Záver (slepej) CESTY s PODRAZOM a vytriezvením
Po TRIPE…
Nadväzujúc tak na obnažené reálie doby uvedené v predchádzajúcej 2.časti, ktoré zostávajú tabu vo verejnom priestore. Nie náhodou. Vyhýbajúc sa im ako čert krížu, lebo žalujú. A pritom oni sú príčinou smutného dneška. Oni majú byť leitmotívom verejného diskurzu. A nie to odpútavanie pozornosti ľudí prekrývaním zástupnými témami. Rafinovane, cestou ich „odkanalizovávania“ do autu. Proti smeru vedenia dialógu. Alebo rovno povediac, proti vedeniu Smeru.
Zneužívajúc tak ľudskú slabosť, aj plytkosť uponáhľaných „stavebných robotníkov“ v nepoznaní problematiky v kontexte (histórie), najmä tej „včerajšej“. Manipulatívne (jednostranne) narábajúc pritom s pojmami, o ktorých vedia, že zaberú ako ryba na udicu. S nosnou – a vlastne aj jedinou „programovou tézou“ – STRAŠIŤ. Napokon ako celé doterajšie 3 roky. Z vlastného strachu. Z návratu tých, ktorí sa ten dialóg chystajú otvoriť.
Strašiť KORUPCIOU a MAFIOU, ktoré boli žolíkmi vládnych potentátov celé 3 roky. A dnes, v tomto predvolebnom čase – už aj s novým BIČOM na scéne. Doposiaľ zalezeným v kúte, vyčkávajúc na svoju príležitosť. Na nový reštart po neúspechu z predchádzajúcich volieb. Tým „progresívnym“ s celým 3. mimovládnym sektorom za chrbtom. Dnes už de facto 2. vládnym. S ambíciou byť 1.. (v orchestri).
Gottwaldovsky, s bičom na tých, čo nejdú s nimi, na tých neprispôsobivých pri TÉMACH, ktoré nám z vonku diktujú noví „kolonizátori“. S novou výbavou, s novým svetonázorovým vierovyznaním. Dnes LGBTI témou počnúc – a UA končiac.
Prostredníctvom prevodovej páky domácich apoštolov, na čele s pani, konvertovanou na nové náboženstvo ZA nové, dávno vyprázdnené tzv. západné hodnoty – zato PROTI záujmom nás všetkých. Až tak veľmi citlivo vníma naše bytostné záujmy a potreby.
Možno preto, aby bolo Slovensko KRAJINOU, v ktorej sa nebudú báť ľudia umierať, ako sa zverila sama na verejnosti. Akurát, že s obavami, že na to budú mať pri týchto jej praktikách už iný motív. LEBO nemožno nezabúdať, dnes viac ako kedykoľvek predtým – že táto vyznávačka nového chystaného náboženstva je mentálne stále funkcionárkou (podpredsedníčkou) PS (ako Progresívne Slovensko..)
A keď sme pritom PS, dodajme aj iné, príhodné PS na vrch (ako post scriptum):
Lebo nejde nepripomenúť slová, ktoré naberajú každým dňom na váhe. Slová, ktoré boli kýmsi prezieravým vyslovené pri príležitosti oznámenia tejto stálej „straníckej funkcionárky“, že nebude kandidovať v novom funkčnom období na prezidenta Slovenskej republiky. Slová, ktoré majú rezonovať v bubienkoch uší všetkých voličov v ostatné 2 mesiace:
„Táto žena nám (do skončenia svojho mandátu) ešte narobí problémov a…“
Lebo už zradila ako biblický Peter. Spomeňme 3 tak „symptomaticky“ symbolické zapretia seba a s nimi aj celé Slovensko. Rovnaké 3, ako sa onomu Petrovi zveril Ježiš Kristus pri poslednej večeri. Dnes aj ako „prípomienku“ na minulosť, aj ako varovanie pre nové (blížiace) sa ráno, skôr ešte ako „kohút“ (v septembri) zakikiríka.
Nuž, pripomeňme ako „náš Peter“ zaprel seba a Slovensko 1. krát. Príznačne v čase. Ešte predtým, ako sa stal(a) apoštolom nového náboženstva. Faktograficky, lebo história nepustí..
Zapretie PRVÉ
A história spred 2000 rokov sa hriešne zopakovala. Dnes už vediac, že tento „náš Peter“ zaprel rovnako. Ba ešte aj s pridanou hodnotou.
Lebo ten „súhlas“, na ktorý VTEDY pred prezidentskými voľbami nevidel v rovnakej principiálnej veci dôvod dať – urobil tak expresne (po schválení Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládami SR a USA v NR SR), že ten jej ratifikačný podpis pod onú zmluvu – vojde do histórie. Ako pamätná čierna škvrna v histórií Slovenskej republiky. Ako deň zrady jej bytostných záujmov. Lebo ako doručili tento dokument do paláca – podpísala skôr ako na druhý deň (ráno) zakikiríkal kohút v záhrade Grasalkovičovho paláca.
Časom a spôsobom vykonania tohto aktu hodné zápisu do Giunessovej knihy rekordov. Lebo uvážiac – v akom časovom rámci sa tento proces udial – od VIANOC, kedy išiel návrh zmluvy do (medzirezortného) pripomienkového konania – následne do NR SR s povinnými viacerými čítaniami – do doby samotnej ratifikácie tohto osobitne závažného dokumentu štátu už 9. februára 2022 (!!!) – by musel blednúť aj sám David Copperfield.
PREČO mali títo potentáti tak naponáhľo..? Vedeli už vtedy (amíci), že je treba vytvoriť právnu a územno-priestorovú vojenskú platformu pre dianie, ku ktorému došlo na UA o 13 dní, pre istotu, ešte raz o trinásť dní.. Lebo v opačnom prípade by musel blednúť iný špecialista na nevysvetliteľné javy – slávna veštkyňa Baba Vanga.
Na smerodajný dôvažok, pre lepšiu orientáciu „v právnom teréne“:
Návrh tej zmluvy, pri ktorej sme sa evidentne dobrovoľne vzdali časti územnej zvrchovanosti a právnej jurisdikcie neeticky predložil do pripomienkového konania 1.nahrávač tejto nekalej hry, minister obrany – počas VIANOČNÝCH sviatkov. Ešte v čase – pre nás Slovákov najvzácnejšom. Duchovne. I časom. Ľudsky podprahovo. Profesijne nehanebne. Aby sa vyhol neopomenuteľnej DISKUSII. Právnej.
Záver, čoby „správa z tlače“ – len samotná Generálna prokuratúra SR, vrcholová autorita v oblasti ochrany zákonnosti na Slovensku, podala proti tomuto svojvoľnému návrhu cca 35 pripomienok. ZÁSADNÝCH, preukazujúcich flagrantné porušenie Ústavy a zákonov Slovenskej republiky. Aby ich táto nesvojprávna figúra zmietla zo stola, v rozpore s platným legislatívnymi pravidlami (ustanovenými zákonom). Spôsobom, ako sa machiavellovsky, účelovo znásilňuje právo, ako nehorázne sa uplatňujú právne praktiky, idúce nielen proti vôli väčšiny občanov, ale už v protismere najvyššej právnej sily v štáte – proti Ústave SR.
A nebola to jediná uplatnená snaha o zabránenie svojvôli tohto slovenského Machiaveliho. Lebo HROMADNÚ pripomienku k tomu dokumentu podala – v súlade s legislatívnymi pravidlami aj (petičná) občianska iniciatíva, s účasťou aj rešpektovaných právnych špecialistov aj z oblasti ústavného práva. A hádajte kam išla?
A pani netrápilo ani TO. Ani porušenie legislatívnych pravidiel, hoci v iných prípadoch vracia návrhy prijaté NR SR späť bežne. Ani, predovšetkým jej evidentne sa javiaci neústavný a nezákonný obsah. Nehovoriac už o zabudnutom verejnom podupaní sľubu daného PRED prezidentskými voľbami.
LEBO toto už nemožno kvalifikovať inak – ako jednostranné zneužitie inštitútu prezidenta na ciele bezprecedentne idúce proti záujmom štátu – účelovo – v neprospech väčšiny ľudí s iným názorom na fungovanie vedenia štátu.
Doplňujúca poznámka k rámcu tejto zmluvy:
Pre pripomenutie a porovnanie, Slovenský štát, ten toľko napádaný a zavrhovaný „progresívnymi“ aktivistami podpísal tzv. Ochrannú zmluvu s nacistickým Nemeckom v marci 1939. Ochranná zmluva bola rámcovo podobná tejto zmluve s USA, ale územne/priestorovo sa vzťahovala len od hraníc vtedy Protektorátu po východný okraj Malých Karpát a Javoriny. Zatiaľ čo táto vazalská s USA má teritoriálnu pôsobnosť a právnu jurisdikciu na celé územie Slovenskej republiky.
S neskutočne lokajským podtextom, bez neopomenuteľných zmluvných výhrad podobných, ktoré si uplatnili aj také ústretové štáty USA, ako je Poľsko a najnovšie aj Česká republika.
Zapretie DRUHÉ
„Je potrebné urobiť všetky KROKY, ktoré sú potrebné na predčasné voľby, aby sa konali ešte v prvom polroku 2023. Aby Národná rada SR najneskôr do konca januára 2023 prijala všetky potrebné ROZHODNUTIA smerujúce k predčasným parlamentným voľbám. Ak sa tak nestane, pristúpim k ďalším krokom, ktoré mi stanovuje ústava“ (adresované odvolanej vláde/Hegerovi a politickým stranám).
- „LEBO je zrejmé, že tu nie je politická vôľa na zostavení novej vlády s podporou a legitimitou parlamentu.
- LEBO Slovensko potrebuje návrat k poriadku, funkčnosti a najmä k plnej pozornosti riešeniam problémov ľudí a nie politikov.
- LEBO je zrejmé, že takáto vláda nemôže zabezpečovať všetky potrebné kompetencie.
- LEBO má obmedzené vládnutie a je nevyhnutnosť prípravy nového štátneho rozpočtu na ďalší rok..“
Sväté slová, štátnické rozhodnutie, logické dôvody a keď kohút nestačil zakikiríkať ani druhýkrát – šliapla si Čaputová na jazyk opäť, teraz už 2. razy.
Lebo tie kroky, ktoré Čaputová sľubovala – už iba dláždili cestu odročeniu predčasných volieb na september. Bez škrupúľ, bez hany a bez viny. Bez zvyšku štátnickej múdrosti a bez logiky. A bez kúska osobnej cti a rešpektu k verejne prijatému záväzku, danému ľuďom tohto štátu. Spôsobom, ktorý nemožno nazvať inak ako PODRAZ na ľuďoch.
Lebo potom už išlo všetko inak. Lebo potom sme sa stali už iba štatistami premyslene predlžovanej agónie na všetkých úrovniach života. Vedome, účelovo.
Aby sme boli dotknutými svedkami ešte hlbšieho morálneho dna, rozvrátenia štátu a jeho orgánov pri trojdelení moci, upadajúcej bezpečnosti štátu a ekonomickej biedy, akú drvivá väčšina občanov Slovenska ešte v histórií nezažila vrátane tých žijúcich za socíku. Opravujem, tí zvlášť.
Treba sa ešte vôbec pýtať – v čí prospech sa takto nehanebne nechalo rozkladať štát priamo pred našimi očami?
Alebo inak. Dá sa to pochopiť NORMÁLNE?
Šimečka hovorí, že – už to tak nebude bývať. A jeho logika zasa, že – predtým (toto) bolo, teda muselo byť nenormálne.
A keď sme pri tom upútavajúcom predvolebnom billboarde PS – pretláčajúcom NORMÁLNOSŤ v konaní (pri riadení a správe štátu) – vráťme pozornosť ešte raz tej obrannej zmluve s USA (DCA). Zmluve, javiacej všetky znaky okupačnej zmluvy, ktorá bezpochyby javí viacero pochybností o porušení Ústavy SR
- a napriek tomu pani Čaputová návrh na jej posúdenie – v súlade s jej pôsobnosťou – na Ústavný súd nepodala.
Zato návrh na posúdenie ústavnej možnosti skrátiť (súčasné) volebné obdobie NR SR prijatím osobitného ústavného zákona („seba-rozpustením“) iniciatívne predložila na Ústavný súd
- aj NAPRIEK tomu, že k predčasným parlamentným voľbám týmto spôsobom už v slovenských ústavno-právnych podmienkach (v praxi) došlo 3-krát (v rokoch 1994, 2006, 2011), čím už bola v tejto veci na Slovensku reflektovaná a rešpektovaná „ústavná zvyklosť“.
Je toto NORMÁLNE?
Akurát tak na sošku Artemis. S dvojakou tvárou. S dvojakým metrom, s dvojakým („straníckym“) prístupom k výkonu štátnej služby. A to už nie je vec súkromná ani v krajine Burundi.
Zapretie TRETIE
„Budúcnosť DEMOKRACIE závisí aj od ľudí a ich ochoty zaujímať sa o dianie v spoločnosti, ÍSŤ VOLIŤ“
Teda ísť voliť je ZODPOVEDNOSŤ každého občana a voľby ako nezastupiteľný akt zastupiteľskej demokracie.
Keby toto povedal ten zo SaS-ky, človek si povie že je po spomínanom tripe v jeho jednom z tých viacerých homonymných významov – keď po týchto predoslaných múdrych slovách prídu slová, ktoré poprú tento mravný imperatív naruby. Vyhlásením, rovnako verejným – že voliť nepôjde.
Lebo úprimne. Takto zradiť seba, vlastný morálny kredit v priamom prenose – a cez prezidentský mandát aj tých, ktorých je vraj prezidentkou, teda všetkých občanov Slovenska – to môže vyhlásiť charakterom iba kovaný FARIZEJ.
Lebo ten pomyselný kohút v Grasalkovičovom paláci ešte nestihol zakikiríkať ani 3.krát – aby pani tohto domu vyhlásila, že ona voliť nepôjde. Lebo (demonštratívne) vyhlásiť referendum a v súbehu s ním oznámiť, že voliť nepôjdem – je exemplárne podkopanie významu a funkčnosti jedného z nosných pilierov (zastupiteľskej) demokracie. Ideového ideálu, ktorý nie je jej súkromným postojom. Lebo ona to nevyhlásila ako anonymná súkromná osoba, ale v postavení štátneho zamestnanca, navyše v pozícií 1. ústavného činiteľa štátu. Postavenia, ktoré nefunguje ako kabát, ktorý sa dá vyzliecť po odchode z paláca..
A to nie len je osobná tragédia nezrelého človeka, ale tragédia národná, štátna – mať človeka v tejto reprezentatívnej pozícií s prezentovanou výbavou. S dôsledkami, ktoré pripomínajú ten vtip o človeku, ktorý raz oklamal krikom, že ho napadol medveď, aby ho druhýkrát nechali napospas tí, ktorí mu utekali pomôcť.
A to sa práve deje. Lebo nemožno nepočuť to (druhé) hlasné volanie o pomoc. To naliehavé volanie adresované voličom v zahraničí. Lebo „medveď“ sa blíži.
Volanie o pomoc – pripomínajúce azán, zvolávanie moslimov muezínom z minaretu na (piatkovú) verejnú bohoslužbu. V slovenských podmienkach zvolávanie „zahraničných veriacich“ na (septembrovú) verejnú volebnú službu ohrozenej (chránenej) zveri.
A ani uvedeným 3. zapretím to nekončí.
LEBO v tom jednom zapretí je subsumované ešte jedno zapretie navrch. Ako 2 v jednom. Počítajúc do toho aj nedodržanú ústavnú povinnosť o (limitnom) čase vyhlásenia (2.) referenda.
POUČENIE na záver
Preto treba mať zvlášť v predvolebnom čase na zreteli – že kto „zradí“ čo len raz (seba alebo druhých) urobiac to bez hany a úcty k sebe a rešpektu k ľuďom – sa nemôže uchádzať o ich dôveru. A tým ani o dôveru tých, ktorých personifikuje na verejnosti v utajenom (neformálnom) režime.
A to už dáva zmysel pre lepšie pochopenie verejne vyslovených výhrad na margo poslancov NR SR, keď bohorovne označila hlasovanie poslancov, ktorí nevyslovili dôveru JEJ vláde – „za veľmi nezrelý postoj“. So súčasným upozornením voličov, že tieto slová povedala táto profesijne, politicky a štátnicky nezrelá osoba na margo rozhodnutia tých, ktorí nezahlasovali za jej/za ňou vyrobenú (vládnu) hračku. S vytlačeným „made in PS“ na ich inauguračnej vizitke..
A to je už dosť dobrý koncový dôvod pre obavu všetkých „nezrelých“ voličov.
Aby som to povedal výstižnejšie – jazykom, slovníkom ich progresívneho kmeťa – Martina Milana Šimečku. Autenticky – „svíň vnútri ľudských bytostí, ktoré odpovedajú tým, že volia Smer, (ktorý sa im líška..“)
A to je už viac ako obyčajný dôvod sa po 30. septembri ozaj báť.
LEBO – to je už avízo byť pripravený vyjsť aj z ulity v prípade, ak to videné a počuté pokušenie mocných zvrátiť vôľu ľudí bude väčšie – ako demokratickú vôľu väčšiny „technicky“ akceptovať na mieste jej vyjadrenia v samotný deň D.
A k tomu je dnes potrebné nielen (ľudské) svedomie, ale aj (právne) vedomie, že Ústava Slovenskej republiky k ochrane uplatnenia tohto práva dáva oporu v článku 32.
LEBO DEMOKRACIA, tá ozajstná, nefalšovaná, sa volá vláda ľudu.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz
** súvisiace články