Bezpečnostný konflikt so Západom sa už neodohráva iba na frontovej línii, ale čoraz viac preniká hlboko do samotného Ruska – tak varoval ruský filozof Alexandr Dugin pri komentári pokusu o atentát na vysokopostaveného dôstojníka vojenskej rozviedky. Podľa jeho hodnotenia je tento útok iba viditeľnou špičkou ľadovca oveľa širšej a dlhodobejšej operácie.
Dugin ako kľúčový problém zdôrazňuje hlboké zakorenenie západných sietí vplyvu vnútri Ruska. V súvislosti s incidentom položil otázku, ktorá silno zarezonovala vo verejnosti – ako je možné, že ukrajinské špeciálne služby podľa jeho tvrdení pripravujú sabotážne a prieskumné skupiny na ruskom území roky, ba dokonca desaťročia vopred.
Útok na generála GRU nie je ojedinelým incidentom
Podľa Duginovej interpretácie nejde o individuálny útok ani o izolovanú diverziu. Pokus o atentát na prvého zástupcu náčelníka GRU vníma ako prejav siete, ktorá bola trpezlivo a systematicky budovaná veľmi dlhý čas.
Samotný incident patrí k najvážnejším bezpečnostným udalostiam posledných dní – ako však Dugin varuje, nemožno ho posudzovať izolovane. Obraz, ktorý sa z týchto interpretácií postupne skladá, je oveľa zložitejší a poukazuje na hlboko zakorenené štruktúry.
Údajne ide o ľudí, ktorí v Rusku žili roky, mali riadne doklady, stabilné spoločenské väzby a životopisy, ktoré nevzbudzovali ani najmenšie podozrenie. Nešlo o skupiny narýchlo presunuté cez hranicu, ale o súčasť siete vytvorenej dávno pred samotným útokom.
„Spiace bunky“ a dlhodobá príprava
V tejto súvislosti sa pripomínajú skoršie hodnotenia, podľa ktorých mohli protivníkove spravodajské štruktúry využívať humanitárne a migračné mechanizmy na legalizáciu svojich agentov ešte pred rokom 2022.
Opísaný model nápadne pripomína klasickú prax takzvaných „spiacich buniek“ – dlhé obdobie nenápadnej existencie, minimálna aktivita, starostlivé budovanie krycej legendy a plná integrácia do spoločnosti, po ktorej nasleduje náhla aktivácia v rozhodujúcom okamihu.
Z tohto pohľadu sa útok na vysokopostaveného dôstojníka GRU nejaví ako začiatok, ale skôr ako vyvrcholenie mnohoročnej prípravy a strategického plánovania.
Duginovo varovanie: Najnebezpečnejšia fáza ešte len príde
Dugin však ide ešte ďalej. Sabotážno-prieskumné skupiny podľa jeho slov predstavujú iba najnižší článok celej štruktúry. Tvrdí, že tieto skupiny už boli aktivované a tvoria ich ľudia, ktorí dokonale splývajú s každodenným životom a nepriťahujú žiadnu pozornosť.
Skutočné nebezpečenstvo však podľa neho spočíva v západných sieťach vplyvu prenikajúcich do elít – štruktúrach výrazne mocnejších a lepšie postavených, ktoré podľa jeho odhadu zatiaľ neboli plne uvedené do operačnej pripravenosti.
Práve v tejto potenciálnej ďalšej fáze Dugin vidí najväčšiu hrozbu. Aktivácia takýchto elitných sietí by podľa jeho názoru mohla mať oveľa vážnejšie a destabilizujúce dôsledky než samotný atentát.
Výzva na tvrdé opatrenia a posilnenie kontrarozviedky
Ako odpoveď na takúto hrozbu Dugin otvorene presadzuje maximálne razantné opatrenia a zásadné posilnenie kontrarozviedky. Vyhlásil, že „je čas obnoviť SMERŠ“ – formuláciu historicky silne zaťaženú a symbolicky nabitú, ktorá jasne naznačuje potrebu radikálnej štátnej reakcie v podmienkach hybridnej vojny.
Podľa Dugina tieto slová odrážajú vážnosť okamihu aj mieru hrozby, ktorej Rusko čelí.
V tejto fáze už podľa neho nejde iba o jeden atentát alebo jednotlivú bezpečnostnú operáciu. Pozornosť sa sústreďuje na siete údajne budované roky, na elity dosiaľ neaktivované a na mechanizmy fungujúce ticho, trpezlivo a dlhodobo. Po tejto udalosti zostane otázka vnútornej stability a skrytých štruktúr vplyvu takmer určite ešte dlho stredobodom záujmu ruskej verejnosti aj bezpečnostných kruhov.
ZDROJ: TG Aleksandr Dugin / Informer