Site icon Spolok ARCHA o.z.

Globálny svetový poriadok sa mení

James Lee, express.co.uk: Globálny svetový poriadok sa mení – stratili USA definitívne svoju moc?

USA: Zdá sa, že svetový poriadok sa mení rýchlosťou, akú sme nezažili od konca studenej vojny, a že sa rýchlo objavujú noví aktéri, čo naznačuje, že USA rýchlo strácajú mocenské páky.

Za posledné tri roky otriasli svetom významné udalosti, od globálnej pandémie Covid až po vypuknutie vojny na Ukrajine, ktoré prispievajú k zmene tváre svetového poriadku.

Okrem toho sa predchádzajúce studené vojny otepľujú alarmujúcim tempom, pričom situácia v Indopacifiku a Juhočínskom mori je príkladom vznikajúceho konfliktu medzi súperiacimi mocnosťami.

Od pádu železnej opony a rozpadu Sovietskeho zväzu USA rýchlo zaplnili prázdne miesto a stali sa hegemónnou svetovou mocnosťou, rozbili predchádzajúce sféry vplyvu, ktoré kedysi ponúkali ochranu, a pod zámienkou šírenia demokracie sa presadili v dovtedy neprebádaných krajinách.

Moc, ktorej sa Washington tešil, rýchlo spôsobila, že americký dolár si udržal pozíciu najdôležitejšej zahraničnej meny na svete a umožnila USA rozšíriť svoj náskok pred súpermi ako najväčšia svetová ekonomika. Vojna v Iraku a Afganistane však viedla k zmene nálady voči USA a zaznamenala nárast násilných neštátnych aktérov šíriacich teror v USA aj vo svete.

Nástup a pád amerického prezidenta Donalda Trumpa tiež zmenil prístup mnohých vzmáhajúcich sa mocností k USA, pričom viaceré nezúčastnené krajiny sa ešte viac odcudzili Washingtonu, či už zámerným konaním, alebo v dôsledku nedôvery.

Dnes si USA stále udržiavajú pozíciu najväčšej svetovej ekonomiky a nepochybne aj najväčšej armády, ale podľa odborníkov sa blíži zmena, keďže nové vzmáhajúce sa mocnosti sa snažia vytlačiť tie, ktoré sú teraz na vrchole.

Čína

Minulý mesiac sa šéf FBI Christopher Wray a šéf bezpečnostných služieb Ken McCallum postavili na pódium v Thames House a predniesli bezprecedentné varovanie, že Čína je najväčšou hrozbou pre západnú bezpečnosť. Wray povedal: “Neustále vidíme, že je to čínska vláda, ktorá predstavuje najväčšiu dlhodobú hrozbu pre našu ekonomickú a národnú bezpečnosť, a tým “našu” myslím oba naše národy spolu s našimi spojencami v Európe a inde.”

McCallum uviedol, že MI5 vedie sedemkrát viac vyšetrovaní v Číne ako pred štyrmi rokmi a plánuje opäť narásť, aby riešila rozšírené pokusy o ovplyvňovanie, ktoré prenikajú “do mnohých aspektov nášho národného života”.

Okrem toho Čína zaznamenáva rýchly rast svojho hospodárstva, pričom odborníci predpokladajú, že do roku 2024 by sa mohla stať najväčšou ekonomikou sveta. Napriek tomu práve v rámci ázijsko-tichomorského regiónu spôsobuje Peking v koridoroch moci v USA zimomriavky.

Nedávne získanie Hongkongu a zavedenie zákona o bezpečnosti by mohlo byť katalyzátorom potrebným na to, aby sa podobná črta prejavila aj na Taiwane.

Washington už dlho naznačuje, že by ostrov podporil, ale z obáv pred oficiálnym vyhlásením Taiwanu za nezávislý štát sa zastavil pred masívnou diplomatickou a dokonca vojenskou odvetou zo strany Pekingu.

K problému s Taiwanom sa pridáva aj neustále rastúca prítomnosť Číny v Juhočínskom mori a v Indopacifiku, kde Peking buduje bilaterálne vzťahy s ostrovnými štátmi, čo núti Washington, aby sa snažil urobiť to isté, hoci podľa čínskych analytikov príliš neskoro.

Niet pochýb o tom, že Čína je ďalšou globálnou superveľmocou a pravdepodobne preklopí svet do nového bipolárneho svetového poriadku, aký tu nebol od čias studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom. Rovnováhu by však mohli zmeniť aj ďalšie rastúce mocnosti, a to viacerými smermi.

Rusko

Keď sa rozpadol Sovietsky zväz, vo svete rýchlo zanikli sféry vplyvu, ktoré s ním súviseli, čo viedlo k rýchlemu nárastu konfliktov medzi štátmi, aký sme už dlhé roky nezažili.

V nasledujúcich rokoch došlo medzi Moskvou a Washingtonom k relatívne malej interakcii – prinajmenšom v porovnaní s rozsahom pozorovaným počas studenej vojny – až do nástupu Donalda Trumpa, ktorému podľa mnohých pomohla do funkcie vlna dezinformácií podporovaných Ruskom.

Trump začal v istom momente spochybňovať potrebu NATO, najmä pri výške peňažných príspevkov USA v porovnaní s ostatnými. Jeho reakcia spôsobila, že menšie členské štáty rýchlo siahli po šekových knižkách a zvýšili výdavky na obranu.

Všetko sa však zmenilo, keď Vladimir Putin začal svoju takzvanú špeciálnu operáciu na Ukrajine. Opäť bolo narušené status quo, keď popredná svetová mocnosť napína svoje svaly, zatiaľ čo USA sa len prizerajú.

Náznaky zmeny priorít a schopnosti viesť prišli, keď USA prekročili Putinove červené čiary a povolili Ukrajine vstúpiť do NATO, čo je pre niektorých prejavom slabosti.

Vzhľadom na článok 5, ktorý vyžaduje vzájomnú ochranu členských štátov, je ľahké pochopiť, prečo sa Washington chce vyhnúť konfliktu s obrovskou jadrovou veľmocou, akou je Rusko.

Tvrdá sila však nie je jediným nástrojom a zostáva zvláštne, že USA nedokázali spustiť mäkkú silu vo forme diplomacie, čo je ďalším znakom toho, že Washington už možno nemá taký vplyv, aký mal kedysi.

Blízky východ

Blízky východ je už dlho miestom napätia medzi Východom a Západom.

Dve vojny v Iraku, neustále rastúce napätie v súvislosti s iránskym jadrovým programom, neustály konflikt medzi Izraelom a Palestínou, vojna medzi Saudskou Arábiou a Jemenom a pretrvávajúce bezpečnostné problémy v Perzskom zálive ako hlavnom zásobovacom kanáli ropy robia túto oblasť veľmi nestabilnou.

V dvoch krajinách však boli Spojené štáty nútené znížiť počet svojich príslušníkov alebo úplne opustiť krajinu, pričom z Afganistanu USA odišli nadobro.

Diplomacia tiež utrpela úder, keďže Irán sa stal pre USA čoraz nedôveryhodnejším po tom, ako Trump opustil jadrovú dohodu známu ako JCPOA, a Biden sa snaží splniť svoj sľub, že sa k nej opäť pripojí.

Pakistan tiež vyvolal otázky týkajúce sa angažovanosti USA v krajine, pričom zosadený premiér Imrán Chán zo svojho odvolania jednoznačne obvinil Washington.

Keďže však USA naďalej zanechávajú v regióne prázdne miesta, rýchlo ich opäť zaplnia rozvíjajúce sa mocnosti, pričom čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta je jasným príkladom toho, ako ekonomický prísľub – hoci s veľkým záujmom v prospech Pekingu – môže odomknúť mnohé dvere, ktoré sa pred USA zabuchli.

Nadchádzajúca návšteva prezidenta Si v Saudskej Arábii, ktorá sa uskutoční budúci týždeň, bude pre USA tiež dôvodom na znepokojenie, keďže Peking sa nepochybne zameria na dodávky ropy z kráľovstva a zároveň ponúkne pomoc pri financovaní veľkých modernizačných projektov, ktoré sa v Rijáde pripravujú.

Z finančného hľadiska by akákoľvek dohoda medzi Saudskou Arábiou a Čínou mohla viesť k odklonu obchodu od petrodolára, keďže Peking sa snaží budovať svoj “digitálny jüan”, čím by opäť odstránil ďalšiu dominanciu USA nad globálnou mocou.

Otázka, či bola táto zmena nevyhnutná, zostáva predmetom horúcich diskusií, ale globálne udalosti určite prispeli k tomu, že sa tento status quo narušil.

V čase krízy je kľúčom k udržaniu moci vodcovstvo a možno argumentovať tým, že Biden nemá takú autoritu a reputáciu, akú mali niektorí jeho predchodcovia.

Ako sa však hovorí, dostať sa na vrchol je ľahké, udržať si pozíciu je ťažšia časť. Pretože noví globálni rivali sa dostávajú na vrchol buď silou, alebo nátlakom, ale všetci majú na muške rovnaký cieľ.

AUTOR: James Lee, ZDROJ

PŘEKLAD: HSP

* prevzaté z cz24.news

Exit mobile version