Rok 2024 je posledným rokom, v ktorom môže izraelský sionizmus zabrániť svojej totálnej porážke!
To, čo dnes predvádza izraelský premiér Netanjahu, silno pripomína ruskú ruletu na sionistický spôsob. Všetky kroky tohto zločinca na poste ministerského predsedu židovského štátu pripomínajú zúfalca, ktorý si opakovane mieri na hlavu revolverom s jediným nábojom a stláča spúšť v naivnej nádeji, že napriek všetkému prežije tú zvrátenú samovražednú hru.
Paradoxne však počínanie zločinca Netanjahua má svoje logické dôvody. Tento mäsiar s ľudskou krvou na rukách si totiž veľmi dobre uvedomuje, že rok 2024 je posledným rokom, v ktorom ešte môže počítať s vojenskými úspechmi sionistického režimu židovského štátu v boji s protivníkmi. Ak tento termín prešvihne, bude izraelský sionizmus definitívne stratený. Spojené štáty, najsilnejší protektor Izraela, sa totiž potápajú ešte hrozivejšie ako Izrael. Ešte nikdy po druhej svetovej vojne nezaznamenali Spojené štáty taký hlboký úpadok moci, ako v súčasnosti. Kým vojenská sila USA beznádejne stagnuje, vojenská sila Iránu, Ruska a Číny úctyhodným tempom rastie. A prefíkaný zločinec Netanjahu veľmi dobre vie, že potrebuje ako soľ rozpútať obrovský konflikt na Blízkom východe, aby ešte využil posledné zvyšky vojenskej sily rúcajúceho sa amerického impéria v prospech izraelského sionizmu. Spojené štáty v roku 2024 sú síce zdochýnajúcou kobylou, ale tá kobyla zatiaľ ešte nebezpečne kope, takže je predčasné odpisovať ju. Preto sa zločinec Netanjahu snaží využiť posledné sily zdochýnajúcej americkej kobyly a naďalej hrá svoju beštiálnu hru vabank aj s tým rizikom, že vyvraždí všetkých Palestínčanov a vzbudí ešte väčšiu nenávisť väčšiny obyvateľov našej planéty nielen voči štátu Izrael, ale aj voči všetkým židovským komunitám po celom svete. V roku 2025 by už mohlo byť neskoro a sily nepriateľov by mohli byť príliš veľké na to, aby im proizraelská koalícia mohla odolať. Lenže otázka je, ako dlho ešte bude Izrael schopný zabezpečiť vlastnú existenciu.
Najväčším zdrojom paniky izraelských predstaviteľov je rastúca vojenská sila Iránu, protivníka č. 1 v regióne. Pozrime sa teda na to, aké sú vyhliadky Izraela pri prípadnom konflikte s Iránom.
Izrael má v pomere k počtu obyvateľov neúmerne veľkú armádu, ktorá má v aktívnej službe 170 000 vojakov/vojačiek plus 465 000 rezervistov. Okrem toho má k dispozícii 35 000 príslušníkov polovojenských jednotiek. (porovnanie)
Naproti tomu Irán má 610 000 vojakov v aktívnej službe, teda viac ako 3,5-násobok počtu aktívnych vojakov/vojačiek izraelskej armády. Okrem toho má Irán k dispozícii 350 000 rezervistov a 220 000 príslušníkov polovojenských jednotiek. (porovnanie)
Iránske ozbrojené sily patria medzi najpočetnejšie na svete. Ozbrojené sily Izraela za nimi početne značne zaostávajú. Irán má prevahu nad Izraelom v počte tankov, diel, obrnených vozidiel, mobilných raketometov a vojnových lodí.
Navyše má k dispozícii aj impozantný arzenál dronov, avšak najväčšou pýchou iránskej armády sú balistické rakety, ktoré sú nočnou morou sionistov. Irán má k dispozícii vyše 3 000 balistických rakiet, predstavujúcich smrteľnú hrozbu pre Izrael.
Slabými stránkami iránskej armády bola doteraz slabšia protivzdušná obrana a málopočetné, zastarané letectvo, predovšetkým však absencia jadrových bômb, ktorých má Izrael s najväčšou pravdepodobnosťou najmenej 90. Ešte donedávna Irán zaostával kvalitou niektorých svojich zbraní za Izraelom, lenže toto už prestáva platiť. V súčasnosti prebieha prezbrojovanie iránskej armády v spolupráci s Ruskom, ktoré disponuje najkvalitnejšími zbraňovými systémami na svete. Rusko sa podieľa na modernizácii iránskych ozbrojených síl už veľmi dlhý čas a v súčasnosti mieni spoluprácu s Teheránom ešte viac posilniť. Dokonca „aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že Rusko už Iránu začalo dodávať pokročilé radary a ďalšie zariadenia protivzdušnej obrany.“ (odkaz)
Moskva navyše súhlasila so zásobením Teheránu „vojenskými vrtuľníkmi a bojovými lietadlami: stíhačkami Su-35, útočnými vrtuľníkmi Mi-28 a cvičnými prúdovými lietadlami Jak-130. Niektoré z nich už boli dodané a iránski piloti ich používajú na výcvikové účely. Su-35 by mohli byť dodané už tento rok.“ (odkaz)
Takže už v relatívne blízkej budúcnosti sa iránska armáda môže kvalitatívne vyrovnať armáde židovského štátu a v niektorých ohľadoch by ju mohla dokonca aj prekonať. Zdá sa však, že Rusko je pripravené zájsť ešte ďalej. Súčasný tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu, ktorý bol predtým ruským ministrom obrany, počas nedávnej návštevy Teheránu potvrdil pripravenosť Ruska na „úplnú spoluprácu“ s Iránom „v regionálnych otázkach, čo zahŕňa aj podporu iránskych akcií proti Izraelu.“ (odkaz)
Navyše je otázkou relatívne krátkeho času začiatok výroby vlastných jadrových zbraní Iránom. A to by bol ďalší klinec do truhly izraelského sionizmu.
Rusko je popritom v delikátnej situácii, pretože má intenzívne hospodárske a kultúrne väzby aj na Izrael, lenže spolupráce s Iránom sa nemôže vzdať, pretože je preňho životne dôležitá: Rusko potrebuje dodávky iránskych dronov, rakiet a inej vojenskej techniky, čo Rusku pomáha definitívne poslať do minulosti dominanciu Spojených štátov, ktoré sa cez zástupnú vojnu na Ukrajine snažia zdecimovať Rusko. Rusko nemôže priamo vojensky ohrozovať USA (pozn.: toto už neplatí), môže však vojenskou spoluprácou s úhlavnými nepriateľmi Spojených štátov zasadzovať Američanom citeľné protiúdery, ktoré vzbudzujú hrôzu vo Washingtone.
Irán má aj iných mocných spojencov, predovšetkým Čínu. V tejto situácii je životne dôležité, aby Rusko a Čína zabezpečili Iránu maximálny prístup k najnovším technológiám a know-how v oblasti vojenskej výroby, predovšetkým však účinnú spravodajskú spoluprácu. Najmocnejšími zbraňami Izraela totiž sú: nepredvídateľnosť, zákernosť, okamih prekvapenia.
Sionisti používajú proti Teheránu sofistikované metódy boja: atentáty na špičkových iránskych odborníkov, počítačové vírusy, snahy vylákať kľúčových vedcov z Iránu s perspektívou ich novej existencie v západnom svete, predovšetkým však nečakané letecké útoky na iránske vojenské zariadenia, ktoré narobili Teheránu omnoho väčšie škody ako skutočná, často preceňovaná vojenská sila Izraela. Preto spojenci môžu Iránu najúčinnejšie pomôcť intenzívnou spravodajskou spoluprácou pri predchádzaní neočakávaným atakom zo strany židovského štátu.
Irán však nie je jedinou smrteľnou hrozbou pre Izrael. Je tu aj Turecko so svojou druhou najsilnejšou armádou v rámci NATO. Turecko je azda jediný členský štát Severoatlantického paktu, ktorého politici hrajú otvorenú hru s Američanmi. Kým iné členské krajiny NATO sa nedokážu vzoprieť sionistom, ovládajúcim Izrael a Spojené štáty, na tureckých politikov sionistické hrozby zo židovského štátu a USA neplatia.
Turci sú si vedomí svojej početnej vojenskej prevahy nad Izraelom. Podľa jedného zdroja majú turecké ozbrojené sily 355 200 aktívnych vojakov, 378 700 rezervistov a 150 000 príslušníkov polovojenských jednotiek. (porovnanie)
V porovnaní s Izraelom má Turecko nielen početnejšiu armádu, ale aj väčší počet zbraní. Treba však pripomenúť, že kvalita výzbroje izraelskej armády je vyššia. Okrem toho Turecko nemá vlastné jadrové zbrane, ktoré Izrael naopak vlastní. Lenže predstavitelia židovského štátu si veľmi dobre uvedomujú, že použitím jadrových zbraní by s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne pochovali aj štát Izrael.
Situácia Izraela sa výrazne zhoršuje
Židovský štát čoraz viac pripomína potápajúcu sa loď, do ktorej zateká voda cez mnoho dier. O panike na čele židovského štátu svedčia viaceré signály. Najvýrečnejším z nich je správa o tom, že Kneset (izraelský parlament) schválil v prvom čítaní návrh zákona o predĺžení pravidelnej vojenskej služby v ozbrojených silách krajiny z doterajších 32 na 36 mesiacov „za účelom zabezpečenia bezpečnostných potrieb.“ (zdroj)
Toto je nepriamym priznaním sionistického vedenia štátu Izrael, že súčasný početný stav izraelskej armády je v pomere k vonkajším hrozbám značne poddimenzovaný. Vojenskí odborníci židovského štátu už dlhšie upozorňujú na túto skutočnosť. Dokonca aj „minister obrany Joav Galant v izraelskom parlamente uviedol, že armáda v súčasnosti potrebuje približne 10-tisíc nových vojakov.“ (odkaz)
Ďalším signálom, potvrdzujúcim vážne problémy izraelských sionistov, je neúspešná snaha donútiť ultraortodoxných Židov (Haredim) vstúpiť do izraelskej armády. Táto zvrátená snaha je pre sionistický režim Izraela katastrofou, ktorá viedla k protestom ultraortodoxných Židov obávajúcich sa, že ich povolajú do armády. Navyše mnohí Haredim veria, že vznik štátu Izrael je možný až po príchode Mesiáša, preto sa z nich stali antisionisti. No najväčšou hrozbou pre sionistické vedenie židovského štátu je skutočnosť, že „niektoré ultraortodoxné sekty sa dokonca stali významnými podporovateľmi palestínskej veci.“ (odkaz)
Nezasväteným čitateľom tieto signály zrejme veľa nepovedia, ale každému čo len trochu inteligentnému vojenskému stratégovi musí byť jasné, že loď izraelského štátu sa pomaly, ale isto potápa, a preto sa sionisti začínajú chytať každej slamky. Toto je dobrá správa pre svet. Je nevyhnutné neúnavne pracovať na procese zjednotenia všetkých antisionistických síl vo svete s cieľom konečnej likvidácie židovského sionizmu, ktorý je smrteľnou hrozbou pre svetový mier a ľudstvo ako celok. Aby sa rok 2025 naozaj stal rokom definitívnej porážky sionizmu. Len tak možno odvrátiť genocídu Palestínčanov a zabezpečiť trvalý mier v regióne i v celom svete.
Preto je definitívna porážka židovského sionizmu jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorými ľudstvo stojí.
AUTOR: Karol Dučák