Ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja (nominant OĽaNO) a spriaznených mimovládnych organizácií hovorilo o bezzásahu v prírode ako o najideálnejšom riešení pre naše životné prostredie. Práve preto sa do podľa Budajových kritikov nezmyselných projektov liali veľké peniaze. Dnes aj EÚ pripúšťa, že príroda potrebuje obnovu, nie neúčinnú ochranu.
V podkaste Euractiv Slovensko poradca českého ministra životného prostredia vysvetľuje, ako takéto opatrenia majú vyzerať. Tento postup vítajú nie len vlastníci lesov, ale aj poslanec Rudolf Huliak.
Aktívne zásahy
Podľa Mika treba prírodu vrátiť tam, kde sme ju zničili. Práve na tom sa v novembri dohodli európske inštitúcie.
Miko toto sporné nariadenie odôvodnil tým, že sa ukazuje nefunkčnosť doterajších trendov ochrany prírody, keďže vzácne biotopy neustále ubúdajú. Ochrana síce zabráni takému dramatickému zhoršovaniu, nevráti však to, čo už bolo zničené.
„Tento proces je najrýchlejší, keď ho necháme prebiehať spontánne, no takmer vždy mu musíme na začiatku pomôcť aktívnym zásahom,“vysvetlil Miko, ktorý v minulosti zastával post vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Šialenstvo ničnerobenia
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska túto zmenu stratégie a trendov víta. Na svojej facebookovej stránke konštatuje, že „Už aj Európska únia uznala „šialenstvo“ ničnerobenia.“
„Kedy to uznajú aj slovenské „ekocelebrity“ so svojimi novinármi, ktorí pre ničnerobenie rozvrátili slovenský vidiek?,“pýtajú sa vlastníci neštátnych lesov
Prišlo na Huliakove slová
„Bezzásah = žiadna aktivita = žiadne náklady = maximálny zisk za pozorovanie, edukáciu mimovládkam poberateľom konečných výhod. Kde je ochrana prírody, súkromní vlastníci, životné prostredie, slovenský vidiek v tejto rovnici?,“uvažuje Rudolf Huliak (SNS / NK). Ten je dlhodobo jedným z odporcov bezzásahových území za každú cenu.
Miko zmenil názor
Lesník a chovateľ losov z Kráľovej Lehoty Stanislav Bystriansky pod Huliakovým statusom konštatuje, že práve pán Mika bol jedným z tých, ktorým „nepohla“ ani návšteva v Bobrovci, kde si mal možnosť pozrieť katastrofu spôsobenú lykožrútom.
„Ja si myslím, že zmenu jeho myslenia vyvolal súbor príčin: zhoršujúca sa ekonomická situácia v EÚ, lesné požiare najmä v bezzásahových územiach (južná Európa, České Švajčiarsko, Kanada a pod.) a napokon žaloby v Nemecku (NP Harz) ohľadom príčin vzniku lykožrútových kalamít,“ dopĺňa Bystriansky.
ZDROJ: FB Rudolf Huliak