Rudolf Huliak: V čase pandémie sa Lunterovci vyznačovali nie pomocou, ale represáliami, kontrolami a postihmi voči obyvateľom kraja.
Po ostatných parlamentných voľbách v roku 2020 zmenila politická strana Národná koalícia (NK) na poste predsedu nového lídra – stal sa ním technik Ing. Rudolf Huliak. Narodil sa v roku 1975, pochádza z Očovej, študoval na Technickej univerzite v Žiline. Do roku 2003 pôsobil v spoločnosti DRUKOS, a. s. Spoločnosti pre chudobných a chorých. Od roku 2003 sa stal konateľom firmy PROFILAK, v ktorej pôsobí dodnes. Od roku 2010 je členom prezídia Slovenskej poľovníckej komory. Dohovorí sa po rusky a po nemecky. Je človekom prírody a lesa, no zároveň hovorí, že klimatické podmienky, ktoré nám diktuje EÚ, sú ekologickým šialenstvom, pretože čelní predstavitelia vodu kážu a víno pijú, keď sa vyvážajú po Európe v lietadlách, alebo presadzujú dovážanie skvapalneného plynu z USA do Európy na lodiach, ktoré zanechávajú obrovskú uhlíkovú stopu. Nepáči sa mu, že sme na vlastnom území otrokmi EÚ a zahraničného kapitálu, ktorí likviduje všetko slovenské. V jesenných komunálnych voľbách ohlásil svoju kandidatúru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.
V parlamentných voľbách v roku 2020 ste kandidovali na post poslanca na kandidátke strany Kotlebovci – ĽSNS. Dnes ste predsedom Národnej koalície, čo bolo dôvodom vášho odchodu?
V prvom rade, aj Národná Koalícia bola v koalícii so stranou Kotlebovci – ĽSNS. Zmenil som len politickú stranu, ale nie politické názory. Zmena straníckeho trička prišla po mojom veľkom sklamaní. Po tom, čo ma páni M. Mazurek s M. Uhríkom schladili tým, že agenda „pôda, voda, les a potravinová sebestačnosť“ boli len reklamou a predvolebným marketingom. Od istého času sa už netajili tým, že táto téma ich v skutočnosti nezaujíma.
Národná koalícia sa však pohybuje v prieskumoch verejnej mienky pod jedným percentom, hoci strana má 1800 členov. Ako sa teda chcete presadiť?
K tomuto stačí povedať len jedno. Ponúkali nám 0,1% v prieskumoch za 15.000 eur. Prieskumy verejnej mienky slúžia v skutočnosti na ovplyvňovanie verejnej mienky. Neodzrkadľujú pravdu. Dôkazom pre toto tvrdenie sú aj volebné úspechy OĽaNO či Zuzany Čaputovej, ktoré sa začali písať až po fantastických predpovediach prieskumných agentúr. Máme informácie aj od našich členov, že im z agentúr volali a pýtali sa len na 10 strán. NK medzi nimi nebola a keď povedali, že chcú dať hlas Národnej Koalícii, volajúci povedali, že takú možnosť nemajú a zložili.
Médiá sú v rukách zahraničných vlastníkov, súčasnú politiku už neriadia politici, ale ich oligarchovia na pozadí a nakoniec spoločnosť ovládajú mimovládne organizácie, ktoré určujú, čo je pravda, má Slovensko možnosť ísť slovenskou cestou?
Je nutné okamžite zamedziť vplyvu mimovládnych organizácií. Jedine cestou zmarenia vplyvu MO a teda zahraničných záujmov na dosah riadenia štátu sa dá docieliť zmena. Keď bude v centre slovenský záujem a záujem slovenského národa, všetko bude vyzerať inak. Slovensko bolo voľakedy suverénnym štátom – mali sme potravinovú sebestačnosť, poľnohospodárstvo a priemysel na vyššej úrovni ako ktorákoľvek okolitá krajina. Politickou činnosťou zapredaných politikov za posledných 30 rokov sme sa dostali tam, kde sme. Plus je tu naratív práve tých politikov ktorí to hrajú na cudzie záujmy, že sami to nezvládneme. Týmto spôsobom, tvrdiac, že slovenská cesta je nemožná, držia ľudí v strachu a udržujú status quo. My to musíme zmeniť. A vieme ako na to.
Sme členmi EÚ, ktorá namiesto toho, aby občanom pomáhala, tak pácha ekonomickú samovraždu, má podľa vás význam byť členom tohto „elitného“ spolku?
My sme do EÚ vstupovali ako suverénny štát, s predpokladom, že budeme spolupracovať v oblasti obchodnej, politickej, že bude prekvitať spolupráca krajín, východu Európy so západom ako rovného s rovným. Očakávalo sa – a tvrdili nám to – že sa vyrovnajú platy v Európe, že sa dorovnáme nižším cenám západu a priblížime kvalitou tovaru. Očakávali sme, že budeme suverénny štát s právom veta, ako obchodný a sociálny partner. Namiesto toho sme sa stali smetiskom pre potraviny nízkej kvality západu, sami si nevyrábame a nepestujeme, platy máme najslabšie, ceny najvyššie. Nevstupovali sme do EÚ s tým, že ostaneme ako „ostblok“ a občanmi tretej kategórie. Takými sme sa nakoniec v EÚ stali. Všetky sny, s ktorými sme vchádzali do EÚ, sa zmenili na nočnú moru. Má význam ostávať v takomto spolku?
Naša republika je pod vedením ministra obrany Jaroslava Naďa doslova odzbrojená, pretože všetko rozdal zadarmo na Ukrajinu a my sme odkázaní na cudziu armádu. Považujete za správne, že sme členom NATO?
Slovensko by malo ťažiť zo svojej strategickej polohy. Mali by sme byť zadobre so severom, juhom, západom aj východom. V žiadnom prípade Slovensko nemôže byť odzbrojené a nemôžeme byť súčasťou paktu, ktorý nás ženie do prvej línie vojny, ktorú sme vôbec nezačali a ktorú si neželáme. Do paktu NATO sme vstupovali s tým, že je to obranný pakt, ktorý nás má chrániť. To, čo sa deje dnes, je však na míle vzdialené od pôvodných predstáv. Som rozhodne za to, aby sa zmluva o predĺžení zotrvania v NATO, o ktorej sa bude opäť rozhodovať v roku 2024, nepodpísala. My chceme jednoznačne zabezpečiť vojenskú neutralitu Slovenska po vzore Rakúska.
Nedávno ste povedali, že tretia svetová vojna je v plnom prúde, že momentálne na Slovensku prebieha boj o celú Európu, pretože bojuje americko-anglosaský svet s Ruskom a BRICSOM o nadvládu nad celou Európou. Môžete to rozmeniť na drobné?
Na to, aby Európu ako kontinent s najväčším mozgovým potenciálom a najviac rozvinutou vedou a priemyslom mohla pokoriť niektorá z veľmocí, musia sa najprv postarať o to, aby Európa spadla na absolútne dno. K tomu momentálne spejeme. Hlavne „vďaka“ hospodárskej, sociálnej a energetickej a surovinovej kríze.
Máme 22 vodných elektrární a dve jadrové elektrárne a my musíme kupovať drahú elektrickú energiu. Dokážeme byť energeticky (elektricky) nezávislý ako štát, tak ako to bolo v roku 1998?
Samozrejme, že dokážeme byť totálne energeticky nezávislí. Veď je verejne známe, že vyrobíme viac elektrickej energie ako spotrebujeme. Akurát ju kupujeme späť cez zahraničné burzy a zisk z tohto obchodu nemá slovenský občan, ktorého predkovia elektrárne vybudovali, ale politici, ktorí zapredali vlastný národ. Paradoxne tí, ktorí sa o túto skazu postarali lacným odpredajom našich strategických podnikov, sa dnes drzo opäť hlásia o slovo a chceli by „prispievať“ svojimi vedomosťami k riadeniu štátu. Nie, ďakujeme.
O politické slovo sa tu opätovne hlási pro-americký politik Mikuláš Dzurinda, ktorý je strojcom odpredaja našich strategických podnikov. Dzurindova vláda doslova rozpredala Slovensko zahraničným mecenášom. Nie je čas, aby jeho garnitúra poniesla zodpovednosť za privatizáciu?
Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš musia skončiť odsúdení za vlastizradu slovenského národa, za odpredaj slovenského národného striebra. Musia čeliť trestnoprávnej zodpovednosti a nieto ešte sa opäť zúčastňovať politiky. Keď vidím, ako týchto dvoch gaunerov niekto dnes opäť tlačí do popredia, hovorím si, že svetové elity musia byť zúfalé, keď musia siahať po týchto politických mŕtvolách. Očividne sa minuli kádre.
Vstupujete ako kandidát do boja o post predsedu VÚC v Banskej Bystrici, čo vás viedlo ku kandidatúre, ako hodnotíte päťročné úradovanie Jána (Ondreja) Luntera v BBKS?
Jána Luntera nemôžem hodnotiť pretože od samého začiatku prebral BBSK podvodným spôsobom jeho syn Ondrej Lunter. Tridsaťročný nezrelý mladík sa učil na občanoch banskobystrického kraja, ako sa robí politika. Za celé ich pôsobenie som o Lunterovcoch počul trikrát. Prvýkrát, keď sa ľudia jedno ráno zobudili a nemali sa ako dostať do práce, pretože mestská hromadná doprava katastrofickými manažérskymi schopnosťami Lunterovcov nefungovala. Druhýkrát, keď 60 ročná tradícia civilného letectva na letisku Sliač skončila, pretože dovolili letisko odovzdať americkej armáde. Novovybudovaný terminál do ktorého sa investovali milióny eur do vybavenia, zarastá trávou. A to všetko proti vôli vlastných občanov.
Tretíkrát som si Lunterovcov všimol, keď som videl billboardy za státisíce eur po celom kraji. V čase pandémie sa Lunterovci vyznačovali nie pomocou podnikateľom a prevádzkam postihnutým neprimeranými opatreniami, ale represáliami, kontrolami a postihmi voči obyvateľom kraja. Politik má slúžiť občanovi a nie systému. Takto sa kraj riadiť nedá.
S akým programom chcete osloviť občanom BBSK?
My chceme zmeniť všetko. Chceme aby kraj skutočne slúžil potrebám občanov a to hlavne v oblasti školstva, zdravotníctva a dopravy. Zhrniem len do zopár bodov. Chceme návrat k tradičnému školstvu, duálnemu vyučovaniu zameranému na tradičné hodnoty slovenského národa, rodiny. Veľmi nám leží na srdci aj zdravotníctvo. Rozhodne sa zasadíme za zachovanie funkčnej zvolenskej nemocnice. Pre našich občanov musíme zachovať primeranú zdravotnú starostlivosť vo všetkých mestách BBSK a zlepšiť dostupnosť diagnostiky a zachováme aj detskú pohotovosť v Rooseveltovej nemocnici. Podporíme predaj z dvora, podporíme farmárov a drobných poľnohospodárov. V rámci dopravy považujeme za dôležité zabezpečenie bezproblémovej prímestskej autobusovej a vlakovej dopravy a zladenie grafikonu vlakov a autobusov. Šetrným nakladaním s finančnými prostriedkami kraja budeme konať za zmiernenie dopadov ekonomickej a energetickej krízy. Vybudujeme rodinné centrá a centrá pre matky, pomôžeme rodinám v núdzi.
Často prízvukujete, že treba vymeniť každého poslanca v NR SR, ale aj úradníkov, ktorí sa dlhodobo držia na svojich stoličkách podporujúc systém, v ktorom sa 60 percent verejných financií sa rozkráda. Ako to bude vyzerať v praxi?
Verím tomu, že v rámci komunálnej politiky sa vyprofilujú regionálne osobnosti, schopní a dnes ešte možno neznámi ľudia. Preto dáva NK príležitosť nezávislým ľuďom kandidovať. Pokiaľ sa tieto osoby ľudom osvedčia a obstoja vo svojich mandátoch v malom meradle, môžu vytvoriť základ k zmene. Tvrdíme, že volebný systém sa musí zmeniť z pomerného na väčšinový. Úspešní kandidáti z regiónov dopomôžu k tomu, aby Slovensko prešlo na systém priamej demokracie. Veríme aj v systém povinného referenda tak ako je to napríklad vo Švajčiarsku, kde sa k závažným spoločenským otázkam ktoré sa dotýkajú života bežného obyvateľstva, musí vyjadriť každý jeden občan.
Štát je v rozklade a o národnej politickej scéne je škoda hovoriť, pretože niekomu náramne vyhovuje neustále trieštenie národných síl, aby tu globalisti, tretí sektor (typu GLOBSEC, Transparency International, Nadácia otvorenej spoločnosti) a liberáli mali eldorádo. A vy hovoríte, že nám ide už o holý život. Dokáže sa Slovensko opäť postaviť na nohy?
Keď po 2. svetovej vojne dokázali naši dedovia a otcovia tento štát znova vybudovať, kladiem si otázku, o čo my sme horší. Dlžíme to ďalším generáciám. Dlžíme to našim deťom, pretože my sme náš spoločný majetok dostali v stave, za ktorý sa naši predkovia nemuseli hanbiť. A my sme dopustili, že majetok sa rozkradol a zdevastoval. Preto budeme musieť naše Slovensko vybudovať od základu znova, aby sme aj my mali čo odovzdať ďalším generáciám. Možné to je. Len sa všetko musí riadiť inak.