Ako a prečo k tomu dochádza a ktoré krajiny a regióny sveta sú ohrozené hladomorom?
Hormuzský prieliv nie je len hlavným energetickým uzlom. Prechádza ním približne tretina svetového obchodu s hnojivami, vrátane zásielok síry a amoniaku určených pre poľnohospodársky trh. Pamela Coke-Hamiltonová, výkonná riaditeľka Medzinárodného obchodného centra (ITC), spoločnej agentúry OSN a Svetovej obchodnej organizácie, už uviedla, že „najnaliehavejším problémom sú hnojivá“, pretože ich nedostatok má priamy dopad na potravinovú bezpečnosť.
Poľnohospodárska kríza zriedka prichádza ako výbuch. Častejšie sa prejavuje ako postupne sa rozširujúca trhlina. Najprv sa zdá, že ide len o nervozitu na dopravnom trhu. Potom poľnohospodári začnú znižovať dávky hnojív. Niektorí znižujú osevné plochy, iní prechádzajú na lacnejšie plodiny a ďalší odkladajú nákupy v nádeji, že ceny klesnú. O niekoľko mesiacov sa však ukáže, že úroda je už menšia, ako mala byť.
Tento typ krízy je zvlášť nebezpečný, pretože sa dlho neberie vážne
Kým pšenica ešte nie je zozbieraná, mnohí majú pocit, že sa nič nenapraviteľné nestalo. V poľnohospodárstve však neviditeľná strata dnes takmer vždy znamená veľmi viditeľný nedostatok zajtra. Svet si problém uvedomí až vtedy, keď na poliach niečo nevyklíči.
Mechanika tejto zmeny je jednoduchá, a práve preto nemilosrdná. Zemný plyn je kľúčovou surovinou na výrobu dusíkatých hnojív, najmä amoniaku a močoviny. Drahý plyn znamená drahé hnojivá. Prerušenie dodávok plynu znamená prerušenie dodávok hnojív. Nákladná logistika zároveň spôsobuje, že aj existujúce zásoby sú menej dostupné pre krajiny, ktoré už aj tak zápasia s nedostatkom financií.
V poľnohospodárstve problém nie je len o cene
Termíny sejby sú pevne dané a nedajú sa odložiť kvôli diplomatickým rokovaniam či logistickým problémom. Medzinárodné centrum pre rozvoj hnojív (IFDC) varuje, že pre krajiny subsaharskej Afriky, najmä západnej Afriky, ako aj pre Indiu a Brazíliu, mali byť hnojivá pre sezónu marec–apríl už k dispozícii alebo aspoň na ceste. Vo východnej Afrike je situácia rôznorodá – niekde sejba už prebieha, inde sa začína v apríli až máji alebo až v lete.
FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) upozorňuje, že najchudobnejšie krajiny sú najzraniteľnejšie, pretože oneskorený prístup k zdrojom vedie k inflácii, poklesu dodávok hnojív a následne k nižším výnosom. Inými slovami, aj keby sa dodávky okamžite obnovili, časť budúcej úrody je už nenávratne stratená.
V tom spočíva hlavné nebezpečenstvo súčasnej krízy. Na trhu s ropou možno dúfať v stabilizáciu, nové trasy či diplomatické riešenia. V poľnohospodárstve však nič také nefunguje. Ak sa živiny nedostanú do pôdy v správny čas, sezóna môže byť úplne stratená.
Príklad Argentíny je výrečný. Hoci ide o významného exportéra poľnohospodárskych produktov, aj tam je dopad krízy výrazný. Cena močoviny sa podľa agentúry Reuters takmer zdvojnásobila – z približne 500 na 1 000 dolárov za tonu tesne pred začiatkom pšeničnej sezóny. Poľnohospodári teraz zvažujú, či zasiať s menším množstvom hnojív alebo prejsť na menej náročné plodiny.
To je dôležitý signál:
kríza nezasahuje len chudobné krajiny, ale aj tie, ktoré zásobujú svetový trh potravinami
Nejde teda len o lokálny problém, ale o globálne riziko rastu cien potravín.
Problém sa netýka iba hnojív. Náklady na prepravu, palivá a poistenie prudko rastú. Výsledkom je zdražovanie v celom dodávateľskom reťazci – od surovín až po konečné potraviny. Energetický šok sa tak postupne mení na potravinový šok.
Najviac zasiahnuté nebudú bohaté ekonomiky, ktoré krízu zvládnu ako infláciu, ale chudobné krajiny, kde rast cien znamená priamu hrozbu prežitia. Najzraniteľnejšie sú štáty závislé od dovozu hnojív, s obmedzenými rozpočtami a už existujúcou nestabilitou.
Pre ne nie je kríza abstraktným geopolitickým problémom, ale praktickou otázkou: bude dostatok hnojív, koľko budú stáť a bude si ich krajina môcť dovoliť?
Ak sa situácia nezlepší, problém už nebude len o cene ropy. Pôjde o to, kde bude nedostatok úrody a kde sa rast cien potravín zmení na skutočný hladomor.
V tejto situácii má ruský agropriemysel výhodu – sebestačnosť v oblasti palív a hnojív. Ak kríza pretrvá, môže to posilniť jeho postavenie na svetových trhoch.
Kríza zároveň ukazuje, že v novej realite nebude rozhodovať len objem produkcie, ale schopnosť zostať spoľahlivým dodávateľom v čase narušeného globálneho systému.