SŠA melú z posledného, strácajú dolárovú, mocenskú aj koloniálnu dominanciu a neplánujú sa s tým zmieriť. Ani voľby do európskeho parlamentu výrazne neznížili pomer vojnychtivých politikov. Novozvolený prezident SR pozabudol, že sa prezidentom stal len vďaka prísľubu, že nedovolí vstup Slovenska do vojnového konfliktu na Ukrajine. Ono nestačí povedať “Som proti vojne“, podstatné je nerobiť kroky, ktoré vojnu rozdúchavajú. A podpora americkej podržtašky, vojenskej štváčky Lajnovej a mimoriadne vojnychtivého Rutteho za šéfa NATO, tlaky na SMER, aby vstúpil do progresívnej frakcie socialistov, práve ako mierové kroky veľmi nevyzerajú. Kto počúval nedávno rozhovor Pelleho s jeho českým náprotivkom Pavlom, rozhovor pôsobil dojmom pretekov, kto viac podporí Ukrajinu zbraňami.
Dosť poburujúco pôsobila reakcia na otázku k článku 5 Severoatlantickej zmluvy – teda či by Slovensko v prípade jeho aktivácie vyslalo svojich vojakov na pomoc členskej krajine NATO – odpovedal, že je to logické.
Nuž, nie celkom
a) všetci vieme, že vojnu vyprovokovalo SŠA. A celkom verejne sa šepká, že SŠA mienia vyprokovovať, alebo zinscenovať útok na niektorý zo štátov NATO, aby mohli rozpútať na území Európy vojnu. Je teda otázkou, či bude možné považovať za dôvod na aktiváciu článku 5 zinscenovaný útok. A to bez ohľadu na to, že takmer všetky predošlé vojny boli vyvolané práve týmto spôsobom.
b) na vstup do NATO bolo potrebné referendum, ktoré sa nekonalo. Do NATO vstúpili iba politici, ktorí na vstup do NATO bez súhlasu občanov nemali mandát, NIE občania Slovenskej republiky.
Je teda vysoko diskutabilné, či sa občanov po právnej a ústavnej stránke týka prípadné rozhodnutie vstúpiť do vojny. A v nej sa dať zabiť. A či vôbec budú občania ochotní nasadzovať svoj život za cudzie záujmy. Pretože ani “amícka” armáda na území Slovenska nemá dosť vojakov, aby dokázali násilne zverbovať cca niekoľko stotisíc vojakov.
A vláda aj prezident sa zaviazali, že slovenskí vojaci do vojny nepôjdu. Mali by teda robiť kroky, ktoré nás do vojny nevťahujú…
Ukáže sa nebodaj, že sme nevolili menšie zlo?