EÚ hľadá krajiny mimo bloku, aby sa pripojili k jej snahám o kolektívne poskytovanie munície. Podľa jedného predstaviteľa EÚ a dvoch diplomatov už prejavilo záujem aspoň Nórsko, informuje POLITICO.
Rusko vystrelí denne viac nábojov do húfnic, ako dokáže Európa ako celok vyrobiť za mesiac
Tento tlak je súčasťou plánu EÚ pomôcť Ukrajine poskytnúť väčšie množstvo lacnej munície a zároveň zvýšiť kapacitu Európy na výrobu a doplnenie vlastných zmenšujúcich sa zásob. Do schémy by mohla byť zahrnutá aj Kanada, dodal druhý predstaviteľ EÚ, ktorý rovnako ako ostatní predstavitelia a diplomati hovoril pod podmienkou anonymity.
Prvým krokom je venovať najmenej 1 miliardu EUR konkrétne na nákup 155 mm delostreleckých granátov – veľmi potrebnej munície v boji Ukrajiny proti Rusku. Teoreticky, čím viac krajín sa zúčastní, či už sú v EÚ alebo mimo nej, tým ľahšie bude nájsť peniaze a vyjednať väčšie kontrakty.
„Dáva to veľký zmysel,“ povedal Kusti Salm, stály tajomník estónskeho ministerstva obrany. „Vidíme, že tieto národy veľmi túžia podporiť Ukrajinu a pripojiť sa ku všetkým týmto typom iniciatív.“
Estónsko bolo kľúčové pri iniciovaní plánu spoločného obstarávania v posledných týždňoch a odvtedy ho obhajuje. „Rusko vystrelí denne viac nábojov z húfnic, ako dokáže Európa ako celok vyrobiť za mesiac,“ zdôraznil Salm.
Európsky mierový nástroj – fond na zbrane
Predložený návrh by umožnil krajinám umiestniť svoje príspevky do kolektívneho fondu známeho ako Európsky mierový nástroj. EÚ by potom rokovala o spoločnej zmluve o munícii.
Schéma je novým využitím fondu, ktorý sa od začiatku vojny používa na úhradu krajín za ich dary zbraní Ukrajine. EÚ doteraz vyplatila krajinám 3,6 miliardy eur, aby čiastočne pokryla náklady na ich vojenskú pomoc Kyjevu.
Možnosť použiť slučku v nečlenských krajinách EÚ s cieľom pomôcť podporiť fond sa minulý týždeň nejasne objavila v pláne EÚ pre plán spoločného nákupu. Dokument nastolil možnosť, že „podobne zmýšľajúci partneri by mohli byť pozvaní, aby podporili toto úsilie prostredníctvom dobrovoľných finančných príspevkov“.
Teraz sa objavujú niektoré špecifiká. „To, čo sa tiež pokúsime urobiť, je povzbudiť niektoré tretie krajiny, aby prispeli,“ povedal druhý predstaviteľ EÚ. „Takže diskutujeme s Nórmi a existuje potenciálny záujem zo strany Kanaďanov.“
Jedna miliarda nestačí
No aj keby EÚ mohla získať 1 miliardu eur na pomoc pri nákupe nových nábojov do húfnic pre Ukrajinu, stále to bude ďaleko za odhadom Estónska, že sú potrebné 4 miliardy eur.
Podľa ďalšieho vysokopostaveného diplomata tiež zostáva nejasné, či by predpokladaná 1 miliarda eur smerovala len na nákupy munície alebo aj na pomoc pri podpore výroby v celej Európe.
Francúzsko predstavuje problém
Všetci traja diplomati vyjadrili skepticizmus ohľadom potenciálneho zapojenia Kanady a poznamenali, že by to mohlo byť vnímané ako príprava cesty pre USA, aby sa tiež pridali – možnosť, ktorú by privítal nie každý, najmä Francúzsko.
Vo všeobecnosti môže Francúzsko predstavovať komplikujúci faktor pri zapájaní krajín mimo EÚ do tohto úsilia. Očakáva sa, že Paríž podporí využitie zhromaždených peňazí na muníciu vyrobenú v EÚ. A vrátane Nórska a Kanady, ktoré majú domácich výrobcov munície, môže časť týchto peňazí vytiahnuť za hranice EÚ.
Nórsko má však silné väzby na EÚ. Hoci krajina nie je členom EÚ, môže prispievať do fondu kolektívnej obrany bloku ako člen Európskeho združenia voľného obchodu. Francúzsky diplomat zdôraznil toto spojenie a naznačil, že by to mohlo zmierniť obavy. Všetci ostatní diplomati tiež uviedli, že neočakávajú, že by Francúzsko blokovalo účasť Nórska.
Nórsko a Kanada sa zdráhajú, zasiahne Leyenová
Nórske ministerstvo obrany konkrétne nepotvrdilo svoju účasť na schéme nákupu munície, ale uviedlo, že do fondu mierových zariadení daruje približne 22 miliónov eur. Vo vyhlásení uviedlo, že krajina už predtým prispela peniazmi na podporu vojenskej výcvikovej misie EÚ pre Ukrajinu.
Kanadské ministerstvo obrany podobne odmietlo potvrdiť svoju účasť. Kanada bude hostiť predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú začiatkom budúceho týždňa, keď sa očakáva, že obe strany budú diskutovať o podpore Ukrajine.
„Budeme pokračovať v identifikácii rôznych možností vojenskej pomoci, aby sme Ukrajine pomohli bojovať a víťaziť,“ povedal Daniel Minden, hovorca ministerky obrany Anity Anand.
Podľa jedného z prvých diplomatov a jedného ďalšieho diplomata sa tento týždeň medzi veľvyslancami diskutovalo aj o tom, či požiadať o spoločnú nákupnú pomoc Organizáciu pre spoločnú spoluprácu v oblasti vyzbrojovania alebo OCCAR – európsku medzivládnu organizáciu, ktorá sa špecializuje na kolaboratívne zbrojné programy.
OCCAR sa takmer výlučne skladá z krajín EÚ, s jednou významnou výnimkou: Spojené kráľovstvo.
Debata o tom, či ponechať muníciu v rámci hraníc EÚ, je téma s „veľmi polarizujúcimi názormi v Bruseli“, povedal Salm, estónsky predstaviteľ.
Je to „100-percentne legitímny argument, že Európa potrebuje udržať svoju vlastnú výrobu,“ dodal, ale „musíme sa tiež uistiť, že existuje prvok, ktorý v európskom priemysle vyvolá pocit, že ak to nie je schopný urobiť, potom peniaze môžu ísť inam,“ uzavrel.
ZDROJ, Překlad: H.D.
* prevzaté
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz