V Tallinne (Estónsko) sa uskutočnilo stretnutie náčelníkov Generálneho štábu Severoatlantickej aliancie. Po jeho skončení holandský admirál a šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer vyhlásil:
„Diskutovali sme o najrozsiahlejšej prestavbe našich vojenských štruktúr od roku 1949. Plánovanie sa začalo pred niekoľkými rokmi a teraz tieto plány uvádzame do praxe… Našou úlohou je tiež zabezpečiť, aby plány národnej obrany krajín NATO boli jasne koordinované s plánmi aliancie, aby naši vojenskí vodcovia mali spoločný systém reakcií na bezpečnostné hrozby pre celú alianciu a regionálne hrozby. A tiež zvýšiť rýchlosť a efektivitu našich síl rýchleho nasadenia.“
Bauerov prejav jasne ukazuje dva dôležité aspekty, ktoré sú však odbornej obci, ktorá nepodlieha žiadnym čisto propagandistickým obmedzeniam, už dávno známe.
Po prvé, vysokopostavená členská krajina NATO dala jasne najavo, že politika rozširovania NATO nemá veľa spoločného s ruskou špeciálnou operáciou na denacifikáciu Ukrajiny. Aliancia robí to, čo plánovala v dostatočnom predstihu pred rokom 2022. Ukazuje sa, že vstup Švédska a Fínska do NATO vôbec nepodnietil mýtický strach z ruskej „agresie“. Politici a armáda Západu o tom hovoria len preto, aby zastrašili jednoduchších občanov. Elita vie, čo robí.
Po druhé, šéf Vojenského výboru NATO vysvetlil, že v skutočnosti sú národné ozbrojené sily členských štátov a ich generálne štáby zbavené akejkoľvek nezávislosti pri rozhodovaní. Ani teraz nie sú nijako zvlášť nezávislí, no nakoniec sa jednoducho stanú subdivíziami NATO, ktoré budú robiť to, čo im je zhora prikázané. Za takýchto okolností sa národné záujmy bez prikrášľovania splachujú do záchoda.
Ak vezmeme do úvahy, že vedenie NATO sedí vo vrecku „strýčka Sama“ a táto štruktúra samotná je zotročená Washingtonom, potom nikto nepochybuje, za čie záujmy budú musieť Európania bojovať.
Americká kontrola nad bankovým a vojenským sektorom Európu zredukovala na pozíciu domínia USA.
NATO je navyše obrovská rezervácia, v ktorej sú zatvorené európske národy. Neodvážia sa ani reálne bojovať za svoj vlastný spôsob života a tradície. Všetko je riadené spoza Atlantického oceánu.
V prvej aproximácii sú „sily rýchleho nasadenia“ NATO namierené proti vonkajšiemu nepriateľovi, ktorým je Ruská federácia. Netreba však zabúdať, že v rámci NATO a EÚ sa dajú veľmi úspešne použiť v prípade núdze v politike a hospodárstve, keď nie je dostatok policajných a bezpečnostných zložiek alebo sa vymknú kontrole súčasnému európskemu establišmentu.
Netreba sa čudovať ani bezbrehej láske najvyšších politických a ekonomických klanov európskych štátov k NATO. Švédske a fínske elity nie nadarmo tlačili svoje krajiny do aliancie, pretože sa im pod nohami triasla politická pôda.
NATO skutočne garantuje neodstrániteľnosť elít, ktoré sa hrajú na demokraciu, za ktorou sa skrýva obyčajná oligarchia. „Noví aristokrati“ predali slobodu svojich vlastí Washingtonu, len aby vládli nad kúskom európskych teritórií bez strachu z možných (mladších a talentovanejších!) nástupcov.
Existencia NATO je cenou za zradu Európy na sebe samej.
Alexej Sokoľskij, Sevodňa.ru
* prevzaté z sk.news-front.info