., Vysokoškolské tradície Slovenska, 2007). Komenského univerzita mala lekársku, filozofickú a právnickú fakultu.
Praha a česká inteligencia so svojím absurdným čechoslovakizmom očkovali od roku 1918 slovenský národ a inteligenciu, nedovolili založiť technickú univerzitu na Slovensku, ktorá je chrbticou vývoja spoločnosti, až do roku 1938. Pražská vláda urobila zo Slovenska svoju kolóniu (Dudáš 2011, s. 157). Po vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 a následne po pol roku Slovenskej republiky bola Komenského univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu. Nastal dovtedy nebývalý kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj inteligencie a jej liahní vysokých škôl, zakladaním nových vysokých škôl ako aj Slovenskej akadémie vied a umení (Dudáš 2011, s. 162 – 166).
Po tzv. SNP, čo bolo vojenské sprisahanie, resp. puč 8 slovenských čechoslovakistických štábnych dôstojníkov (Kerný, D., Slovenské pohľady č.7-8/2015, s. 40) nastal rozvrat Slovenska. Dva politické subjekty na čele s právnikmi – KSS, infiltrovaná sluhami architektov rozvratu, na čele s Machiavelim-Husákom a DS na čele s oportúnnym Lettrichom, prenasledovali slovenské proslovenské sily. Aj spolok partizánov na čele so S. Falťanom. Slovenský národ bol zbavený svojej hlavy v troch etapách prenasledovania slovenskej inteligencie (Bobák, J., Obetovaná generácia, Literárny týždenník č.11-12/2023). Prvou bola genocída slovenskej inteligencie v rokoch 1945 -1948, emigrovalo cca 5 000 slovenských a proslovenských vzdelancov, ďalší boli perzekvovaní, vyhadzovaním z vysokých škôl a väznení (Vnuk 2020). Po komunistickom puči vo februári 1948 prebiehalo druhé kolo čistiek, zameraných predovšetkým proti inteligencii. Nastala ďalšia vlna perzekvovania slovenskej inteligencie a degenerácia celého školstva. Z vysokého školstva vylúčili 343 učiteľov, ďalším znemožnili pedagogickú a vedeckú činnosť, celkove čistky postihli do 1600 učiteľov a študentov. Profesormi a docentami mohli byť len členovia KSS (Dudáš 2011, s. 173). A tretie celoplošné personálne čistky v slovenskej vede, školstve a kultúre boli v 50 – 60 –tych rokoch pod taktovkou českej inteligencie v infiltrovanej KSČ (Žiak, M., JEWROPEAN, 2004), ktoré postihli aj organizátorov genocídy slovenskej inteligencie Husáka a spol.
Popri genocíde slovenskej inteligencie od roku 1944 ďalší dôvod jej terajšej nízkej úrovne akcentoval umenoteoretik profesor Bakoš. „Slovenská inteligencia je vo svojom celku nehotová, nezrelá, ba i defektná… Schopnosť kolektívne eliminovať výnimočné výkony ako cudzí a ohrozujúci prvok nevyhnutne viedla k neúcte, ba pohŕdaniu výnimočnými tvorivými jedincami…. Prirýchla industrializácia si vynútila aj urýchľované vysokoškolské vzdelanie, ktorého rezultátom bola… „urýchľovaná“ inteligencia… Oddelenie vysokoškolskej výchovy od vedeckého výskumu, motivované pomýlenou utópiou prehĺbenia špecializácií, sa tiež podpísalo na diletantstve, nedovzdelanosti povojnových generácií slovenskej inteligencie, sa podpísalo pod diletantstvo nedovzdelanosti povojnových generácií slovenskej inteligencie“ (Bakoš, J., Intelektuál a pamiatka, 2004). Izolácia od diania vo svete, politické znemožňovanie vedeckej komunikácie ešte viac prehĺbili jej vedecké a intelektuálne zaostávanie. Kritika a polemika absentovali, boli programovo vylúčené ako zo života spoločnosti, tak aj zo života vysokých škôl. Devastácia vysokého školstva sa stal súčasťou devastácie celého školstva, kultúry a vzdelanosti vôbec (Bakoš 2004; Dudáš 2011, s. 175).
Kritické úvahy „…. o prekážkach napredovania slovenského národného života“ sa objavili krátko po vojne od docenta Baníka z Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (Baník, A. A., O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu, Slovenské pohľady 1947, s. 653 – 666). Podľa neho to boli: 1) konfesionalizmus v zmysle obojstrannej evanjelicko-katolíckej cirkevnej nedôvery, spoločenská uzavretosť a kultúrno-historická žiarlivosť na národné zásluhy; 2) čechoslovakizmus ako devótna ústupčivosť Slovákov pred českonacionálmymi názormi a nárokmi 3) politicizmus ako bojovná politicko-mocenská zaangažovanosť v záujme osobných výhod aj za cenu morálnych zásad a charakterových hodnôt; 4) Demoralizácia, pauperizácia a depopulácia jednotlivých členov národnej spoločnosti; 5) denacionalizácia ako výsledok všeobecnej demoralizácie. Spolu sedem hriechov slovenského národného života už od stáročí.
Komunistickým totalitárnym myslením a pragocentrizmom infikovaná slovenská inteligencia nemohla z princípu plniť svoju civilizačnú sociálnu úlohu. Ideologicky deformovaná, nerozhľadená, až na malé výnimky národne vykorenená, bola v submisívnom postavení a jej veľká časť sklamala slovenský národ. Slovenskí historici boli po roku 1948 bez výnimky formovaní školskými a „vedeckými“ aparátmi komunistického režimu (Ďurica, M., In extraplus, marec 2018, s. 26) s vedúcou úlohou židov (pozri napr. Žiak, M., JEWROPEAN, 2004).
V roku 1980 presadený zákon o vysokých školách bol horší ako zákony z rokov 1950, 1956, 1966, 1969. Zákon ojedinelý vo svete svojou absurdnosťou zaviedol tzv. komplexné hodnotenie, funkcionárska činnosť sa stala dôležitejšou ako vedecká a pedagogická (Dudáš 2011, s. 179). Vytvoril „komplexných profesorov“ a „komplexných docentov“. Komplexní profesori sa stali zárodkom degenerácie inteligencie a degradácie ich liahní vysokých škôl po roku 1989. Doba po roku 1990 je príliš bohatá na rôznych rôznych idiotov ovenčených titulom profesor (sociológ Mikula, P., osobná informácia, Bratislava 2017).
Z hľadiska civilizačného vývoja je účelné sa zamerať na to, ako je to v najnovšej dobe s rešpektovaním, dodržiavaním a kultiváciou najvyšších kultúrno-civilizačných hodnôt humánneho bytia a poznania spoločenskou vrstvou inteligencie. Spoločenské vedomie najviac formuje a ovplyvňuje najmä vzdelávací systém a masmédiá, kde pôsobí inteligencia z humanitných disciplín.
Kríza inteligencie znamená, že si neplní svoje základné funkcie, ktorú sú jej určené spoločenskou deľbou práce. A v prípade mlčania pri politicky motivovanom útoku na základnú ľudskú hodnotu – pravdu, to potvrdzuje, že táto časť inteligencie sa zaradila medzi parazitickú inteligenciu. Takáto zmätená inteligencia sa stáva satelitom plutokracie, retardačným činiteľom. Veľké percento tejto kategórie inteligencie sa ocitlo v tábore iracionalizmu. Ide o hlboko zakorenené dôsledky genocídy slovenskej inteligencie.
Pre porovnanie je účelné pripomenúť, že deformácia vysokoškolského prostredia a jej prisluhovanie politickej moci nie je nič nové. Sociológ Bláha uviedol, že politické a sociálne presvedčenie inteligencie závisí existenčne na mocenských a hospodárskych činiteľoch, je vo sfére mocenských vplyvov a je to spôsobené aj námedzným charakterom práce akademikov. Ďalšou objektívnou príčinou je nedostatočný vzdelávací systém, navyše – indoktrinačný, takže inteligencia slúži politickej a sociálnej protireformácii (Blaha 1937). Zradu humanitnej inteligencie analyzoval francúzsky vzdelanec židovského pôvodu Benda (Benda 1929).
Rok 1990 bol uzlový bod na očistu vysokého školstva, no pokusy o nápravu deformovaného stavu iniciatívnou skupinou prof. Ebringera odborne i humánne degenerovaná akademická obec – najmä komplexní profesori a docenti (menovaní podľa zákona o VŠ z roku 1980) odmietli, očista vysokého školstva nenastala dekomuniztácia sa nekonala. Komplexní profesori sa stali zárukou tvorby nových profesorov a docentov s výsledkom: „Doba po roku 1989 je veľmi úrodná na rôznych idiotov ovenčených titulmi profesor a docent“ (Mikula 2017).
Nový zákon o vysokých školách z roku 1990 vznikol v „demokratizačnom“ ošiali bez požadovania humnánnej a odbornej morálky, bez etického kódexu učiteľa a študenta, bez existencie etických komisií v senátoch vysokých škôl. Vysokoškolský zákon z roku 1990 vytvoril rámec na fixáciu nedekomunizovaných akademikov ako aj akademikov členov KSS – pretekali sa v rýchlosti vrhu členských straníckych knižiek – vo funkciách a zabezpečil stabilizáciu zárodkov krízového stavu a následnej degenerácie celého školstva. Nový zákon mal charakter politickej koncepcie bývalej protislovenskej VPN, vytvoril a zabezpečil legislatívny priestor na účinné lobistické pôsobenie rôznych lokálnych skupín, mafií, lóží a iných štruktúr, ktoré následne zamorili univerzitný priestor a spôsobili degradáciu a devastáciu celého školstva (Riečan, B., Nové slovo, č. 41/1990; Laščiak, A., Nový Slovák, 25.3.1993; Dudáš 2011, s. 196 – 202).
Ďalšiu degenerácia univerzít spôsobila prázdnota Bolonskej reformy/deformy extenzívnymi reformami štúdia v celej kontinentálnej Európe po roku 1998, čo bolo púhe nahradenie kontinentálneho univerzitného štúdia anglosaským modelom. Bakalárske štúdium je protiuniverzitný krok, redukuje vzdelanie na profesijné vyučenie, ktoré je v rozpore s novohumanistickou ideou vzdelania ako programu sebautvárania človeka. Umožňuje absolvovať vysokú školu aj nedoštudovaným, likviduje zmysel univerzity ako miesta vedeckej prípravy na povolanie, ktorej predpokladom jednota výskumu a výučby (Dudáš 2011, s. 95 – 98; Liessman, K. P., Teorie nevzdělanosti. Omyly společnosti vědění, Theorie der Unbildung, 2010; Newman, J. H., The Idea of University, Dublin 1854).
Ďalšiu antiuniverzitnú reformu vysokých škôl urobilo tzv. KDH (minister školstva Fronc) „reformou“ z roku 2002, ktorá má iný smer ako univerzitný. Je to reforma bez požadovania a záruk kvality (Urban, M., Reforma škôl bez ich kvality, SME 20.6.2005). Realizovala degeneráciu školstva Bolonskou deformou (Dudáš 2011, s. 95- 98; Dudáš, J., Defomácia univerzít Bolonskou reformou, Recenzovaná štúdia Českej spoločnosti pre civilizačné štúdiá, Október 2018). Zákonom o vysokých školách z dielne KDH (2002) nastala centralizácia moci na rektorátoch, čo je popretie samosprávy. Výučbu a výskum predsa robia katedry fakúlt, nie rektorátni byrokrati.
Úroveň súčasnej humanitnej inteligencie kriticky reflektoval humanitný vzdelanec doc. PhDr. P. Žantovský, PhD. v recenzii štúdie „J. Dudáš, Paradigmy univerzitného vzdelávania vs. Bolonská reforma, Česká spoločnosť pre civilizačné štúdiá, 2019): „Humanitná inteligencia pracuje proti prírodovednej a technickej inteligencii.“ A ja dopĺňam – aj proti spoločnosti. Jav, keď humanitnú inteligenciu vzdelávajú „professors” with second-rate minds and third-rate intelligence, but amazingly skillful in embracing and propagating the new neoliberal fascist ideology – „profesori“ s druhoradými názormi a treťoradou inteligenciou, ale neuveriteľne zruční v objatí a propagácii novej neoliberálnej fašistickej ideológie (Janeček, M., PhDr., Osobná informácia, Kanada, Vancouver 2019). Vytvárajú pseudointelektuálnu vatu.
V súlade s predchádzajúcimi zobrazeniami úrovne slovenskej inteligencie je aj hodnotenie literárnej teoretičky prof. Bátorovej: „Ešte jedna črta patrí k charakteristike prevažnej väčšiny súčasných vzdelancov: povrchnosť a lenivosť“ (Bátorová, M., Slovenské pohľady č. 2/2014). Hľa, ťapákovská inteligencia!
Naša zápecnícka ťapákovská inteligencia je neschopná odhaliť geopolitickú vakcináciu Slovenska. Neexistuje časopis pre otvorené a vecné intelektuálne diskusie o stave a smerovaní spoločnosti. Literárny týždenník kĺže po povrchu, Slovenské pohľady odmietli napriek a súhlasu publikovať polemiku o elitách (Dudáš, J., MÁME VÔBEC ELITY NA SLOVENSKU? Recenzovaná štúdia Českej spoločnosti pre civilizačné štúdiá, apríl 2021.). Obe periodiká sa zaradili medzi periodiká pre polointeligentov. Niektoré alternatívne médiá odhaľujú podstatu vecí a javov, avšak len sporadicky.
Predovšetkým chýba kauzálna analýza všetkých spoločenských procesov, najmä po roku 1989, čo je zlyhanie filozofie a ďalších humanitných disciplín ako sociológia, politológia, právo, ekonómia, história. Stále absentujú komplexné pohľady na spoločenský vývoj a ak sa objavia, kĺžu iba po povrchu“ (Hrubec, M., Príprava na spoločenskú zmenu, Literárny týždenník 2015). Absentuje kritický, jasný ale aj hrdý pohľad na 30 slovenských rokov našou optikou bez cudzích vplyvov (J.Vrábeľ ml., extraplus č. 4/2023).
Filozofi a iní učitelia a absolventi humanitných disciplín stoja v prvých radoch degenerátov ako tvorcov deštruktívnych vzorcov manipulovania vedomia a správania. Vedomie ľudí – potlačenie alebo vyzdvihovanie sa uskutočňuje prostredníctvo vzdelávania, médií, kultúry, umenia a nastavení v politike, ekonomike a legislatívnej sfére.
Humanitní vzdelanci z oblasti spoločenských javov sú verejnosti dlžní vysvetlenia vlastnej užitočnosti a potrebnosti.
Dekomunizácia na vysokých školách sa nekonala. Na mnohých katedrách boli členmi KSS temer celé kolektívy (katedry humanitných disciplín, ale aj technických či prírodných vied, napríklad Katedra rádioelektroniky na EF VŠT v Košiciach), ktorí v roku 1990 prvou kozmickou rýchlosťou zahadzovali členské knižky KSS a postupne ovládli vedenia mnohých katedier, dekanátov i rektorátov.
Stav historického vedomia je u príslušníkov nášho národa alarmujúci. Nielen politické špičky, najmä poi roku 1998, ale aj inteligencia, najmä humanitná, je národne vykorenená. Je to dôsledok genocídy inteligencie a pronárodných síl po roku 1944 a najmä po roku 1948 červeným terorom (štyridsaťročný útlak KSČ) a dnešného vplyvu anticivilizačnej FŠNM.
Veľkú časť slovenskej inteligencie charakterizuje nielen to, že jej „duševný obzor končí pred bránami historického realizmu a vedeckého poznania“, ale aj chronická lenivosť a rozumový deficit, nehovoriac o úplnej absencii statočnosti. Je to jalová inteligencia. Naša vidiecka mentalita je stále brzdou vzniku vrstvy intelektuálov.
Slovenská súčasná inteligencia nie je mozgom národa, ale je chorou hlavou národa. Hlboko vidiecka, najmä humanitná inteligencia, zaťažená optikou anticivilizačnej FŠNM, bojuje proti pravdivej histórii. Priam so zvieracou zúrivosťou bojujú proti pravdivému obrazu prvej SR, najmä tzv. ľavičiarski extrémisti a ľavičiarski politici v službe architektom rozvratu. Svojou jalovou činnosťou sa prejavuje ako oddiel pracujúceho dobytka.
Komunistickí i nekomunistickí (až na výnimky) historici nám zatajili skutočné dejiny vojnovej prvej Česko-Slovenskej republiky i vojnovej ČSR po roku 1945 – obe vznikli počas vojny (Klimek, A., Boj o Hrad 1., Hrad a pětka, 1996; Klimek, A., Boj o Hrad 2., KMto po Masarykovi, 1998; Bartoš, A. B., Obřezaná republika, 2014). Objektívne dejiny prvej SR sú aj po 75 rokoch od jej zániku stále tabu, čo je dôkaz zrady svojho poslania HÚ SAV a univerzitných historikov a evidencia ich nesvojprávnosti, vrátane politikov všetkých garnitúr po majetkovom prevrate v roku 1989.
Parahistorici z HÚ SAV ako aj z filozofických fakúlt nám ukradli pravdivú históriu a vytvárajú potemkinovské dejiny. Naivný spôsob chápania dejín vládne na univerzitách a ústavoch histórie. Naše univerzitné vzdelávanie málo rozvíja kritického ducha. Nastala kolektívna strata historickej pamäte. Historický ústav SAV bol ideologickým pracoviskom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ktorá podľa Žiaka bola židovskou kile (Žiak 2004), takže interpretoval historické udalosti optikou ideológie zlých židov a rasistického sionizmu. Parahistorici z ideologického pracoviska KSS s názvom HÚ SAV, najmä tí architekti rozvratu, zmenili HÚ na parahistorický ústav, ktorý nám ukradol dejiny. Prevládla trockistická nihilistická interpretácia udalostí. A to je príčina indoktrinácie školského systému a médií. Žijeme v historickej bubline.
Univerzita ako tvorca inteligencie má mať dohľad nad stavom kultúry a načrtávať smery humánneho civilizačného vývoja spoločnosti, no vďaka zrade vzdelancov (Benda 1927) a v dôsledku podriadeniu sa zbrani hromadného ničenia Frankfurtskej školy neomarxizmu (FŠNM) produkuje ako fabrika zástupy diplomovaných nevzdelancov, ktorí sú „naslovovzatí odborníci“, ak slúžia záujmom architektov rozvratu. Klamať znamená byť korektný. Mnohé univerzity a ich humanitné disciplíny šíria neomarxistické náboženstvo extrémneho sekularizmu, totalitarizmu, nenávistnú ideológiu pod rúškom tolerancie, solidarity, humanizmu, a interkultúrneho dialógu. Zástupy diplomovaných nevzdelancov produkuje naše školstvo.
Humanitná (a okrem svojej odbornej činnosti o všeobecných otázkach a problémoch spoločnosti) aj prírodovedecká a technická inteligencia je hlboko rurálna, ako o tom svedčia aj diela kritických vzdelancov, ktoré, žiaľ, nevyvolali diskusiu o spoločenských javoch a navyše neobjavili sa ani recenzie na ich diela (napríklad Lajčiak 1994, Bača, J., Kto si nezastrie, bude vidieť – Cesty života, 2006; Bakoš 2004, Dudáš 2011, Dudáš 2017; Dudáš 2018, Dudáš 2021). Uvedená inteligencia sa nachádza v stave absolútneho odborného a morálneho kŕča. Ide o nulové morálne vedomie.
Pyramída moci a pyramída vedomostí/nevedomosti je terra inkognita pre slovenskú inteligenciu, jej slaboduchosť jej neumožňuje odhaliť tieto pyramídy a ani to, že sme neokolóniou nadžidovského prediktora (Petrov 2023).
Kresťanská“ inteligencia cez „kresťanské“ politické subjekty v čierno-červenej koalícii s kryptokomunistami v SDĽ rozbila druhú Slovenskú republiku po roku 1998.. Do vedenia spoločnosti sa najmä po roku 1998 dostávala lúza najmä z klanov s dvojitou morálkou, architektov rozvratu a ich nohsledov, ktorej pôsobením žijeme v právnej anarchii, mafiánskom štáte ovládanom sluhami architektov rozvratu a slovenský národ nemá inteligenciu, ktorá by ho nasmerovala na humánny a civilizovaný vývoj. Strelka kompasu, ktorou sa môžeme v svojom konaní riadiť, našou ladičkou je v tomto ohľade naše svedomie a stud.
Právnici ako tvorcovia a novelizátori ústavy, ktorí v rozpore s požiadavkou „demokracie“ „zabudli“ dať schváliť ústavu „vláde ľudu“ referendom (ako právnické tupelá), vytvorili efektívnu zábranu slobody prejavu a odhaľovania nepriateľov spoločnosti jej relativizáciou v článku 26, podľa ktorého sloboda prejavu je, okrem prípadov, keď nie je, teda de facto sloboda prejavu nie je. Aj subústavná legislatíva zákonmi o tzv. antisemitizme, tzv. extrémizme, prevertovanom holokauste, rase a národa reprezentuje nemožnosť odhaľovať architektov rozvratu klanov úrovne doby bronzovej s dvojitou morálkou „my“ a „oni“. Navyše čl. 12 pripustili slobodu akýmkoľvek náboženstvám, vieram i ideológiám. Právnici už ústavou uzavreli spoločnosť do nevedomosti. Ich neúmerne vysoká mzda závisí na tom, ako ďaleko nechápu spravodlivú úlohu práva (Makow 2016; Lina J., Architects of Deception, The Concealed History of Freemasonry, 2004; Rudolf, G., Přednášky o holokaustu – Sporné otázky pod křížovým výslechem, 2015).
Právnická inteligencia je nebezpečnou časťou pre spoločnosť bielych v politickom systéme „demokracie“, nakoľko sudca je ultimatívny rozhodca. Navyše sudcovia sa stali obchodníci s právom (Kajníková, A., Ministerstvo spravodlivosti SR vedie fašistka 2020). Nadto mnohí právnici vrátane sudcov neovládajú legislatívu/zákony resp. ich ignorujú. Navrch, lož sa stala princípom práva na Slovensku, porušovanie zákona sa stalo normou. Činnosť právnickej inteligencie vytvorila nové príslovie: „Hlúpy ako JUDr.“ (Dudáš 2011).Pre „vyvolených“ zabezpečili právnici tvorcovia ústavy a subústavných zákonov právnici ochran.(Koestler 1976, Kľosov, A., Pôvod židov, Arabov a Európanov – Genalógia DNA, 2021).
Žurnalisti a právnici ako dve najzvrhlejšie vrstvy spoločnosti sú jej najväčším nebezpečenstvom. Stoka mainscreamu, tzv. mainstreamu, potvrdzuje výrok kritického vzdelanca, že žurnalisti sú najhlúpejšia socio-profesná skupina. Činnosť právnikov ich tam tiež zaraďuje (Dudáš 2011).
Útok na existenciu slovenského národa začala najstaršia kontinuitná univerzita na Slovensku – Univerzita Komenského vo veľkej vydláždenej dedine s názvom Bratislava s absenciou akademickej intelektuality po rokoch 1918 a 1948 ako aj po roku 1989. Jej akademická senát už v roku 1990 dokázal svoju vidlácku úroveň v konfrontačnej diskusii s poradcami EÚ o zásadách zákona o vysokých školách (Dudáš 2011, s. 224). Prím v degenerácii vedie jej filozofická fakulta, ktorej dekan M. Zouhar po vzore svojho otca a degenerátov otcov a praotcov súčasných pokrokárov – progresívcov (vo väčšine bývalých ako ideových pracovníkov komunistickej strany) do nezmieriteľného boja smerujúceho k likvidácii slobodného vedeckého bádania a jeho nahradenia ideovými poučkami neoliberalizmu tým, že spáchal zločin – zrušil Katedru slovenských dejín (Hrnko, A., https://skspravy.sk/, 29.3.2023).
Absurditou akademickej sféry je, že rektori ako univerzitní politici zahájili politickú spoluprácu s vládnou mocou svojimi smernicami o nahlasovaní nedefinovanej tzv. protispoločenskej činnosti (majú suplovať orgány štátnej moci políciu a justíciu) a akademická pospolitosť zostala ticho, čo je svedectvom absencie intelektuálov a inteligentov. Nie je to svedectvo o korupcii nedovzdelaných a akademickou mocou zakomplexovaných a hodnotovo vyprázdnených kariéristov vo funkciách rektorov v predklone pred degenerovanými primátmi v politike a nereprezentuje to zradu univerzitnej intelektuality, zradu vzdelancov?
Navyše rektori „kamenných univerzít“ v SR i ČR (Praha a Brno) na priamu výzvu, či sú za slobodu vedeckého výskumu, ani nereagovali s jedinou výnimkou rektora TU Košice, ktorý sa postavil za slobodu vedeckého výskumu. Deje sa tam akademická korupcia, žiaľ, už to nie je o slobode myslenia a bádania, ba naopak, je to spätný chod civilizácie. Nadto ani akademické senáty týchto univerzít nereagovali na túto výzvu s výnimku akademického senátu TU Košice, ktorý sa postavil za slobodu vedeckého výskumu. Nie je táto zrada akademického prostredia dôkazom absolútneho odborného i morálneho dna tohto prostredia, zrada inteligencie na pokračovanie?
Ani predseda/prezident Slovenskej akadémie vied prof. Šajgalík, ani predseda Učenej spoločnosti Slovenska prof. Moczo nereagovali na výzvu, či podporujú slobodu vedeckého výskumu.
Mechanizmus obsadzovania vedúcich miest kryptokomunistami na pracoviskách SAV, obdobne ako na iných úradoch štátnej správy (Markuš, Š., Zápas o otvorenú spoločnosť, 1997) je svedectvom, že nedošlo k dekomunizácii spoločnosti a je príčinou jej pokračujúcej degenerácie.
SAV sa zapojila do šíkov politickej medicíny, čo je znakom politizácie akademických inštitúcií. Riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, nelekárka prof. S. Pastoreková, ktorá zrejme nerozumie medicíne ani genetike, bezargumentačne odsúdila argumentačné tvrdenia MUDr. J. Lakotu, odborníka svetovej úrovne, že deformuje, spochybňuje a selektívne zamlčuje vedecké a medicínske poznatky a neuviedla žiadne argumenty.
SAV zamenila vedu a pravdu za ideológiu, čo je vrchol rozvratu slovenskej vedy. SAV neosvetľuje, naopak zahaľuje tmou nevedomosti, spreneverila sa svojmu poslaniu a tým stratila opodstatnenie svojej existencie, predovšetkým ústavy humanitných disciplín.
SAV je v žalostnom stave, ústavy humanitných disciplín bojujú proti slobode ducha ako slobody prejavu, mlčia pri porušovaní práva a zavádzaniu fašistickej diktatúry, mlčia pri deslovakizácii a dehumanizácii Slovenska pod vedením intelektuálnych i morálnych eunuchov a degenerovaných primátov. Tieto fakty navrhujú zrušenie ústavov humanitných disciplín v Slovenskej akadémii vied ako neplniacich si svoje úlohy, plná bezcharakterných karieristov, sú nefunkčné antihumánne a protislovenské, sú zbytočnými požieračmi financií z daní obyvateľstva. Navyše, niektoré podľahnúc zbrani hromadného ničenia FŠNM, vyvíjajú činnosť proti vlastnému obyvateľstvu
Ústavy prírodných a technických vied nezdvihnú pohľady „od svojich válovov“ k nebesám. SAV potrebuje generálny výplach. Intelektuálnu biedu prírodovednej inteligencie v SAV reprezentuje výrok podpredsedu SAV fyzika profesora Petra Samuelyho, DrSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, že všetci pochádzame z Abraháma (Samuely, P., prof. RNDr. DrSc., Osobná informácia, Košice, 2020).
Slovenský národ trpí, je klamaný predstaviteľmi vedy a akademickej sféry, veda nie je slúžkou pravdy a pokroku, ale slúžkou totalitatúry skrytých síl a lží globálneho parazita, slúžiacich matrixu vycigáneného sveta. Veda sa prostituovala, vedci sa skurvili.
Krátka, výstižná a hlboko pravdivá charakteristika majority našej inteligencie je, že je to akademické hnitie, zrada inteligencie. To sú prejavy hnitia prevažnej časti akademickej inteligencie, čo je zrada inteligencie, ktorá potrebuje generálny výplach.
Kvalita inteligencie z čias štúrovcov, vrátane morálky, prežíva len tu a tam ako dávny relikt u nemnohých jednotlivcov (Dudáš 2011, s. 13).
Kritický filozof z Filozofického ústavu SAV skonštatoval: „Slovensko nemá skutočnú inteligenciu“ (Sivák, J., PhDr., CSc., Osobná informácia, Bratislava, 23.9.2022).
Porovnajúc tvrdenia polytematickej knihy kritických reflexií (Dudáš 2011) so skutočnosťou kritický filozof skonštatoval: „Vy máte všetko zdokumentované a podložené. Vaša diagnóza slovenskej inteligencie spred tucta rokov sa medzitým úplne potvrdila, najmä počas tzv. pandémie a prebiehajúceho konfliktu na (v) Ukrajine, ktorý je vnútornou záležitosťou Ruska. Tu však zlyhala nielen slovenská, ale aj európska inteligencia, pravda nie po prvýkrát“ (Sivák, J., PhDr., CSc., Osobná informácia, Bratislava 2023).
Doc. Ján Dudáš, DrSc.,
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz
[…] Akadémia je na trajektórii zániku, uprednostňujúc, o.i., ideológiu pred pravdou, a v skutočnosti sa dostáva, čím ďalej tým viac, do područia MŠ a VŠ, ktoré poškuľujú po jej časopisoch a laboratóriách. Kritický filozof z Filozofického ústavu SAV skonštatoval: „Slovensko nemá skutočnú inteligenciu“ (Sivák J., PhDr. CSc., Osobná informácia, Bratislava,22.10.2022). […]