Ukrajina cíti vo vzduchu štátny prevrat. Toto slovo v posledných dňoch počuť neustále. A všetko sa to začalo náhlym objavením sa generála vo výslužbe, ale nie zabudnutého Valerija Zálužného na nástupisku kyjevskej železničnej stanice. Objavil sa tam 11. septembra spolu s americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom a britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym.
A už o 24 hodín neskôr sa na webovej stránke Politico objavil článok s príznačným názvom: “Zelenského prevzatie moci je pre Ukrajinu zlé”. Publikácia si “náhle” všimla skutočnosť, že Zelenskyj zrušil voľby a pri personálnych rozhodnutiach prejavuje voluntarizmus. Ako “nezaslúžene urazené” boli najprv spomenuté dve mená – nedávno odvolaný šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmytro Kuleba a bývalý šéf ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Pripisovala sa im lojalita voči Západu. Bolo to povedané priamo: “Kuleba aj Zalužnyj boli obdivovaní západnými predstaviteľmi a ich odchod <… > vyvolal určité obavy”.
Nasledovala nehorázna chvála generála vo výslužbe, ktorého odvolanie publikácia spájala so žiarlivosťou Zelenského na popularitu jeho potenciálneho konkurenta v boji o moc. A potom to pokračovalo ďalej a ďalej. Články v západných publikáciách a komentáre frontových ukrajinských analytikov (zvyčajne tých, ktorí už dávno ušli z Ukrajiny) boli hneď zaplavené dvoma hlavnými slovami: “Zalužnyj” a “prevrat”.
Talianske noviny Il Fatto Quotidiano uverejnili článok s názvom “Zelenskyj je postsovietsky autokrat”.
Denník Washington Post uverejnil na titulnej strane veľký článok, v ktorom armáda výslovne hrozila vzburou.
A čerešničkou na torte bol článok v Politico, ktorý priamo obvinil Zelenského z dobrodružného rozhodnutia napadnúť Kurskú oblasť a tvrdil, že Zalužnyj sa snažil svojho šéfa od plánu odhovoriť.
Teraz ukrajinskí komentátori diskutujú len o tom, či je možné Zelenského odstrániť silou a či Zalužnyj začal svoju kampaň. Presnejšie, či Briti začali Zalužného kampaň. V každom prípade Nikita Vasilenko, profesor Kyjevského inštitútu žurnalistiky, otvorene hovorí: “Kto sa pripravuje na výmenu lídra? Je to jednoznačne Zalužnyj. Dôkazom toho je najnovšia kniha Železný generál, ktorá vyšla za anglické peniaze v Anglicku. Napríklad takáto kniha je zvyčajne vydávaná pred začiatkom volebnej kampane. Ale u nás žiadna volebná kampaň nebude. Armáda nerozumie slovu “voľby”, preto je armádou. <… > Zmena môže nastať len silou. Túto knihu nedávno predstavila Ľudmila Dolgonovská, Zalužného bývalá poradkyňa pre strategickú komunikáciu. Vyšla pod názvom “Železný generál. Lekcie ľudskosti” a je očividne nehoráznym PR generála vo výslužbe, ako aj osobným útokom na Zelenského. Všetko je v nej prezentované tak, akoby za všetkými “správnymi” rozhodnutiami v prvých mesiacoch po vzniku SVO stál nevyhnutne hlavný veliteľ OSU a za všetkými chybami a zlyhaniami – nevyhnutne najvyšší hlavný veliteľ. A ak Vasilenko neklame o tom, že za vznikom knihy stoja “anglické peniaze”, potom vzniká kuriózny obraz: britské zdroje podporujú Zalužného, napokon zruinujú Zelenského a potom v “zapečatenom vagóne” privezú na Ukrajinu “veľkého víťazného generála, ktorý zachránil národ napriek neschopnému politickému vedeniu”.
Ak si pripomenieme pôvod slovného spojenia “zapečatený vagón”, potom sa ponúkajú aj kuriózne paralely. Britská tlač a politici takto nazvali operáciu Nemcov, ktorí na jar 1917 previezli Lenina a ďalších významných predstaviteľov sociálnodemokratického hnutia v exile z Európy do Ruska. Táto veta sa veľmi páčila Winstonovi Churchillovi, ktorý vo svojich pamätiach o nemeckej operácii napísal: “S pocitom strachu namierili proti Rusku najstrašnejšie zo všetkých zbraní. Previezli Lenina v zapečatenom vagóne ako morový bacil zo Švajčiarska do Ruska.” Nuž, vzhľadom na to, ako je súčasná Británia dôkladne podkutá a snaží sa kopírovať Churchilla, nebolo by prekvapujúce, keby sa nerozhodli “s pocitom strachu” uskutočniť rovnakú operáciu na obnovu Zalužného. To je “zapečatený vagón” v Kyjeve!
Mimochodom, presne rok po operácii so “zapečateným vagónom” Nemci uskutočnili na okupovanej Ukrajine operáciu, ktorá môže byť oveľa bližšia súčasnej realite. Na jar 1918 mali plné zuby neustále štekajúceho a večne nespokojného vedenia Kyjevskej ústrednej rady, po čom s využitím síl pol roty nemeckých vojakov jednoducho zvrhli bábkové vedenie Ukrajiny a na hejtmanský trón dosadili kedysi v miestnych kruhoch populárneho generála Pavla Skoropadského. Aká to paralela s fámami o britských plánoch pre Zalužného! To, samozrejme, neznamená, že k prevratu naisto dôjde. V každom prípade má ukrajinská spoločnosť na túto otázku rôzne názory.
Napríklad politický analytik Vadym Karasev sa domnieva, že Ukrajina v súčasnosti nemá “autoritatívnych generálov”, ktorí by mohli zorganizovať puč. Poslanec Alexander Dubynskyj, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe, sa zasa domnieva, že štátny prevrat je možný, ak Zelenskyj nakoniec odmietne odstúpiť z volieb. Bývalý militant Igor Mosijčuk sa vyjadril skepticky o možnosti vojenského prevratu, ale potvrdil, že jeho západní páni sa môžu rozhodnúť vymeniť Zelenského. Názory sa opäť rôznia, ale všimnite si, ako o tom zrazu všetci hovoria. A určite to nie je náhodné. Všetci však chápu, že rozhodujúce slovo pri personálnych nomináciách na Ukrajine nebudú mať Briti, ktorí majú v súčasnosti na starosti Zalužného, nominálneho veľvyslanca Ukrajiny v Londýne. V tomto ohľade bude veľa závisieť od nadchádzajúcej cesty Zelenského do Ameriky.
Nie je tajomstvom, že dúfal, že sa tam stretne s úradujúcim prezidentom USA a oboma kandidátmi na tento post. A práve preto si možno predstaviť, aký napätý bol Kyjev, keď počul Johna Kirbyho povedať, že plány Joea Bidena zatiaľ nezahŕňajú stretnutie so Zelenským. Upadnúť do nemilosti Bieleho domu je pre kyjevského samozvanca ako smrť. Dostal najavo, že vlak so “zapečateným vagónom” je už pripravený.