Čo pre vás predstavuje vznik a existencia samostatnej Slovenskej republiky?
Vznik druhej Slovenskej republiky je prirodzeným vyústením úsilia národa o svoj štát. Dejiny slovenského národa svedčia o tom, že nadnárodná štátnosť ako v Uhorsku tak aj v Česko-Slovensku bola iba živorením národa a preto mať svoj štát je nutnou podmienkou pre skutočný plnohodnotný život a rozvoj národa za predpokladu jeho humánneho a civilizovaného vedenia plnohodnotnou inteligenciou a politickými silami.
Ako vnímate poslanie Literárneho týždenníka, akým témam by sa náš/váš časopis mal venovať a v čom by sa mal skvalitniť?
Literárny týždenník má svoje opodstatnenie v mediálnom priestore kritickou prezentáciou nielen literárnej tvorby domácich i zahraničných autorov, ale aj širšou prezentáciou kultúry i ťažiskových problémov spoločnosti. Autori príspevkov zostávajú väčšinou – povedané lekárskou terminológiou – iba pri anamnéze nedostatkov, vrátane finančného postihu LT, avšak je potrebné stanoviť diagnózu a na jej základe účinnú terapiu. Inteligencia je hlava národa a ak je inteligencia chorá, národ nemôže byť zdravý. Kritika je nutná, bez nej všetko hnije a zahníva, no navyše kritické diela autorov o nedostatkoch našej inteligencie sú tabu v slovenských médiách, čo je kontraproduktívne. A polemika je terra inkognita v našom priestore. Hluchoslepé prístupy neriešia tieto závažné a podstatné spoločenské problémy a tu má Literárny týždenník veľké rezervy pristúpiť k odhaľovaniu podstaty vecí a negatívnych javov ako aj stať sa kondenzačným jadrom zdravých slovenských proslovenských síl.
V čom vidíte zástoj súčasného slovenského spisovateľa, umelca a vedca v plnení jeho poslania v súčasnosti a Spolku slovenských spisovateľov, našej najstaršej a najpočetnejšej spisovateľskej organizácie, v podpore súčasného literárneho, umeleckého, kultúrneho a spoločenského života?
Skutočný spisovateľ a skutočný vedec majú nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti ako morálny a odborný kompas v realistickom zobrazení súčasného sveta, no žiaľ, sú na okraji záujmu spoločnosti, v ktorej sa násilne pretláča naprogramovaný antihumánny konzumistický štýl života. Rozpad spisovateľskej obce po roku 1989 v epoche naprogramovanej antihumánnej a anticivilizačnej totalitárnej globalizácie nedotknuteľnými je tristný a národu neprospievajúci jav a podriaďovanie sa mnohých vedcov antihumánnym silám svedčí o zrade ich poslania.
Žiaľ, navyše, po prvý raz od vzniku druhej SR došlo j trestnému stíhaniu vedca za vedecký výskum a mlčanie o tom svedčí, že najmä veľká časť inteligencie nedospela ešte na úroveň plnohodnotnej inteligencie, akú prezentoval profesor A. Bláha v svojom diele „Sociologie inteligencie, 1937“, ale zostáva na úrovni pampersinteligencie.
Ján Dudáš, vedec a univerzitný učiteľ