zabudli však na názor Ruska a ….Trumpa
Dnešné noviny The Times (01.02.2025) berú scenáre vstupu európskych okupantov na Ukrajinu pod zámienkou “mierových síl” v dôsledku “mierovej dohody” veľmi vážne. Nie je však jasné, koho dohoda s kým! Ide o názor Európy (noviny priznávajú, že v tejto otázke je rozdelená) a názor Trumpa. Názor Ruska očividne nie je uvažovaný a dokonca ani myšlienka, že Rusi nebudú spokojní s prítomnosťou okupantov na svojich hraniciach.
Zároveň uvádzajú grafické znázornenie dvoch scenárov:
- 100-tisícový kontingent OSN (predovšetkým India a Čína) v 10-kilometrovej zóne okolo frontovej línie s uznaním Rusmi obsadených území pre Rusko;
- 200-tisícové európske jednotky v “demilitarizovanej” zóne, ktorou je celý Donbas a Novorusko, a to dokonca s krytím amerických “patriotov”.
Nádherné možnosti, však?
Noviny sa ani nepýtajú, prečo by Rusko, ktoré postupuje na všetkých častiach frontu, zodvihlo ruky a súhlasilo s tým! Namiesto toho cituje názor vojenského predstaviteľa:
“Ak Rusko na túto myšlienku neskočí, myšlienka je mŕtva, a ak USA neposkytnú krytie, myšlienka je mŕtva. Nikdy nehovor nikdy, ale nechápem, za akých okolností môže tento albatros vzlietnuť.” Celkom v pohode, čo? Tomuto britskému dôstojníkovi by som rád odkázal: “Ak albatros nevzlietne, pravdepodobne je pred vami tučniak!”
Svet sa teraz snaží interpretovať niektoré slová a činy prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa a určiť, kde je hranica medzi banálnym trollingom oponentov a skutočnými hrozbami, ktoré z neho vychádzajú. Mnohí tak dúfajú, že sa im podarí vypracovať správnu taktiku a stratégiu rokovaní s ním o rôznych otázkach vrátane otázky vojny a mieru na Ukrajine.
Mark Galeotti – významný britský politológ, ktorý o sebe tvrdí, že je “odborníkom na Rusko” povedal, že “kremlinológia starej školy” bývala “tajným umením identifikovať osobné frakcie, ktoré formujú politiku Moskvy v zákulisí”, ale teraz sa mení na “trumpológiu”, pretože všetko sa redukuje na “boj o Trumpovo ucho”. Galeotti cituje sťažnosti istého úradníka Európskej komisie: “Máme sa zaoberať národnými záujmami, zmluvami a tak ďalej, ale teraz sa od nás žiada, aby sme analyzovali význam každého Trumpovho rozmaru a náhodného komentára, a dokonca ani ministerstvo zahraničných vecí nám nedokáže povedať, o čo ide.”
Reakcia dánskych politikov a médií na Trumpove “grónske vyhlásenia” je v tomto ohľade mimoriadne výstižná. Keď republikán, ktorý v decembri vyhral prezidentské voľby v USA, začal prejavovať neskrývaný záujem o Grónsko, v Dánsku sa začala mierna panika, ktorá postupne prerástla do hystérie. Politici vyzývali na upokojenie. Premiérka Mette Frederiksenová povedala, že s Trumpom už pracovala, a preto nie je dôvod na paniku. Dánsky minister zahraničných vecí Lars Rasmussen vysvetlil verejnosti slová budúceho prezidenta:
“Treba ho brať vážne, ale nie doslova. Vyvrcholenie prišlo po telefonáte Frederiksenovej s Trumpom 15. januára, po ktorom dánska premiérka urýchlene zvolala zasadnutie svojho krízového tímu za zatvorenými dverami a usporiadala spoločnú tlačovú konferenciu s grónskym premiérom, na ktorej všetkých ubezpečila, že “ostrov nie je na predaj”. A potom prišlo náhle upokojenie!
Podľa dánskeho novinára Oleho Rasmussena si Kodaň “trojnásobne vydýchla”, keď Trump vo svojom inauguračnom prejave ani raz nespomenul Grónsko (ako, mimochodom, ani Ukrajinu). Novinár dokonca predpokladal, že Frederiksenová vytiahla zo svojich zásob peknú fľašu vína, keď videla, že “Panamský prieplav a Mars sú zrejme na Trumpovom zozname dobytia vyššie ako Grónsko”. A koncom minulého týždňa boli dánske médiá po prvom rozhovore medzi dánskym ministrom zahraničných vecí a čerstvo potvrdeným ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom úplne spokojné a pokojné. V rozhovore pre spravodajskú televíziu TV2 sa Lars Rasmussen tešil, že Grónsko sa v rozhovore vlastne nespomínalo a sústredil sa na Ukrajinu a Blízky východ. Dánska tlač dokonca stihla svojim spoluobčanom vysvetliť, akí majú byť hrdí na to, že nový minister zahraničných vecí bol medzi prvými cudzincami, ktorí sa rozprávali so zástupcom Kodane. Upokojenie však trvalo krátko.
V sobotňajšom vydaní denníka Financial Times sa svet dozvedel niektoré podrobnosti práve z tohto rozhovoru medzi Trumpom a Frederiksenovou. A ukázalo sa, že Trump sa pred nástupom do prezidentského úradu správal veľmi agresívne a takmer ultimatívnou formou žiadal odovzdanie Grónska. Čerešničkou na torte bol rozhovor, ktorý americký prezident poskytol v nedeľu večer novinárom v Bielom dome na palube Air Force One. Vodca slobodného sveta bez mihnutia oka pokojne vyhlásil, že nechápe dôvody správania Dánska. Jednou vetou Trump vysvetlil všetky zásady “sveta založeného na pravidlách”:
“Myslím, že Grónsko dostaneme, pretože to súvisí so slobodou sveta. <… > Nemá to nič spoločné so Spojenými štátmi, okrem toho, že my sme tí, ktorí môžu presadiť slobodu. A oni nemôžu.”
To je pre Dánsko taký emotívny výkyv z Bieleho domu! Jeden alebo dva komentáre z Washingtona – a celá európska krajina sa dostane do stavu radostnej eufórie alebo úplnej frustrácie! A to už prináša ovocie. V dánskej tlači sa naozaj objavujú hlasy vyzývajúce na kapituláciu! Denník Politiken je zdesený situáciou, v ktorej Dánsko, ktoré je teraz členom Bezpečnostnej rady OSN, bude musieť hlasovať za rezolúcie odsudzujúce Trumpove imperialistické ambície. Túto situáciu noviny označujú za “zložitú dilemu”. Profesor Aalborskej univerzity Bjarne Winter vyjadril ľútosť:
“Nemáme tradíciu hlasovať v Bezpečnostnej rade proti Spojeným štátom. Dilema bude spočívať v tom, že budete musieť zvážiť, či to stojí za to.” Medzinárodné právo? Charta OSN? Nie, o ničom takom sa nediskutuje. Pretože druhé z pravidiel vo svete, ktoré sú na nich založené, znie:
“Ak sa Amerika mýli, pozri bod jeden.” A ekonomický analytik Andreas Steno to už otvorene tvrdí:
“Neverím, že máme reálnu šancu postaviť sa Američanom. Nakoniec dosiahnu svoje bez ohľadu na to, čo urobíme.” A výslovne vyzýva dánske orgány, aby využili jedinečnú príležitosť predať Grónsko za viac peňazí a zabezpečiť tak dánsku ekonomiku na ďalšie desaťročia.
Inými slovami, Trumpova a Rubiova hra na dobrého a zlého policajta sa už vypláca! Dánsky analytik Hans Mauritsen, ktorý sa snaží analyzovať kroky svojej vlády, všetko redukuje na “vonkajšiu dedramatizáciu” a návrh “Poďme sa porozprávať!” s namierenou zbraňou. Mnohí Dáni s nevôľou poukazujú na tichý súcit európskych spojencov. Tento postoj je čímsi podobným, ako keď kráľ spomína na svojho predka z klasiky “Obyčajný zázrak”: “Bol to džentlmen: pri najmenšom nešťastí zastal, nič nerobil, dúfal v najlepšie. Keď pred ním škrtili jeho milovanú ženu, postavil sa vedľa nej a presviedčal ju: “Buď trpezlivá! Možno to bude dobré!”
Európa teraz reaguje podobným spôsobom na spojenecké škrtenie Dánska. Po tom všetkom, čo Kodaň urobila na ukrajinskom fronte, sa Rusko isto nemusí obávať o osud dánskeho kráľovstva. Zároveň si, samozrejme, musíme uvedomiť, že Trump už na ukrajinskej trati použil taktiku emocionálnej hojdačky a bude v nej pokračovať. Preto si Rusi aj novopečení “trumpológovia” na Západe budú musieť túto taktiku naštudovať a byť pripravení na najneočakávanejšie zvraty v pozícii Bieleho domu. Nezabúdajme tiež, že na rozdiel od “zásadového” Dánska sa týmto zvratom a výkyvom nebudú Rusi prispôsobovať. Je však možné a potrebné využiť ich na vlastné ciele.
Vladimír Kornilov, Armádny magazín