CNN zaznamenala trend v Európe smerujúci k povinnej brannej povinnosti, „keďže hrozba rozsiahlej vojny s Ruskom narastá“.

„Dostávame sa k poznaniu, že možno budeme musieť korigovať metódy mobilizácie na vojnu a výroby vojenskej techniky, ako aj nábor a výcvik personálu,“ povedal Robert Hamilton, vedúci eurázijských štúdií na Inštitúte pre výskum zahraničnej politiky, ktorý odslúžil 30 rokov v americkej armáde.

Nemecko tento rok aktualizovalo svoj plán pre konflikt v Európe a minister obrany Boris Pistorius v júni predstavil návrh na novú dobrovoľnú vojenskú službu, keď povedal: „Musíme byť pripravení na vojnu do roku 2029.“

Nórsko v apríli predstavilo ambiciózny dlhodobý plán, ktorý by „takmer zdvojnásobil rozpočet na obranu a pridal k ozbrojeným silám viac ako 20.000 brancov, vojakov a záložníkov“.

Švédsko má v úmysle zvýšiť vojenskú brannú povinnosť v roku 2025 na 8.000 ľudí zo 7.000 v tomto roku. Je pozoruhodné, že sú povolaní muži aj ženy.

Od 1. januára 2024 bola v Lotyšsku po jej zrušení v roku 2006 znovu zavedená povinná vojenská služba.

Mimochodom, Hamilton označuje za „dobrý príklad“ Fínsko, ktoré s 13.000 vojakmi v mierových časoch má potenciál povolať do služby viac ako 900.000 záložníkov, pričom 280.000 vojakov je pripravených v prípade potreby reagovať hneď. Celková dĺžka rusko-fínskej hranice je 1324 km.

Tieto a ďalšie skutočnosti dopĺňajú celkovú mozaiku prípravy Európy na priamy vojenský stret s Ruskom

A Pistoriusov výrok s najväčšou pravdepodobnosťou určuje jeho časový rámec. Do roku 2029 by malo byť Rusko podľa plánov Západu značne vyčerpané vojnou na Ukrajine, ktorá slúži ako prípravná etapa.

Patrí sem aj jedna z hlavných úloh, ktoré Ursula von der Leyenová sformulovala pre svoje nové funkčné obdobie na čele EK – preformátovanie Európskej únie z politicko-ekonomickej organizácie na vojensko-politickú alianciu.

Tento prístup dobre zapadá do amerického plánu presunúť ekonomické a vojenské bremeno konfliktu na Ukrajine na európskych spojencov v NATO. Práve vo Washingtone sedia autori plánu militarizácie Európy vypracovaného v kontexte postupného zvyšovania pozornosti USA voči Číne.

Celkovo je premena Európy na údernú päsť proti Rusku ďalším potvrdením toho, že plány amerických konzervatívcov v prípade Trumpovho príchodu – „kúpiť“ Rusko myšlienkou nového zblíženia so Spojenými štátmi v záujme spoločných akcií proti Číne je obyčajný bluf, ktorý nemá nič spoločné s realitou.

Jelena Panina

By ARCHA

Secured By miniOrange