Európsku úniu nezaložili Európania, ale Spojené štáty a Británia, aby si uľahčili vládnutie. Európska komisia je nevolená administratíva navrhnutá tak, aby vnucovala vôľu iným členským štátom…
V posledných rokoch sa Komisii podarilo rozšíriť svoje právomoci na úkor suverenity členských štátov bez toho, aby sa čokoľvek menilo v zmluvách. Podľa rovnakej línie Michel Barnier zavádza do francúzskej vlády amerických demokratov a fašistickú frakciu Izraela.
Vo Francúzsku a v Európskej únii sa postupne spochybňuje miesto a zodpovednosť štátov. Bez toho, aby sa zmenili európske zmluvy, sa za posledných päť rokov mnohé právomoci členských štátov potichu presunuli na Európsku komisiu.
História vzniku Európskej komisie
Európska únia bola výsledkom procesu, ktorý koncom roka 1942 vymysleli Anglosasi. Admirál William Leahy, náčelník štábu americkej armády a bývalý veľvyslanec vo Vichy do mája 1942, zriadil pre Francúzsko v Alžírsku Spojeneckú vojenskú správu na okupovaných územiach (AMGOT) pod vedením admirála Françoisa Darlana a neskôr generála Henriho Girauda. Riadila sa pokynmi vichystickej vlády a neuznávala autoritu Charlesa de Gaulla, ktorý bol v Londýne.
Charles de Gaulle, ktorý bol presvedčený, že Briti a Američania nemajú väčšie právo okupovať jeho krajinu ako nacisti, bol rozhodne proti (preto bol proti vylodeniu v Normandii . Táto správa sa mohla rozšíriť len na Nemecko, Rakúsko a Japonsko, ale nie na Nórsko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Dánsko a Francúzsko, ako sa plánovalo.
Anglosasi potom začali hľadať formu vlády, ktorá by im umožnila kontrolovať celý svet v súlade s ich spoločným postojom vyjadreným na Atlantickej konferencii.
Na konci druhej svetovej vojny si Spojené štáty a Veľká Británia rozdelili svet. Churchill prišiel s myšlienkou zjednotiť Západné Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko do nadnárodnej štruktúry, Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Malo nahradiť AMGOT (ktorý naďalej fungoval v Nemecku a Taliansku) a realizovať princíp voľného pohybu osôb, služieb a kapitálu v súlade s anglosaskou stratégiou voľného obchodu. Spojené štáty viažu pôžičky z Marshallovho plánu na záväzok týchto krajín vstúpiť do EHS.
Britská MI6 vytvára Európsku ligu pre európsku spoluprácu (ELEC) a CIA financuje Úniu európskych federalistov (UEF) a vytvára Americký výbor pre zjednotenú Európu (ACUE).
Prvým predsedom Vysokého úradu EHS, t. j. predchodcu Komisie EÚ, bol Nemec Walter Hallstein (1958 – 1967). Tento nacistický právnik vypracoval pre führera Adolfa Hitlera „Nový európsky poriadok“ (Neuordnung Europas): myšlienkou bolo nahradiť národné štáty regionálnymi etnickými štruktúrami, rozšíriť ríšu na celé nemecky hovoriace obyvateľstvo a vyčistiť životný priestor od pôvodného obyvateľstva. Keďže Walter Hallstein riadil v záujme anglosasov len časti Európy , nemusel sa zaoberať otázkami nemeckej expanzie, vyháňania alebo likvidácie slovanského obyvateľstva. Anglosasi ho však preventívne neutralizovali tým, že z jeho funkcií vylúčili politiku regionalizácie, ktorú zverili Rade Európy.
Počas celej svojej histórie boli Vysoký úrad EHS a neskôr Európska komisia len civilnou spojkou medzi NATO (ktoré nahradilo AMGOT) a členskými štátmi. Prví štátni zamestnanci pochádzali do AMGOT v Nemecku a Taliansku. Počas vojny absolvovali civilno-vojenský výcvik na viacerých amerických univerzitách.
Tieto (nevolené) správne orgány boli oprávnené prijímať zákony v rámci Únie namiesto (voleného) Európskeho parlamentu. Tento bod je mimoriadne dôležitý: Vysoký úrad EHS a Komisia nemajú iný cieľ ako začleniť všetky normy NATO do zákonov členských štátov. Európsky parlament nie je ničím iným ako registračnou komorou pre rozhodnutia anglosaského imperializmu.
Komisia dnes zaviedla normy nielen na výrobu čokolády (presne také isté, aké predtým stanovilo NATO pre čokoládovú tyčinku v prídeloch pre vojakov), ale aj na výstavbu niektorých ciest (aby po nich mohli jazdiť tanky Aliancie).
Komisia von der Leyenovej
Prejdime k súčasnému obdobiu. V roku 2014 bolo rozhodnuté, že predsedníctvo Komisie pripadne lídrovi strany, ktorá sa vo voľbách do Európskeho parlamentu umiestnila na prvom mieste. V tom čase sa predpokladalo, že to bude buď Európska ľudová strana (EPP), alebo Strana európskych socialistov (PES), ktoré sa už delili o predsedníctvo Parlamentu. Práve bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, člen „podzemných sietí“ NATO (Gladio), bol EPP nominovaný na post predsedu Komisie na roky 2014 až 2019.
V roku 2019 mal predsedníctvo Komisie prevziať kresťanský demokrat Manfred Weber. Ten však odstúpil a uvoľnil miesto sociálnemu demokratovi Fransovi Timmermansovi, bývalému holandskému ministrovi zahraničných vecí, ktorého strana sa vo voľbách do Európskeho parlamentu umiestnila na druhom mieste. Maďarsko, Česká republika, Slovensko a Poľsko sú však proti tomuto kroku, keďže počas svojho pôsobenia vo funkcii komisára zodpovedného za zlepšenie tvorby práva, medziinštitucionálnych vzťahov, právneho štátu a Charty základných práv ich opakovane obvinil z príklonu k autoritárstvu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vymenuje svoju nástupkyňu a ministerku obrany Ursulu van der Leyenovú. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ju podporuje pod podmienkou, že Christine Lagardeová, Američanka s francúzskymi koreňmi, bude vymenovaná za prezidentku Európskej centrálnej banky [2].
Vo svojom inauguračnom prejave udáva tón vyhlásením: „Moja komisia bude geopolitickou komisiou“. Tento výraz neznamená úlohu v medzinárodných vzťahoch, ale odkazuje na teóriu Karla Haushofera o Lebensraume (životnom priestore).
Ursula von der Leyenová následne zriaďuje Externú koordinačnú skupinu (EXCO). Tá sa stretáva každý utorok na úrovni generálneho riaditeľa a každú stredu na úrovni poradcov v kanceláriách komisárov.
V marci 2020, práve po nástupe do funkcie, čelí Ursula von der Leyenová kríze Covid-19. Nová predsedníčka vypracuje program hospodárskej obnovy v hodnote 2018 miliárd EUR (z toho 800 miliárd EUR sú požičané peniaze), potom zariadi spoločný nákup 4,6 miliardy dávok „vakcín“ za ďalších 71 miliárd EUR (t. j. 15-násobok výrobných nákladov). Napokon sa zavádza európsky zdravotný pas, digitálny certifikát EÚ COVID, známy ako „QR kód“. Tieto iniciatívy nie sú súčasťou právomocí Komisie podľa Zmluvy, ale všetky členské štáty ich privítali. Okrem toho Nemecko bolo doteraz rozhodne proti zásade spoločného využívania úverov.
Odborníci sa teraz domnievajú, že 2,8 miliardy z týchto dávok neboli vakcíny, ale len prípravky messengerovej RNA. Okrem toho boli všetky experimentálne.
Súdny dvor Európskej únie vyjadril poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou postupu Komisie pri uzatváraní zmlúv o vakcíne Covid. Žiadne z konaní zameraných na získanie informácií o výmene informácií medzi farmaceutickými spoločnosťami a pani von der Leyenovou však nebude úspešné. Jej manžel Heiko von der Leyen bol vymenovaný za lekárskeho riaditeľa spoločnosti Orgenesis, ktorá je prepojená s jedným z výrobcov vakcín. Pracuje veľmi málo, ale dostáva prehnaný plat. Komisárka pre zdravotníctvo Ursuly von der Leyenovej Grékyňa Stella Kyriakidouová navyše dostala podľa cyperského dvora audítorov prostredníctvom svojho manžela Kyriakosa Kyriakidoua 4 milióny eur .
Rusko 23. februára 2022 spúšťa „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom ukončiť masakry páchané „integrálnymi nacionalistami“ v Donbase. Tento vstup ruskej armády na ukrajinské územie považuje NATO za agresiu, hoci ide len o uplatnenie rezolúcie 2202 a zodpovednosti za ochranu. Nech je to akokoľvek, vysoký predstaviteľ a podpredseda Komisie Josep Borrell povedal: „Toto je moment, keď vzniká geopolitická Európa.“
Komisia naliehavo navrhuje balíky donucovacích opatrení voči Rusku, ktoré Rada prijme bez diskusie. Predstavujú transpozíciu opatrení, ktoré už prijali Spojené štáty a ktoré koordinoval bývalý veľvyslanec Washingtonu v Moskve Michael McFaul, do európskeho práva.
Komisia tiež navrhuje rozsiahly program finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. Vypracoval ho Bjorn Seibert, šéf štábu Ursuly von der Leyenovej a bývalý analytik American Enterprise Institute, ktorý je v neustálom kontakte s Washingtonom. Doteraz bolo v rámci tohto programu Kyjevu pridelených 88 miliárd eur vo forme finančnej pomoci a 50 miliárd eur vo forme zbraní („Fond pre Ukrajinu“).
Úloha Michela Barniera vo Francúzsku
Pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024 prezident Emmanuel Macron navrhuje Michela Barniera za predsedu vlády. Prezidentov návrh však nezíska 15 % hlasov. Prezident Macron následne rozpustí Národné zhromaždenie s vážnou nádejou na opätovné získanie parlamentnej väčšiny. O dva dni neskôr sa však Jeanovi-Lucovi Melanchonovi podarilo zjednotiť ľavicové strany v rámci Nového ľudového frontu. V prvom kole získal prezidentský zoznam len 20 % hlasov. Prezident Macron sa vyhol najhoršiemu tým, že zorganizoval „Republikánsky front“ proti „Národnému zhromaždeniu“ Marine Le Penovej. Až po dvoch mesiacoch hádok sa mu podarilo vymenovať Michela Barniera za predsedu vlády.
Michel Barnier je oportunista. V roku 1977 sa dištancoval od gaullistu Jacquesa Chabana-Delmasa a postavil sa na stranu atlantistu Valéryho Giscarda d’Estainga. V roku 1993 zradil neogolistu Jacquesa Chiraca a podporil atlantistu Edouarda Baladura. V roku 2007 v prípade Clearstream 2 svedčí pred sudcom Renaudom van Rümbeckom proti gaullistovi Dominiquovi de Villepinovi v prospech atlantistu Nicolasa Sarkozyho.
Jeho jedinou stálosťou je účasť na budovaní Európskej únie pod záštitou Washingtonu a Londýna. Po tom, ako bola v referende odmietnutá európska ústava, je členom skupiny Amato, ktorá vypracovala návrh Lisabonskej zmluvy, ktorú mal presadiť parlament. Trpezlivo vyjednával s Londýnom podmienky brexitu, pretože bol jediným európskym komisárom, ktorý poznal históriu EÚ a rozumel logike britskej politiky.
Počas francúzskej prezidentskej kampane v roku 2022 si však znepriatelil mnohých vysokých európskych úradníkov. Odsúdil najmä imigračné pravidlá, ktorými sa jeho kolegovia na Európskom súdnom dvore riadili celé desaťročia, čo nikdy predtým neurobil.
Dňa 21. septembra bolo v Elyzejskom paláci oznámené zloženie vlády, v ktorej sa stane predsedom vlády. Opatrne zdôrazňuje, že zloženie vlády určil osobne a že prezident Macron naňho nevyvíjal nátlak.
Je zrejmé, že to tak nie je. Napríklad Marc Ferracci, minister-delegát pre priemysel a bývalý spolužiak Emmanuela Macrona počas ich štúdia na SciencesPo, bol svedkom na jeho svadbe, zatiaľ čo prezident bol svedkom na Ferracciho svadbe. Jeho otec Pierre Ferracci bol členom Attaliho komisie pre oslobodenie rastu Francúzska (2007 – 2010), ktorej osobitným spravodajcom bol Emmanuel Macron. Vedie sieť, ktorá pomáha opätovne zamestnať vysokopostavených štátnych úradníkov, ktorí boli dočasne odstavení na vedľajšiu koľaj. Manželka nového ministra, Sophie Ferracciová, bola šéfkou štábu Emmanuela Macrona na ministerstve hospodárstva a v jeho politickej strane En marche. Prešla do Caisse des dépôts et consignations a teraz je predsedníčkou Groupe SOS Jeana-Marca Borella, dlhoročného priateľa Brigitte Macronovej.
Barnierova vláda je pod patronátom amerických demokratov a izraelských sionistických revizionistov.
Jeho minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot je potomkom dlhého rodu kresťanských demokratov. Jeho starý otec Noël Barrault bol členom francúzskeho odboja a poslancom parlamentu. Jeho otec Jacques Barrault založil spolu s Michelom Barnierom Klub dialógu a iniciatívy. Bol poslancom parlamentu, ministrom, podpredsedom Európskej komisie a dokonca členom Ústavnej rady. Sestra Jeana-Noëla, Hélène Barraultová, je riaditeľkou pre komunikáciu v spoločnosti Uber-Europe.
Odborník na financie bol profesorom na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) a potom profesorom na HEC Paris. Bol laureátom (ročník 2020) programu Mladí lídri francúzsko-americkej nadácie.
obr -Na tejto fotografii, ktorú sme už uverejnili, sú prezidenti Spojených štátov a Francúzska v OSN 26. septembra 2024. Benjamin Haddad stojí vedľa Emmanuela Macrona a Amos Hochstein je na pravej strane fotografie. Táto malá skupina zinscenovala žiadosť o prímerie v Libanone. V skutočnosti išlo o to, aby Izrael získal čas na prípravu atentátu na Hassana Nasralláha, generálneho tajomníka Hizballáhu.
Najprekvapivejším členom Barnierovej vlády je jeho ministerský delegát pre európske záležitosti Benjamin Haddad . Tlač si všíma jeho úlohu v Atlantickej rade v službách Washingtonu. Bol tiež vysokým predstaviteľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), kde presadzoval pozície USA a Izraela.
To najdôležitejšie je však iné: dlho pracoval v nadácii Tikvah, ktorá sa vydáva za združenie pre americké židovské vzdelávanie. V skutočnosti ide o združenie „revizionistických sionistov“, teda prívržencov fašistu Vladimíra Jabotinského , ktorého portrét zdobí steny všetkých jeho budov a publikácií. Nadácia Tikvah nie je proizraelská organizácia ako iné; propaguje ideológiu Benjamina Netanjahua (ktorého otec bol Jabotinského osobným tajomníkom )[4]. Prvý izraelský premiér David Ben-Gurion zakázal Jabotinského pohreb v Izraeli.
Podľa Haaretz Nadácia Tikvah, vedená americkým zločincom Elliotom Abramsom [5], financovala uchopenie moci v Izraeli Benjaminom Netanjahuom a jeho spojencami Itamarom Ben-Gvirom a Becalelom Smotrichom
Treba mať na pamäti:
Európska komisia je dedičom Najvyššieho orgánu EHS, ktorý je sám dedičom AMGOT, teda anglosaskej vojenskej okupačnej veľmoci.
Európska komisia sa nevolí, ale vzniká z iniciatívy Anglosasov. Jeho jedinou funkciou je donútiť členské štáty akceptovať štandardy NATO.
Barnierova vláda je pobočkou Komisie. Zahŕňa ministra podporovaného americkými demokratmi a ministra zastupujúceho revizionistických sionistov Benjamina Netanjahua.
AUTOR: Thierry Meyssan, Preklad: Boris Mesár, ZDROJ