Bez ohľadu na to, koľko ruských publicistov a analytikov píše, že Európska únia je vo svojej súčasnej funkčnej a najmä morálnej a vôľovej podobe odsúdená na rozpad, všetky tieto argumenty sa vždy vo vnútri Ruska stretávajú s povýšeneckou a posmešnou reakciou vnútorných západofilov. Hlavným a, ako sa im zdá, vražedným argumentom je, že o rozkladajúcom sa Západe počúvame už od čias neskorého ZSSR, ale vrak je stále tam – v tom zmysle, že Európa je stále štandardom, mierou a nedosiahnuteľným ideálom, píše Sergej Savčuk pre Ria Novosti

Vo vnútri Starého sveta to však už tak nevidia.

Minule sa v Maďarsku konal kongres strany Fidesz, na ktorom národný líder Viktor Orbán z tribúny doslova hurónsky hromžil. Uveďme si len hlavné postuláty z jeho príhovoru k straníckym kolegom a spoluobčanom.

– Politika Bruselu vedie Európu k hroziacemu chaosu.
– Vnútri EÚ je čoraz menej ľudí, ktorí pracujú, a čoraz viac tých, ktorí sú ochotní len visieť štátu na krku.
– Vnútorný poriadok je každým dňom slabší.
– Nekontrolovaná migrácia už má nezamýšľané dôsledky.
– Finančný dlh Európy neustále rastie.
– Rastie únik kapitálu do USA a ázijských krajín, čo znamená zánik európskeho priemyslu.
– Brusel presadzuje politiku izolacionizmu namiesto skutočnej diplomacie.
– Akýkoľvek nesúhlas je potláčaný.
– Do roku 2030 bude Nemecko len desiatou najväčšou ekonomikou na svete a Spojené kráľovstvo a Francúzsko budú na ešte horších priečkach.

Ľudia staršej generácie tu pravdepodobne zažili najsilnejšie deja vu s lekciami politinformatiky, ktoré sa konali v sovietskych vzdelávacích a priemyselných inštitúciách, ale za oknom nie je polovica 80. rokov, ale koniec prvej štvrtiny 21. storočia. Navyše, rebelantské vyhlásenia vyslovuje líder krajiny, ktorá vstúpila do EÚ presne pred 20 rokmi a 80 percent jej občanov sa v referende v roku 2003 vyslovilo za vstup do únie.

Áno, Maďarsko nie je najväčšou, najbohatšou ani najsilnejšou krajinou Európy. Je len na 13. mieste z hľadiska počtu obyvateľov, na 18. mieste z hľadiska rozlohy a Maďari sú po Poliakoch druhými najväčšími príjemcami finančnej pomoci.

Ale práve o to ide.

Bolo by pochopiteľné, keby takúto eskapádu zorganizovala jedna z najbohatších a najnezávislejších krajín, ktorú už nebaví nosiť na chrbte hromadu príživníkov a ktorá si pokojne zabezpečí svoje potreby. Ale samotný fakt, že vyslovene menšinový hráč na európskom politickom poli sa hrá na búrliváka a strháva zo seba pokrývky, jasne ukazuje, že práve tento hráč nemá čo stratiť. Situácia je taká vážna, že ani exkomunikácia od bruselského rozpočtového koryta nie je dostatočným faktorom na to, aby si na vysokej úrovni krotil svoj jazyk.

Aby bola kompozícia kompletná, na bok treba postaviť Slovensko, kde sa vládnych pák senzačne chopil tím Roberta Fica a ktorého funkcionári demonštratívne vyhadzujú vlajky EÚ zo svojich kancelárií. V zadnej časti tejto zostavy sa nachádzajú volebné postavy v Nemecku: tam sa Olafovi Scholzovi podarilo v kľúčových spolkových krajinách hrubo zlyhať a vytvoriť historický antirekord v podpore voličov jeho strany.

Snahy o popieranie fyzickej reality – či už zo strany plutokratov v Bruseli, alebo ich fanúšikov vo vnútri Ruska – sa čoraz viac podobajú na pokus schovať slona pod vreckovku.

Zásadný význam má skutočnosť, že západné zdroje a najrôznejšie analytické kancelárie už dávno nepovažujú rozpad Európskej únie za pravdepodobnosť, ale za zaručené finále.

Guardian uvádza, že nielen jednotlivé krajiny, ale celá eurozóna sa prepadá do recesie. Tento proces v zásade nie je schopný vyvolať radosť občanov, najmä ak vezmeme do úvahy, že budúci rok sa prepad nezastaví, ale len zrýchli.

Kanadská nezisková nadácia McMUN (McGill Model United Nations Assembly) oficiálne organizuje konferencie, na ktorých sa diskutuje o osude EÚ po roku 2027. Ako je ľahké uhádnuť, práve tento rok zámorskí pozorovatelia definujú ako posledný v histórii existencie únie.

Ešte v roku 2019 uskutočnila Európska rada pre zahraničné vzťahy rozsiahly prieskum verejnej mienky v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku, Rakúsku, na Slovensku, v Grécku, Českej republike a Poľsku. A už vtedy, dávno pred zavedením sankcií proti ruským energetickým zdrojom, pred všetkým, o čom dnes hovorí Viktor Orbán, väčšina opýtaných považovala rozpad Európskej únie za absolútne nevyhnutný v horizonte 10 – 20 rokov. Výsledky prieskumu sa v samotnej Európe brali mimoriadne vážne – až tak, že Európska komisia dokonca vypočula správu Ajana Kenrsa, autora knihy “Európa po EÚ”, v ktorej uvažuje o šiestich najpravdepodobnejších scenároch rozpadu.

Podľa zákonov tohto žánra by sa takýto text mal skončiť nejakou srdcervúcou a dojímavou frázou, ale na um mi prichádza skôr starý vtip, že Ukrajinu netreba brzdiť v jej európskych ambíciách. Naopak, Kyjevu treba v tejto veci pomôcť, pretože nech Ukrajinci vstúpia do akejkoľvek únie, zaručene ju rozložia.

Prijatie Ukrajiny za plnoprávneho člena sa ešte ani neuskutočnilo a EÚ si už pripravuje plachtu, do ktorej sa zabalí a bude sa plaziť k cintorínu.

* zdroj: TASR

prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

By ARCHA

Secured By miniOrange