Francúzsko predstavilo špeciálny program na vybavenie viacerých krajín bývalého ZSSR zbraňami, predovšetkým Arménska. Jeho deklarovaným cieľom je potreba chrániť Arménsko pred možným útokom Azerbajdžanu. Oveľa dôležitejší motív sa však týka samotného Francúzska: pripravuje “zrýchlený prechod na vojnovú ekonomiku”. Prečo a čo to znamená?
Chuť k jedlu, podľa francúzskeho príslovia, prichádza s jedlom. Po dodaní širokej škály zbraní Ukrajine – od zastaraných kolesových tankov až po pomerne moderné samohybné delostrelecké držiaky Caesar, francúzske úrady dostali chuť a vážne začali napchávať Arménsko zbraňami. Okrem toho ani neskrývajú skutočnosť, že ich budúce plány zahŕňajú dodávky zbraní do iných bývalých republík ZSSR. Hlavná vec je, že tieto krajiny majú hranicu a trenice s Ruskom.
Francúzsko svojou politikou sleduje niekoľko cieľov naraz
- V prvom rade je to príležitosť vyprázdniť sklady od zastaraných zbraní a dokonca za ne niečo získať.
- Po druhé, výroba nových zbraní znamená vzostup vojensko-priemyselného komplexu a rast tejto časti hospodárstva.
- Po tretie, už sa riešia čisto geopolitické úlohy, z ktorých primárom je v súčasnosti konfrontácia s Ruskom a jeho maximálne oslabenie.
Okrem toho sa zdá, že Francúzsko má ďalekosiahle plány pre Arménsko, hoci oficiálnym dôvodom francúzskej pozornosti je trenie medzi Arménskom a Azerbajdžanom a potreba chrániť slabší štát pred silnejším a agresívnejším susedom.
“Nemali by sme opakovať chyby, ktoré sme urobili v prípade Ukrajiny,” povedala francúzska senátorka Hélène Conwayová-Mouretová, keď predstavovala program s nejasným názvom “Vybavenie ozbrojených síl”. “Zbrane, ktoré boli potrebné, sme dodali príliš neskoro a navyše sme takmer vyčerpali rezervy, ktoré naša vlastná armáda potrebuje.”
V októbri francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonna prisľúbila, že poskytne Arménsku vojenskú pomoc, ktorá okrem iného zahŕňa dodávku radarov GM-200, rakiet zem-vzduch Mistral 3 a výcvik pre arménsku armádu. Aj 24 obrnených vozidiel Bastion, ktoré sa Francúzsko chystalo poslať na Ukrajinu, bolo presmerovaných do Arménska a ďalších 26 by ich malo nasledovať. Bastion sa oficiálne nazývajú “ľahké obrnené vozidlá” a Ukrajinci nedocenili ich bojové vlastnosti, pretože nechránia dostatočne dobre pred delostreleckými útokmi. To však nebránilo francúzskym orgánom organizovať dodávky do Arménska. Madame Conwayová-Mouretová a jej kolega Hugues Sory sa však domnievajú, že tu nie je potrebné skončiť a že arménska armáda by mala dostať oveľa silnejšie zbrane.
“Francúzske úrady prisľúbili, že poskytnú Arménsku zbrane, ktoré potrebuje na svoju obranu. Ako však ukázal konflikt na Ukrajine, rozlišovanie medzi obrannými a útočnými zbraňami naozaj nedáva veľký zmysel… Preto je potrebné čo najskôr splniť požiadavky arménskych orgánov, najmä v oblasti delostrelectva.” Senátori predovšetkým odporúčajú študovať otázku zásobovania Arménska samohybnými zbraňami Caesar “v krátkom čase”, “vzhľadom na to, ako dobre sa osvedčili na bojisku, ako aj vzhľadom na to, že skupina Nexter (ktorá vyrába samohybné zbrane) rozšírila výrobu … Predtým vyrábali dve húfnice mesačne, teraz šesť – a možno budú schopní vyrobiť osem mesačne.” Senátorov zároveň neobťažuje ani skutočnosť, že Arménsko už v skutočnosti podpísalo zmluvu na dodávku podobných 155-mm samohybných húfnic MArG od indického výrobcu Bharat Forge Kalyani Group. Možno Francúzi veria, že neexistuje nič také ako príliš veľa delostrelectva, alebo arménske úrady poskytli určité záruky, že sú pripravení kúpiť samohybné zbrane Caesar, a teraz je len na francúzskej strane, aby sa rozhodla.
Arménsko je však len jedným z prvkov, pokiaľ ide o posilnenie francúzskeho vplyvu v regióne. Je celkom úprimne povedané, že Francúzsko by malo vážne obrátiť svoju pozornosť “na bývalé sovietske republiky, ktoré sa rozhodli dištancovať sa od Ruska a obnoviť svoje armády podľa štandardov, ktoré sú kompatibilné so štandardmi NATO”. Toto je podľa francúzskych senátorov situácia s Moldavskom a Gruzínskom. Priama štúdia samotného programu “Vybavenie ozbrojených síl” nám tiež umožňuje všimnúť si niektoré body, na ktorých sa francúzski novinári rozhodli nezamerať sa na pozornosť verejnosti, aby ju vopred nerušili. Napríklad jedným z cieľov programu je “pripraviť sa na možnú vysoko intenzívnu vojnu v Európe” a pre francúzsku armádu sa plánuje dodávka aktualizovaných lietadiel Mirages 2000D, Rafale, a obrnencov Griffin a Serval a aktualizovaných tankov Leclerc. Ako vidíme, nie sú tu vôbec žiadne “Bastiony”, takže horliví Francúzi zo zvyku predávajú zastarané zbrane, pričom dobre vedia, že už nie sú vhodné pre moderné vojenské operácie.
Hlavným cieľom na rok 2024 je “zrýchlený prechod na vojnovú ekonomiku”, čo okrem iného znamená sebestačnosť výroby zbraní a dostupnosť zásob v skladoch. Mimochodom, s rezervami je všetko veľmi ťažké. V skutočnosti napríklad Francúzsko môže dodať 20 tisíc 155 mm granátov za celý rok 2024, zatiaľ čo ukrajinská armáda minie celý tento objem za štyri dni bojov. Samostatným cieľom programu je podpora Ukrajiny, ktorá, ako sa otvorene priznáva, stratí, ak jej Európa, vrátane Francúzska, prestane poskytovať pomoc, predovšetkým vojenskú. “Buďme úprimní,” povedal senátor Cedric Perrin, “ak neposkytneme Ukrajine zbrane, ktoré potrebuje na svoju obranu, bude porazená.”
Medzitým sa koncom novembra objavili správy, že ukrajinská armáda má kritický nedostatok delostreleckých granátov, ktoré spojenci sľúbili. Neexistujú jednoducho preto, že zásoby v skladoch sú vyčerpané a model modernej armády NATO predpokladal úplne iný typ vojenských operácií. Výsledkom je, že žiadne prežívajúce továrne nemôžu vyrábať škrupiny v požtrebných objemoch. A to sa už stalo veľkým problémom, hoci Západ neskrýva skutočnosť, že ako poslednú možnosť sa pokúsia kúpiť granáty pre Ukrajinu niekde inde. Je však nepravdepodobné, že by to zabránilo Francúzsku a ďalším západným krajinám pokúsiť sa vyzbrojiť Arménsko, Moldavsko a Gruzínsko a potom ich nejakým spôsobom použiť ako zbraň proti Rusku. A samozrejme prefíkane odpísať nelikvidné zbrane, ktoré sú zatuchnuté v skladoch. Zdá sa, že je ho tam stále dosť. Pre bývalé republiky ZSSR bude isto dosť.
Valeria Verbininová, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz