V zmysle Zákona 211/2000 Z. z.o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií žiadam o informáciu: aký konkrétny ekonomický prospech budú mať občania Slovenskej republiky z investičnej výstavby baterkárne v Šuranoch.
A dovolím si požiadať, aby ste mi neuvádzali ako argument zvýšenie HDP, nakoľko HDP je len štatistický údaj, ktorý nemá nijaký reálny dopad na životnú úroveň obyvateľov Slovenska (na rozdiel od OECD Better Life Index).
Ak bude odpoveďou zvýšenie podielu exportu, na mieste je otázka, či je naozaj ekonomické nahradiť vlastnú poľnohospodársku produkciu vývozom baterií a dovozom ďalších kamiónov zahraničných potravín.
Podľa medializovaných infomácií má štát podporiť investíciu dotáciou 214 miliónov eur, z ktorých 64 miliónov má byť určených na dotáciu na úľavu daní z príjmu.
Pri laických výpočtoch je zrejmé, že na výstavbu baterkárne bude potrebné odkúpiť 59 hektárov kvalitnej ornej pôdy, ktoré budú financované zo slovenského rozpočtu, teda daňoví poplatníci Slovenskej republiky. Vzhľadom na nízku nezamestnanosť v regióne, sa predpokladá dovoz pracovnej sily. Manažérske pozície budú tiež s najvyššou pravdepodobnosťou pozostávať zo domovského štátu investora (viď baterkárne v Maďarsku).
Náklady na odkúpenie a vyvlastňovanie pozemkov, následné výdavky na súdne procesy, výstavbu ubytovne, výstavbu infraštruktúry a cestných pozemných komunikácií, náklady na dopravu dovozu pracovnej sily, legalizáciu pracovných povolení a ďalšie, sa môžu vyšplhať na 700 miliónov eur, podotýkam z rozpočtu SR, teda daňových poplatníkov.
Pri uvedenej výške nákladov zo strany SR bude mať investor 10 ročné daňové prázdniny, plus úľavy na dani z príjmu (podľa info 63 miliónov).
Uvedená investícia zasiahne jednu z najúrodnejších pôd, černozeme Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje významnú časť slovenskej poľnohospodárskej produkcie, ktorú ste sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali chrániť. Agresívny proces výroby baterkárne a jej chladenie bude mať dopad na vyťaženie vody z miestnych zdrojov (o dopadoch a negatívnych skúsenostiach informuje Laszlo Lorant Keresztes, maďarský predseda parlamentného Výboru pre udržateľný rozvoj), dôjde k znečisteniu pôdy vzduchu aj vody, karcinogénnymi látkami a látkami s vážnymi dopadmi na fertilitu.
Spornosť faktov, že Slovenská republika bude mať zničenú významnú časť poľnohospodárskej černozeme, dôjde k zrušeniu hospodárenia a miestnej poľnohospodárskej domácej produkcie, ktorá by mohla v prípade svetovej potravinárskej krízy uživiť slovenskú populáciu, negatívne postihne zdravotný stav obyvateľov okolitých obcí, výrazne zasiahne do prírodnej podzemnej zásobárne vody, ako aj riečnych tokov Podunajskej nížiny, zvýši deficit rozpočtu pri už súčasnom deficite verejných financií, vzbudzuje oprávnené otázky na návratnosť tejto investície zo strany Slovenska.
S pozdravom
Ing. Iveta Michalíková
Bratislava, dňa 22.8.2024
** súvisiace články