Nevydávajte biele za čierne * Nemanipulujte verejnú mienku * Nefabulujte * Neprevracajte stranícke kabáty * Neznásilňujte naše hodnoty na obraz svojich anglosaských priateľov * Nesprávajte sa ako správcovia zahraničnej kolónie * Neničte posledné zvyšky morálky a dôvery v ľuďoch slovníkom kočiša
S podtitulkom:
- Čo vydemonštrovalo „ZA SLUŠNÉ SLOVENSKO“ pre Slovensko a jeho občanov..?
- Čo priniesla sľubovaná nová „politická kultúra“ do verejného priestoru..?
Slovo „druhého dňa“ – NENÁVISŤ
Slovo staré ako ľudstvo samé. Dnes však slovo s novou pridanou hodnotou pripomínajúcou na Slovensku dobre známu mincu s dvomi stranami. Mincu s falošným lícom, ktorá devalvovala hodnoty ako nikdy..
I.
V predchádzajúcej časti bol v úvodnom prestrihu predmetom pozornosti obraz „SLOVA prvého dňa“, SLUŠNOSŤ, slovo, ktoré stálo na počiatku vzniku dnešnej ľudsky úplne skazenej súčasnosti, ktorú práve žijeme.
Slovo, ktoré odštartovalo rozklad tých najzákladnejších hodnôt na ktorých stojí štát. Morálky, dôvery a profesionality ľudí z najvyšších poschodí moci, riadiacich a spravujúcich dedovizeň našich otcov, na báze nehorázneho sprofanovania a obchádzania účelu zastupiteľskej demokracie a totálneho zneužitia mocensko-právnych prostriedkov ľuďmi nikým nevolenými a ani nenesúcimi právnu zodpovednosť za „politické rozhodnutia“, ktoré rozhodujú o bytostných otázkach občanov Slovenska.
V tomto zmysle naša spoločnosť pod zástavou slušnosti oživila vo verejnom priestore spočívajúce zlo, zaodejúc ho do falošného obalu a zaštiťujúc sa ním navonok schizofrenickým spôsobom. Na všetkých úrovniach, na všetky spôsoby. Vytvoriac tým živnú pôdu pre anarchiu moci a s tým spojenú „revolučnú“ likvidáciu prirodzených ľudských práv a „evolučnú“ stratu osobnej, národnej a štátnej identity.
A vrcholom tejto schizofrénie moci je atak na tých, ktorí nechcú na túto formu prejavu a spôsobov zneužívania výkonu štátnej moci pristúpiť.
A tak slovník slovenského pravopisu bolo potrebné obohatiť o novú, predtým nepoznanú akvizíciu. V miere a dôsledkoch, ktoré už viac pripomínajú vojenskú zbraň ako len obyčajnú ľudskú slabosť či hriech. Zbraň, ktorej nielen účelom, ale už každodennou praxou je streľba po (politickom) protivníkovi. Proti ľuďom s iným názorom, s iným postojom k aktuálnym javom a udalostiam, ako ich interpretujú obe vládne centrá, štátna a mediálna moc. A ako ich „citlivo vníma“ prezidentský úrad…
Reč je o slove NENÁVISŤ majúca svoje 2 strany, ako už spomínaná minca. Nielen tú pokrytecky, účelovo podhadzovanú verejnosti so zámerom pripísať vinu za jej existenciu a nárast vo verejnom priestore bezbranným ľuďom – ako ju poznáme z interpretácie oboch centier moci -ale aj inú, zákernejšiu formu, s obludnejšími účinkami a dôsledkami na verejný život.
Nenávisť zhubnejšiu o to viac, že oproti niektorým jedno rázovým nenávistným prejavom ľudí, ktoré vzišli od slabých a bezmocných voči arogancii dnešnej vládnej a mediálnej moci – nenávisť pochádzajúca od nositeľov tejto moci a od tých, ktorí ich podporujú skrýva nebezpečnejší (ideologický) potenciál zmeny. Zmien spočívajúcich v postupnej likvidácií hodnôt, tých pôvodných, tradičných, zmien spočívajúcich v eliminovaní národného cítenia. Zmien spočívajúcich v ich zámene za novú cudziu ideológiu, za totálnu amerikanizáciu kultúry slova a prejavu.
Tragédiou pritom je, že tieto nenávistné prejavy voči „pôvodným hodnotám“ už nemajú ako doposiaľ iba skrytú sofistikovanú podobu, ale už svojou nástojčivosťou a agresivitou šíria vo verejnom priestore nenávisť v dosiaľ nepoznanej zlovestnej podobe.
O to viac by mal čitateľ schopnosť vnímať nasledovné myšlienkové výrony ich autorov vo vyššie uvedenom kontexte, a vedieť „čítať“ ich obsah už s bytostnou obavou o smerovanie Slovenska a o jeho najbližšiu budúcnosť.
A že je to tak, tak o tom je dnešné „praktické cvičenie“ s názornými pomôckami – v snahe, ktorú nejde prehliadnuť – obrazne v snahe – vyliať z vaničky spolu so znečistenou vodou aj dieťa. To, ktoré sa dnes stáva pre novú totalitu vážnou prekážkou pre urýchlenie projekcií vypracovaných mimo náš zvrchovaný slovenský priestor…
Preto nie náhodou novodobým demagógom pod rúškom boja za tzv. západné hodnoty a samozvaným demokratom zhrubol slovník spôsobom, ktorý už viac pripomína kočišov, ktorým sa nedarí ovládať „voz“ podľa vlastných predstáv. Ba už čoraz viac capov, z ktorých táto spoločnosť prijala za svedomitých záhradníkov omylom. Zvráteným kabátnikom, ktorým už nič nie je sväté. Obzvlášť ak ide o domajšie potreby, o slovenskú vec, o naše vlastné záujmy a hodnoty, zvyky a tradície.
Veď len posúďte, kam až môže zájsť ľudská nenávisť a zloba. Neradno to povedať ani nahlas, ale inak to pomenovať – ako ľudský odpad -naozaj nejde. S pripomenutím, že v tejto časti ide iba o „referenčnú vzorku“. Ale poriadnu. Náročnú na psychiku a ľudské pochopenie. Nepreháňam..
II.
„Malo by byť naším KONEČNÝM radostným cieľom červené námestie, ktoré bude ploché lebo na ňom nebude nič stáť. A bude tam len ticho cvrlikať STRONCIUM 90“
TOTO povedal, prepytujem poslanec Národnej rady, chrámu slovenskej štátnosti a práva, Peter Osuský. Podotýkam, že ešte stále poslanec Národnej rady za SaS. Počujete dobre, po tomto hrôzu naháňajúcom výroku ešte stále poslanec. A ešte stále bez výzvy na zbavenie imunity, ešte stále trestne nestíhanej hyeny v ľudskej koži. Ešte stále neokomentovanej tou, inokedy citlivo vnímajúcou nenávistné prejavy. Pritom u iných – obsahom a neľudskými dôsledkami neporovnateľnými – s týmito obludnými nenávistnými, už trestnoprávnymi výzvami.
LEBO netreba byť jadrovým fyzikom, aby sme vedeli po čom duša piští tomu páchateľovi trestného činu extrémizmu, osobitne zločinu proti ľudskosti, trestného činu verejného podnecovania k NÁSILIU a NENÁVISTI pre príslušnosť k národu a národnosti.
A to všetko v postavení VEREJNÉHO činiteľa…
Bože odpusť mu aspoň TY, hoci veľmi dobre vie čo činí. Lebo jeho vzácni predkovia isto nedokážu odpustiť tejto špinavej čiernej ovci kedysi významnej, rešpektovanej a uznávanej rodiny. A je najvyšší čas, že ani orgány trestného konania…
A ak má ešte niekto zvyšky pochybností – nie o autenticite, ale o chvíľkovom pominutí mysle, tak ho vyvediem veľmi rýchlo z omylu. Výrokom, ktorý si s tým predchádzajúcim môže zasúťažiť v zvrátenosti jeho mentálneho sveta. Obmedzeným výrokom svedčiacim o potrebe akútneho obmedzenia na osobnej slobode, na šírení nenávisti vo verejnom priestore. V našom svete, ktorý žaluje, keď už nie tí, ktorí to majú v náplni práce.
„Nemám pocit VINY za BOMBARDOVANIE Juhoslávie, SRBI si to ZASLÚŽILI..“
Ani VY pán riaditeľ NAKA, pokiaľ ide o tú trestno-právnu rovinu oboch „skutkových podstát? Aj keď vediac, že na vylomenie dverí včas ráno to pre poslaneckú imunitu by bol (zatiaľ) problém.
Ani VY pani z paláca, pokiaľ ide o tú politickú zodpovednosť verejného činiteľa..? Tentoraz vediac o vašom výročnom vyhlásení z augusta 2022: „Máme možnosť aj povinnosť konať tak, aby sme znovu nezažili august 1968. Po 54 rokoch od invázie však stojíme proti masívnej PROPAGANDE, šíreniu LŽÍ a NENÁVISTI“.
FARIZEJI, tak PREČO nekonáte, keď máte povinnosť? Prečo teraz nestíhate a netrestáte?
- Či je ešte treba neľudskejšie, extrémnejšie, obludnejšie, nenávistnejšie verejné vyhlásenie
- Či pod záštitou „Sláva Ukrajine“ sa môže všetko..?
- Či nebude to tak, že to platí opäť raz ako kedysi v Skalici..? Ibaže teraz v opačnom garde: Eném pro nás a naše (politicky príbuzné) deti tá ZODPOVEDNOSŤ neplatí..?
- Zato na vyše 70-ročného dôchodcu s vyhrážkou (len) jednej osobe už áno..?
- A ON, haló, nie je VEREJNÝ ČINITEĽ…
- ON je iba trpiaci a bezmocný voči arogancii vládnej a mediálnej svojvôle.
LEBO, aký je vlastne vo svojej (skutkovej) podstate rozdiel medzi tou slovenskou a tou nemeckou ľudskou hyenou? Poukazujúc u oboch na ich spoločný cieľ – KONEČNÉ RIEŠENIE…
A vediac, že ide profesijne o lekára, namieste je aj druhá, nie menej bolestná otázka: Aký je vlastne vo svojej (skutkovej) podstate rozdiel medzi tou slovenskou a tou druhou nemeckou hyenou, tiež lekárom, v ľudskej koži..?
Takže ešte raz FARIZEJI, vysvetlite nám „nechápavým nedoukom“, ako je to s tou nenávisťou v jej novej prozápadnej „trhovej hodnote“..?
Dôchodca, v súkromnej komunikácií voči jednej jedinej osobe je kriminálnik, šíriaci nenávisť aká vraj už likviduje základné hodnoty, či už hádam aj základy tohto štátu, „extrémista“, ktorý zahltil mediálny priestor na niekoľko dní od Skalice po Čiernu nad Tisou. Ba i „vyvrheľ“, čo vyvolal už aj potrebu novelizácie Trestného zákona.
Zato verejný činiteľ, ktorý volá po jadrovom (z)bombardovaní Moskvy, ktorá má len samotná 13 miliónov ľudí, a ktorý vidí KONEČNÉ RIEŠENIE, aj to ešte radostné – rovnako ako sám HITLER – je chránené zviera.
Pre nás ostatných len zviera
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz