Majú demokracie plné ústa, ale o to menej spoločného s ňou má ich skutočné zmýšľanie a ich činy. Predstavitelia vládnej junty sa pritom tvária, že netušia, že svojím správaním a postojom páchajú škody na politickej kultúre štátu. Je to všetko iba náhoda?
Ministerka investícií a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová a jej strana neodporúča ľuďom zúčastniť sa januárového referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR, ktorú by mala zabezpečiť zmena Ústavy SR.
Remišová to uviedla v piatok na tlačovej konferencii s tým, že to považuje za zbytočne vyhodené peniaze. „Vyhadzovať milióny eur na zbytočné referendum v čase najťažšej krízy, ktorá Slovensko postihla, pokladám za egoistické chrapúnstvo,“ povedala. K týmto jej výrokom je však treba čosi dopovedať.
Tak po prvé: nevedno či pani Remišová vôbec vie ako také referendum vyzerá, aký dlhý má chvost a akej farby má srsť. Možno by jej niekto mohol vysvetliť, že to referendum sa už bude tak či onak konať – nič sa neušetrí, či naň príde veľa ľudí alebo málo.
Je vlastne šokujúce, že si niekto vôbec dovolí verejne odhovárať ľudí od toho, aby nevyužili jediný demokratický nástroj na vyjadrenie svojej občianskej vôle, ktorý im okrem médiami hypnotizovaných volieb ostal. Ťažko aj povedať, či tu ide o nejaký nepekný zámer alebo absolútne nepochopenie demokratických princípov, teda obyčajnú hlúposť a nevzdelanosť (ale to v prípade pani ministerky, ktorá študovala v Paríži, samozrejme neprichádza do úvahy).
A po druhé, pani ministerka tiež spomína „najťažšiu krízu, ktorá Slovensko postihla“. Aj tu treba čosi doplniť. A síce taký drobný detail, že sme sa do tej krízy dostali v podstatnej miere práve vďaka tejto vláde a jej nadriadeným zahraničným politickým silám, ktoré ovládajú celú EÚ, a ktoré obetovali budúcnosť Európy a jej občanov pre vojnu medzi dedičmi Sovietskeho zväzu, ktorá sa ich vlastne vôbec netýka. A práve toto referendum má urobiť šafáreniu týchto babrákov, podvodníkov a plagiátorov koniec, aby už nemohli páchať ďalšie škody.
Pani ministerka nie je jedinou vládnou političkou, ktorá sa k referendu stavia takto: podobne „nadšená“ je z konania referenda napokon aj samotná prezidentka, ktorá ho so škrípajúcimi zubami nakoniec vypísala. Referendum však nie je jediný prípad, na ktorom sa ukazuje, že časť predstaviteľov štátu, ale aj ostatných občanov, má fatálne nedostatky v chápaní základných demokratických princípov a celkom evidentnú neúctu voči nim.
Z viacerých volebných miestností napríklad občania hlásili, že im pri nedávnych spojených komunálnych voľbách a voľbách do VÚC členovia komisií radili, že tie modré obálky ani nemusia hádzať do urny, lebo nie sú dôležité…
Chápete to? Ľudia, ktorí v tej chvíli predstavovali štát, občanov presviedčali, aby rezignovali na svoje právo rozhodovať, čo sa bude diať v ich regióne, čo sa bude diať s ich peniazmi, za ktoré by sa mal budovať a rozvíjať región, stavať či udržiavať infraštruktúra, prevádzkovať vzdelávacie, zdravotnícke, sociálne, kultúrne, športové či dopravné inštitúcie, zariadenia a služby, chrániť životné prostredie…
Iný príklad. V meste Sliač sa konalo miestne referendum. Občania v ňom vyjadrili obavu, že v ich regióne vznikne základňa cudzej armády, pravdepodobný zdroj problémov medzikultúrnych, politických, environmentálnych, dopravných či iných a v neposlednom rade veľmi reálny potenciálny cieľ útoku, zrejme jadrového, v prípade budúcej fatálnej vojny. Táto ich obava je nanajvýš relevantná, oprávnená a formálne úplne legitímna. Napriek tomu sa stala terčom útokov, znevažovania a dokonca posmechu zo strany niektorých predstaviteľov štátu! Minister obrany nielen že občanom, ktorí použili tento demokratický nástroj aby vyjadrili svoj nesúhlas, odkázal, že ho ich názor nezaujíma a nie je pre neho vôbec smerodajný, ale ešte sa im aj drzo vysmieval.
A tak ako to už býva v zmysle starého porekadla o smietke v oku druhého a brvne vo vlastnom, práve táto mocenská garnitúra hrubým spôsobom obviňuje opačnú stranu politickej barikády z pošliapavania a ohrozovania demokracie. A nielen to, ale rovno sa už hotujú týchto ľudí trestať a blokovať im komunikačné kanály. Na jar boli zablokované štyri nezávislé opozičné weby a hoci potom boli odblokované, vláda najnovšie prijala zákon, aby to bolo možné urobiť opäť.
Ako to je s tým ohrozením demokracie v skutočnosti, to pekne vystihol istý čitateľ v ktorejsi diskusii z posledných dní: „Tak ja neviem čo je väčšia hrozba a ohrozenie štátu: či Hlavné správy a diskutujúci, ktorí len vyjadrujú svoje názory, alebo celá vládna chunta s aktivistkou na čele, ktorá nás ženie vedome do vojny, vedome ohrozuje chod štátu, vedome ženie vlastných obyvateľov do chudoby, hladomoru a zimy. Ktorá vedome škodí, vedome slúži cudzím záujmom…“
Spomeňme si, táto vládna garnitúra podpísala bezprecedentnú okupačnú zmluvu, oficiálne sa volá „Dohoda o spolupráci v oblasti obrany“ (jej presné znenie nájdete tu), ktorá je pozývacím listom pre cudziu zločinnú mocnosť. Je to prst umožňujúci tejto veľmoci vysvetliť si ho ako podanú celú ruku. Na konkrétnom znení tej zmluvy vlastne až tak nezáleží – kde sú dvaja právnici, tam sú tri až štyri právne názory, takže tá zmluva hovorí práve to, čo v nej budú chcieť vidieť právnici silnejšej strany. Pandorina skrinka bola pootvorená… uvedomujú si vôbec quislingovci na Slovensku čo urobili?
Je to všetko iba náhoda, neschopnosť, babráctvo koalície, ktorá sa nedopatrením a po dôkladnej mediálnej masáži obyvateľstva dostala v roku 2020 k moci? Alebo za tým máme vidieť zámer, cielenú snahu odstrániť aj zvyšok demokratického povedomia občanov, aby si odvykli od myšlienky, že majú v rukách nejakú moc?
Slovensko patrí jeho občanom. Všetka moc na tomto území pochádza od nich, nesmie patriť nikomu inému. Ani majiteľom cudzej armády, ani panstvu v ďalekom Bruseli, ani žiadnemu zo služobníkov týchto cudzincov – tá moc patrí len občanom. A oni ju jedine s tým mandátom prepožičiavajú tým, ktorí ich majú zastupovať, aby konali v ich záujme – so žiadnym iným. Všetko ostatné je podvod, krádež, vlastizrada, zločin.
A páchatelia vedia, že jediný spôsob ako tú moc občanom ukradnúť, je uspať ich, ohlúpiť, dezorientovať, aby si krádež nevšimli. A čo s tými, ktorí túto hru prekukli? Tých už môžu jedine umlčiavať, tých už totiž neprekabátia. Pekne to kedysi povedal bývalý riaditeľ CIA Allen Dulles:
„Človeka ľahko pomýlite faktami, ale ak chápe tendencie, už ho neoklamete“.
Prebudení však nesmú ostať ticho – ak vôbec niekto, tak sú to jedine oni, kto môže situáciu zmeniť.
Ivan Lehotský, zdroj