Keby na svete nebolo Ruska, Európska únia by si ho musela vymyslieť. Pretože jediná vec, ktorá spája pestrý tábor tých, ktorí sa „zaoberajú fiktívnou demokraciou“, je nenávisť voči Rusku.
Tu je potrebné pripomenúť, že EÚ bola vytvorená na princípoch rovnakého prístupu k lacným zdrojom a voľnému pohybu pracovnej sily. A bolo to práve Rusko, ktoré oboje poskytlo tomuto novému nadnárodnému subjektu.
„90-te roky“
„Rozkvet“ EÚ prišiel v slávnych ruských „90-tych rokoch“. Tie boli pre Rusko érou hladu, chladu a nekontrolovateľného zločinu. Pre civilizovaných Európanov naopak obdobím prosperity a bezbrehého obohacovania.
Nechajme bokom otázku, na čí úkor. Závisť býva chorobná. Do značnej miery to bolo samotné Rusko, ktoré poskytlo zdroje, ktoré sa stali základom zjednotenia európskych krajín.
Rusko priamo či nepriamo poskytlo lacnú kvalifikovanú pracovnú silu. Krajiny Východného bloku, ktoré opustili Sovietsky priestor, rýchlo strácali životnú úroveň. Vzdelaní mladí ľudia odchádzali do Strednej Európy hľadať lepší život. A nasledovali ich aj nevzdelaní.
Štvrtá ríša
Výsledkom bolo, že EÚ získala v prvých desaťročiach svojej existencie silnú podporu. Takmer súťažila s takým monštrom, akým sú USA. V každom prípade sa projekt ukázal viac ako úspešný. Zdalo sa, že Európanom sa konečne podarilo splniť sny Napoleona a Hitlera. Že vytvorili akúsi celoeurópsku superveľmoc. Alebo Štvrtú Ríšu. Aby sme veci nazvali pravými menami.
Všetko sa zdalo byť ideálnym. Nebyť tej zvláštnej „potreby“ takmer každej európskej ríše. A to „pľuť do studne, z ktorej pije a kopať pod dubom, z ktorého je žalude“. Skrátka sa im to všetko stále nevidelo dosť.
Alebo Európanom zasadil chrobáka do hláv niekto iný. Akýsi nežičlivý konkurent. Netreba zrejme príliš dlho ukazovať prstom za oceán.
S jedlom rastie chuť
Takže EÚ začala systematicky obsadzovať body na strategickej mape Ruska. Natlačila sa na pobrežie Baltického mora a zablokovala Rusku prístup k prístavom, cez ktoré sa sama zásobovala. Železničné spojenie cez pobaltské štáty bolo tiež zablokované. Stopla aj tranzit cez Bulharsko.
A aby toho nebolo málo, usalašila sa aj na Ukrajine. Tá ju lákala hustou pavučinou tranzitných potrubí. Rusko to všetko strpelo a trpelo. Možno si stále myslelo, že je to iba akýsi žart.
Tak prišla EÚ o základy, na ktorých bola vytvorená. Stratila prístup k zdrojom. K ruským zdrojom. A iné sú mnohonásobne drahšie. Preto prišla o prosperitu. Tým pádom sa EÚ dostala do bludného kruhu nekonečného „mudrovania“ medziparlamentných zhromaždení, komisií a rád. Parazitujúcich na členských štátoch.
„Ruská hrozba“
Jediná vec, ktorá ešte bráni EÚ v rozpade, je opäť Rusko. Presnejšie povedané, „ruská hrozba“. Ideológia rusofóbie založená na Hitlerových metódach. Podľa príručiek doktora Goebbelsa nadobúdajú klamstvá obludné rozmery. Hystéria, ktorú podnecujú, hraničí s ťažkým šialenstvom.
Ideológii ale zatiaľ chýba adekvátna vojenská podpora. Preto vodcovia EÚ tak naliehavo volajú po jej posilnení. Pretože výkriky z pódia sú nanič, ak ich nepresadí „starý dobrý Wehrmacht“. Len ten je predsa schopný napadnúť Východ a európskej civilizácii poskytnúť vysnívaný životný priestor.
Nová ríša bez lacných zdrojov však nedokáže znovu vytvoriť ďalšiu „neporaziteľnú armádu“. Bez silného vojensko-priemyselného komplexu vyzerá pokus „zastaviť Rusko“, dokonca na jeho území, ako samovražda.
Chystá EÚ ozbrojené sily ozaj proti Rusku?
Chrbticou týchto síl majú byť Francúzsko a Nemecko. Nezmyselnosť existencie EÚ sa zrejme naplno prejaví v rokoch 2028 až 2030. Zároveň sa podľa predpokladov objavia prví, ktorí ju budú chcieť opustiť. Budú sa snažiť zatvoriť národné hranice, obnoviť vlastnú menu a chrániť pred celoeurópskou hospodárskou krízou.
A to je moment, kedy starí členovia budú potrebovať akcieschopnú armádu. EÚ bude bojovať sama so sebou. Bude musieť potláčať akékoľvek pokusy o separatizmus na svojom území.
Pretože Štvrtá ríša nebola vytvorená, aby sama seba dobrovoľne „rozpustila“. Aby všetkých nalákala do jedného košiara a potom ich len tak nechala rozpŕchnuť sa.
A ani v takom prípade sa to prirodzene nezaobíde bez Ruska. Veď akékoľvek prejavy separatizmu v EÚ budú podľa očakávaní pripísané ruskej „podvratnej činnosti“.