Pojem inteligencia je zvyčajne chápaný v dvojakom zmysle: v zmysle psychologickom a v zmysle sociálnom.
Inteligencia ako psychologický jav je schopnosť a určitý prostriedok, ako sa niečo rýchlejšie naučiť, pochopiť alebo nájsť riešenie.
Inteligencia je súbor rozumových schopností, rozumová bystrosť, nadanie, chápavosť (Šaling S. a kol., Slovník cudzích slov 2002, s. 279).
Inteligencia je schopnosť poznávania, usudzovania, myslenia (Ehrlich, Roselore et al., Kleines Fremdwȍrterbuch, 1972, s.163).
Inteligencia je rozumová schopnosť riešiť situácie, chápavosť, vzdelanosť (Linhart, J. a kol., Slovník cizích slov pro nové století, 2003, s. 172 ).
Inteligencia je schopnosť chápať, rozmýšľať o veciach, získať a použiť vedomosti (MACMILAN, English Dictionary for Advanced Learners, 2006, s. 747).
Najvýstižnejšiu definíciu inteligencie prezentoval profesor Weiss: „Inteligencia je všeobecná výkonová schopnosť orgánu mozog.“ Je merateľná inteligenčnými testami. Primárne je determinovaná geneticky a nedá sa ovplyvniť ani výchovou ani sociálnou vrstvou (Weiss, V., DIE IQ-FALLE: INTELIGENZ, SOCIALSTRUKTUR UND POLITIK, 2000).
Inteligencia dáva možnosť pochopiť problém, jav, potom musí nastúpiť morálka
Správanie človeka závisí od toho ako v ňom spolupracujú:
- 1) Vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy;
- 2) Automatické zvyky a sterotypy správania;
- 3) Rozum;
- 4) Intuícia.
V psychike každého človeka sa nachádzajú všetky štyri zložky (Petrov K. P., Tajomstvá ovládania sveta, 2023, s. 64).
Drvivá väčšina ľudí je nevoľníkmi svojich inštinktov, ktoré zabezpečujú pokračovanie rodu (Petrov 2023, s. 73).
Poznáme päť základných typov režimu psychiky:
- 1) Ľudský (Človečí) režim;
- 2) Démonický režim;
- 3) Režim psychiky biorobot-zombi;
- 4) Zvierací režim psychiky;
- 5) Padlý pod úroveň zvieraťa
(Petrov 2023, s.65).
Spoločenský pokrok alebo úpadok je určovaný na základe štatistického pomeru prevládania v spoločnosti piatich typov režimu psychiky a nie na základe výdobytkov „materiálnej“ kultúry, umenia, štátneho zriadenia a podobných „atribútov“ (Petrov 2023, s. 73).
Kvalita človeka či javu je určovaná kvantitou negatívnych vlastností
Psychika človeka je dlhodobo cieľavedomo a anticivilizačne ovplyvňovaná manipuláciou vedomia ideológiami/náboženstvami, indoktrinačným školstvom a médiami (Kara-Murza, S. G., Manipulace vědomím, 2020). Tie zabraňujú mozaikovému (pravdivému) poznaniu sveta a vytvárajú kaleidoskopické (falošné) videnie sveta (Petrov 2023, s. 97).
Je ťažké chcieť od človeka, aby čokoľvek chápal, keď jeho mzda závisí na tom, ako ďaleko to nepochopil (Kara-Murza 2020, s. 23, 45 – 48).
Psychiku človeka degeneruje aj fyzické mrzačenie obriezkou. Je to odkrytie receptorov na vrchole pohlavného údu – celý proces formovania štruktúr nervového systému prebieha na skreslenom informačnom pozadí, čo je sprevádzané aj narušením procesu formovania informačného zabezpečenia správania jedinca. Obrezanie vyvolalo podkopanie potenciálu rozvoja nervovej sústavy. Chybná psychika v dôsledku obrezania a narušenie obrazného myslenia spolu s indoktrináciou uľahčuje riadenie masy poslušných voči zákonu (Pracovný kolektív, Mŕtva voda – Od „sociológie“ k životarečeniu – Koncepcia spoločnej bezpečnosti, 2011).
Profesor R. Goldman v diele „Circumcision, the Hidden Trauma“ (Obriezka, skrytá trauma) dokázal neurologický dopad detskej obriezky bez anestézy: zmeny správania sa po obriezke, vrátane poruchy spánku a negácie vzťahu matka-dieťa, čo sú znaky post-traumatického syndrómu. Zanecháva hlbokú psychologickú jazvu. Trauma obriezky vytvorila špeciálnu predispozíciu, pred-programovanú paranoju, ktorá oslabuje kapacitu obrezaných spájať a reagovať rozumne na určité informácie. Reformovaný judaizmus v Nemecku vzdal tento barbarský a krvavý rítus (Guyénot, L., Essays on Jewish Power, 2020, s. 162 – 164).
Mozgy obrezaných sú pre civilizovaného človeka nastavené patologicky ako neliečiteľná nemoc. Lekár L. Pinsker uviedol, že psychická aberácia obrezaných je dedičná a ako nemoc šírená počas 2 000 rokov je neliečiteľná (Guyénot, L., FROM YAHWEH TO ZION, 2018).
Dôstojnosť človeka sa vôbec neodráža v jeho vzdelaní, znalostiach a zručnostiach, ale v konkrétnom (ľudskom/človečom) type režimu psychiky (Petrov 2023, s. 67).
Mnoho je ľudí, ale človekov je málo. – Diogenes zo Synopy
Genetický program dáva človeku na naučenie všetkých základných vecí presne vymedzený čas (Petrov 2023, s. 56).
Kultúra, v ktorej žijeme, cieľavedome formuje nízke režimy psychiky a bráni sformovaniu ľudského režimu psychiky (Petrov 2023, s. 69).
Suroviny inteligencie je poskromne (Weiss 2000)
S inteligenciou súvisí intelekt, ktorý je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním.
Intelekt umožňuje vytvoriť mozaikový (správny) pohľad na svet, jeho absencia len kaleidoskopický (falošný) pohľad na svet.
Rozum, racionalita bez etiky a morálky sú slepé a hluché ku všetkému ľudskému vo svete (Michálek, Juraj, DVA ROKY PO TOM… O stave občianskej spoločnosti v ČSFR 1989 – 1991, 1991, s. 9).
Byť inteligentný, t. j. rozumný, chápavý a bystrý je morálnou povinnosťou (Dudáš, Ján, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie 2011, s. 324).
Základná veličina inteligencie je krátkodobá pamäťová kapacita (Kurzspeicherkapacität), ktorá sa skladá z pamäťového rozsahu bezprostredného obsahu (Behaltens) a z rýchlosti spracovávania informácií a rozhoduje o tom, koľko informácií môže mať človek súčasne pri procese myslenia. Je merateľná inteligenčnými testami. Primárne je determinovaná geneticky a nedá sa ovplyvniť ani výchovou ani sociálnou vrstvou (Weiss 2000).
Sociálna determinácia jedinca je závislá od dedenia inteligencie (Weiss 2000)
Inteligencia v obyvateľstve Zeme nie je rovnomerne rozšírená, je zo 70 – 80 % dedičná a zisťuje sa IQ testami.
Inteligenčný kvocient (anglicky intelligence quotient) – skrátene IQ, je hodnota odvodená od jedného zo štandardizovaných testov, ktoré sa pokúšajú merať inteligenciu (Sievert, Horst H., Inteligenčné testy,1997).
Ľudia sa domnievajú, že inteligencia ako duševná vlastnosť, reprezentovaná inteligenčným kvocientom, je v spoločnosti rozprestretá v súlade s Gaussovou krivkou, čo je v rozpore so skutočnosťou.
Zastúpenie inteligencie v spoločnosti reprezentuje krivka s tromi vrcholmi pri 94, 112 a 130 a nie Gaussova krivka s maximom pri hodnote 100 (Weiss 2000).
Weiss vyvinul model dedičnosti inteligencie. Stupeň všeobecnej inteligencie závisí od autosomálnej recesívnej alleoly M1. Ak sa vyskytuje v homozygotnej forme (M1M1), potom jedinec je vysokointeligentný (priemerné IQ: 130) a patrí k cca 5 % populácie. Ak táto alleola chýba a vyskytuje sa genotyp (M2M2), potom jedinec patrí do dvoch tretín obyvateľstva s podpriemernou inteligenciou ( IQ okolo 94). Ak má niekto heterozygot (M1M2), bude patriť do strednej skupiny s IQ cca 112, kam patrí štvrtina obyvateľstva ( Weiss 2000).
Viac ako 80 % ľudí na svete je pod hranicou súdnosti a nie sú schopní ani na základe relevantných argumentov vyjadriť svoj vlastný názor.
Covidšialenstvo od roku 2020 je v súlade s vedeckými výsledkami profesora Weissa o distribúcii inteligencie (IQ) medzi bielou populáciou (Weiss 2000).
Vznik civilizácie je dôsledkom inteligentných a talentovaných ľudí v civilizácii. (Bakalář, Petr, Tabu v sociálních vědách, 2003, s. 50).
Intelektuálne elity sa formujú z ľudí genotypu (MIMI) (Weiss 2000)
Motor spoločnosti je tých 5 či 10 percent s genotypom M1M1, ktorí odhaľujú zákonitosti prírody a ich praktické využitie (Weiss 2000).
Sada génov a kultúrne loci, ktoré charakterizujú ľudskú bytosť, sa podstatne nezmenili počas obdobia kultúrnej revolúcie (Kováč, Ladislav, Science, an essential part of culture, European Molecular Biology Organization Reports, Vol. 7 /2006).
Sociálna determinácia jedinca je závislá od dedenia inteligencie. Dedenie inteligencie sleduje jednoduchý mendelovský model dedičnosti, ktorý vedie ku genetickej dynamike, a tá vedie ku sociálnej zmene spoločnosti a jej genetickému potenciálu. Deti páru zo strednej skupiny (M1M2) môžu získať všetky tri druhy inteligencie (Weiss 2000).
Rozdiely v individuálnej a kolektívnej inteligencii je brizantná tematika ústredného významu na vysvetlenie spoločenského vývoja, na vysvetlenie súvislostí inteligencie a sociálnej štruktúry (Weiss 2000).
Najinteligentnejší študenti sú – ako všade vo svete – prevažne tí, čo študujú matematiku, techniku alebo prírodné vedy. Najmenej inteligentní sú študenti humanitných disciplín (Weiss 2000; učiteľka gymnázia Z. Kramerová, osobná informácia, 1984).
Weiss forsíruje silnejšiu výkonovú diferenciáciu, aj s finančnou diferenciáciou, už v škole prístupovými obmedzeniami k štúdiu v závislosti od výkonov s návrhom, aby aj gymnazisti mali vyššie príjmové platby ako rovnako starí ne-gymnazisti a študenti najnáročnejších disciplín mali vyššie štipendiá a výkonové príplatky ako študenti v odboroch s priemerne nepatrnými intelektuálnymi požiadavkami (Weiss 2000).
Zarážajúca je priam absolútna technická a prírodovedecká negramotnosť väčšiny ľudí z humanitných disciplín, na ktorú upozornil v 50-tych rokov žiak Rutheforda a úspešný novelista C. P. Snow (Snow, C. P. in http:/en.wikipedia.org/wiki/The-Two-Cultures, 1959), čo im neumožňuje napĺňať rad intelektuálnych elít a intelektuálov. Ani tým, čo sa prebudili a chceli odstrániť tento svoj nedostatok, sa ani po dlhom úsilí nepodarilo zvládnuť druhý princíp termodynamiky (Bradshaw, A. , Energy and energy research, Europhysics News, Nr. 39/2008), ktorý je hybnou silou evolúcie človeka a spoločnosti (Kováč, L., Konec lidské evoluce, 2017).
Principiálne môžu ísť študovať tri štvrtiny populačného ročníka maturitné štúdium a polovica na vysokoškolské štúdium, ale je to na úkor podstatného poklesu intelektuálnych požiadaviek, čo vedie ku kognitívne menej výkonnej spoločnosti a integrácia menšín tento problém ešte zväčšuje (Weiss 2000).
Spoločnosť s genotypom M2M2 nemôže vytvoriť ani uchovať vysokokultúrne prínosy a zostáva v kultúrnej sterilite.
Hlupáci sa objavujú vždy znovu a znovu v každej novej generácii ako perpetum mobile
Kto sa nevyjadrí proti hlúposti, je v tej istej kategórii karmicky a teda aj duchovne, ako tí hlúpi (Kysucký, P. P., Demokracia je principiálny omyl, 2013, s. 305).
Nikdy nebojuj s blbcom. Stiahne ťa na svoju úroveň a tam ťa prevalcuje svojimi skúsenosťami.
Ak sa rozprávaš s hlupákom čo i len minútu, rozprávajú sa dvaja hlupáci (Werich).
S bohatým sa nesúď, so silným sa nebi a hlúpeho nepoučuj. Šarišské príslovie.
Rozdiely vo vzdelaní privádzajú k rozličnému chápaniu mnohých životných javov (V. A. Kudin in Slovanská vzájomnosť č. 4/2014, s. 62).
Reč je daná všetkým, múdrosť ducha málokomu. Starorímsky spisovateľ a politik Marcus Porcius Cato.
Všetci sme ľudia, len málokto je Človekom – človákom.
Človák je jednota jednotlivca a spoločnosti (Michálek ín Dudáš, Ján, , Škola života – Pohľady za horizont, 2019, s. 98).
Retardovaný mozog nie je schopný prijímať žiadne dôkazy (Kysucký 2013, s. 17).
Tituly od hlúposti neoslobodzujú.
Múdrosť začína tam, kde začína pochybnosť.
Inteligencia dáva možnosť pochopiť problém, jav, potom musí nastúpiť morálka.
Myšlienkový zmätok a kríza myslenia je spôsobená používaním pojmov bez odkrytia ich pôvodu a obsahu.
Antisociálna porucha osobnosti je jednou z najťažších porúch ( Strážan, Zem&Vek č. 2/2018, s. 102).
Ľudia sa radšej uchýlia ku lži, než aby pripustili, že ich životy sú postavené na kolosálnom podvode (Makow, Henry, Krutá pravda a bezočivé lži, Utajované dejiny sveta, Bratislava, 2016, s. 30).
Hlúposť je zrozumiteľnejšia ako rozum, preto sa v politike ľahšie uplatňuje (J. Čapek in Ferko, Vladimír, Zákon smotany 2000, s. 214).
Intelektuála v politike nenájdete, intelektuál nejde do politiky.
Politikou nastrčených ľudí malej inteligencie zakrpatel duch ľudstva. Inteligencia, talenty, všetko vyššie a lepšie je znásilňované, vzdelanci sa stali otrockým a zbabelým stádom (Dolejší, Miroslav, Analýza 17. listopadu 1989, 2014, s. 185).
Osvietenosť je východiskom človeka z jeho maloletosti, ktorú si sám zapríčinil ( E. Kant in Slovanská vzájomnosť č. 1/2016, s. 55).
Základnými zložkami vedomia sú pamäť, myslenie a fantázia. – Kant
Vedomie človeka je prvotná duša. Existujú tri prejavy vedomia, tri zložky – myšlienky, pocity a činy.
Vedomie je súborom vedomostí, hodnôt, pocitov, citov, či vôle človeka.
Umením hodným človeka je byť múdrym.
Veriť v absolútny nezmysel je ľudským privilégiom ( K. Lorenz).
Človek sa správa skôr pocitovo ako logicky.
Človek skôr verí jednoduchému klamstvu ako komplikovanej pravde.
Keby hlúposť nadnášala, nevideli by sme slnko ani oblohu
Existuje neodolateľná túžba ľudí po nevedomostiach a emotívnosti (Johnson, Paul, Nepřátelé společnosti 1999, s. 118).
Tupóza dosahuje pandemický rozmer.
Múdrosť jednotlivca býva potlačená konzervatívnou tuposťou celku (Johnson 1999, s. 8)
Pátravosť je matka všetkej učenosti.
Pokrok je prekračovanie predchádzajúcich štádií vývoja k vývojove vyšším stupňom. Je to jeden zo základných pojmov našej myšlienkovej výbavy (Komárková, Božena, Původ a význam lidských práv, 1990, s 21). Opakom je regres.
Pokrok nespočíva v prostom zbúraní včerajška, ale v zachovaní jeho pozitív, ktoré majú silu stvoriť lepší dnešok.
Koncepcia pokroku je produktom Európy 17. a 18. storočia s istými myšlienkovými koreňmi v 13. a 14. storočí (Šmihula, Daniel, Evolúcia práva 2013, s. 209).
Kritické myslenie znamená vyvinúť spoľahlivé racionálne hodnotenia argumentu alebo myšlienky. Kritické myslenie je prostriedkom na oddelenie pravdy od nepravdy, rozumných od nerozumných presvedčení. V rozpore s logikou a kritickým myslením je propaganda ako akékoľvek organizované, koordinované úsilie presvedčiť masy ľudí, aby prijali nejakú konkrétnu myšlienku.
Bádatelia v humanitných disciplínach (Sozialwissenschaften) sa málo zaujímajú o podstatu. Sú v priemere menej inteligentní ako vedci v prírodných a technických vedách a odhaduje rozdiel na 15 bodov“ (Weiss 2000, s. 101).
Štúdium humanitných disciplín, najmä sociológie, oslabí schopnosť nezávisle myslieť i absorbovať informácie, ktoré nebudú v súlade s jeho naprogramovaním. Dnešné vysoké školy nie sú zasvätené pravde (Makow 2016, s. 236 – 240).
Ľudstvo má zakódovaný stádový efekt zvierat s pudovým správaním a stratou kontroly a orientácie (Malohradňanský, P., Človek a jeho zánik, 2008, s. 60).
Sada génov a kultúrne loci, ktoré charakterizujú ľudskú bytosť, sa podstatne nezmenili počas obdobia kultúrnej revolúcie (Kováč, Ladislav, Science, an essential part of culture, European Molecular Biology Organization Reports, Vol. 7 /2006).
Na svete sú tri základné druhy rás: europoidná (~ 45 %), mongoloidná (~ 40 %) a negroidná ( ~ 11%) (Bakalář, P., Tabu v sociálních vědách, 2003, s. 19).
Človek ako druh ešte len speje k mentálnej zrelosti Člováka, k pochopeniu svojich obmedzení a šancí, svojich potrieb a možností, práv a povinností, teda zodpovednosti (Michálek 1991, s. 20).
Evolúcia človeka je skončená (Kováč 2017).
Na Slovensku veľkí duchovia živnú pôdu nemajú (Lajčiak, J., Slovensko a kultúra, Bratislava, 1994).
Kolektívne zdieľaná absencia úcty k vede ako náročnej práci je prítomná v slovenskej mentalite (Bakoš Bakoš, J., Premeny intelektuála alebo Príbeh človeka pracujúceho umom, Quark č. 11/2003 a č. 12/2003. 2013).
Náš národ mal síce osobnosti väčšieho formátu (napríklad Ján Lajčiak, Martin Rázus), ale tieto osobnosti nemali národ (A. Matuška).
Vysoký počet príslušníkov rurálnej inteligencie na Slovensku je efektívnou zábranou intelektuálneho života.
Intelektuálny hlad na Slovensku i v ostatnom euro-atlantickom priestore je temer nulový.
Doc. Ján Dudáš, DrSc.,
pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz