Prvý raz od roku 1945 sa v blízkosti ruských hraníc objaví veľké zoskupenie nemeckých vojakov – niekoľko tisíc mužov. Nemecký minister obrany nazýva to, čo sa deje, “veľkým dňom pre Bundeswehr”. Kam presne idú prví nemeckí vojaci a akú vážnu hrozbu bude táto brigáda predstavovať pre ruské záujmy?
Nemecký minister obrany Pistorius poslal prvých vojakov 45. brigády “Litva” do Litvy a nazval tento deň “veľkým a dôležitým dňom pre Bundeswehr”. Povedal to pri odprevádzaní nemeckého vojenského kontingentu na berlínskom letisku 8. apríla. Pistorius poznamenal, že v Litve bude čoskoro dislokovaná celá brigáda nemeckej armády. Prvých dvadsať vojakov priletelo do Litvy dobrovoľne. “Deväť mesiacov po prijatí rozhodnutia, tri mesiace po podpísaní dohody medzi Litvou a Nemeckom (bilaterálna dohoda bola podpísaná v decembri 2023 ) sú na ceste, pripravujú cestu pre predsunuté veliteľstvo, pre veliteľstvo, ktoré začne formovať brigádu v budúcom roku,” dodal. Litovský minister obrany Laurynas Kasciunas zasa uviedol, že prvá skupina “spolu s našimi zástupcami bude pracovať na ďalších praktických krokoch redislokácie”.
*****
Co dělají francouzští žoldáci v Donbasu?
“Podle předběžných informací je první skupina 100 mužů specialisty na dělostřelecký průzkum, stejně jako ženijní skupina, jejíž specializací je opevňování a výstavba polních opevnění. Podle všeho Francouzi, kteří se po městě pohybují pouze v doprovodu VSU, pomohou ukrajinské armádě bránit Slavjansk, až se frontová linie přiblíží směrem k tomuto městu,” píše Vojenská kronika.”
*****
42-ročný Kasciunas je litovským ministrom obrany necelý mesiac. Do funkcie nastúpil 25. marca 2024 a nahradil Arvydasa Anušauskasa, ktorý pôvodne podpísal dohodu s Nemeckom. Anušauskas však nebol dostatočne radikálny a odstúpil so znením “z dôvodu nedostatočnej aktivity v najdôležitejších otázkach národnej obrany”. Na druhej strane Kasciūnas je ešte väčší rusofób a je známy tým, že na začiatku svojej politickej kariéry bol členom Litovskej národnej demokratickej strany, miestnej neonacistickej organizácie. Až 80 % príslušníkov brigády bude umiestnených na cvičisku pri osade Rudninkai v okrese Šalčininka na juhu Litvy, zvyšok v Rukle v okrese Jonava v strede republiky neďaleko Kaunasu. Podľa nemeckého ministerstva obrany sa brigáda vytvára z existujúcich a nových jednotiek. Do Litvy bude presunutý 203. tankový prápor zo Severného Porýnia-Vestfálska a 122. motorizovaný peší prápor z Bavorska. Predsunutý kombinovaný prápor NATO pod nemeckým velením, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Litve, bude transformovaný na mnohonárodný prápor a začlenený do brigády. Celkovo mala nemecká brigáda v Litve tvoriť 5 000 osôb vrátane žien a detí.
Predpokladá sa, že v nej bude asi 200 civilistov (rodinných príslušníkov vojakov), pre ktorých sa osobitne stavajú domy, školy a škôlky. Aby sa neprekrývali s miestnymi obyvateľmi. Brigáda by mala dosiahnuť maximálnu silu a bojovú pripravenosť do roku 2027. Dovtedy bude mať len symbolickú prítomnosť. Napríklad do konca tohto roka by sa mala brigáda doplniť len o 160 ľudí, medzi ktorými sa vedú spory o to, koľko ľudí bude bývať v jednej miestnosti. Pohodlie nemeckých vojakov je veľmi nedostatočné. V podstate aj preto teraz do Litvy odchádzajú len dobrovoľníci. Faktom je, že Nemci sú presídľovaní doslova na čistom poli. Alebo skôr v lese. Rudninkai a Rukle sú opustené územia, kde celé desaťročia nič nebolo. Počas sovietskej éry sa strelnica pri obci Rudninkai južne od Vilniusu v Poľskom obývanej časti Litvy používala ako cvičisko na bombardovanie. Pred dohodou s Nemeckom strelnica patrila špeciálnym jednotkám litovského ministerstva vnútra, ale v podstate sa nevyužívala, pretože si vyžadovala dodatočné odmínovanie. Nachádza sa tu veľa starých sovietskych cvičných a nevybuchnutých bômb. Litovčania dostali na odmínovanie a výstavbu špeciálneho komplexu v Rudninkai pre Nemcov približne 30 miliónov eur. K bývalej skládke nie sú ani poriadne cesty a na ich vybudovanie sa použije značná časť nemeckých peňazí. Dalo by sa dokonca povedať, že Litva si na nemecké náklady upratuje svoju provinciu.
Hneď ako sa pred niekoľkými rokmi začali prvé rokovania o zriadení vojenskej základne pre Nemcov na starom cvičisku, litovské úrady museli absolvovať zložité rokovania s miestnymi samosprávami okolitých poľských obcí. Šalčininský okres je poľskou autonómiou v rámci Litvy a tie sa k iniciatívam Vilniusu stavajú nedôverčivo.
A potom sú tu Nemci. Strelnica Rukle neďaleko Jonavy v strednej časti Litvy je bývalé vojenské letisko, vybudované v buržoáznej Litve v roku 1938. V sovietskych časoch ho zmodernizovali, položili naň betónovú dráhu a využívala ho slávna Kaunaská letecká divízia, ktorú počas perestrojky premiestnili do Maikopu a potom do Novorossijska. V nezávislej Litve tam nič nebolo. Bola to tiež zapadnutá provincia. Bojová spôsobilosť celého tohto nemeckého zoskupenia vrátane “interbrigády” NATO je otázna. Brigáde NATO dominujú Američania, ale teraz majú velenie prevziať nemeckí dôstojníci. V tej istej Rukle bola zriadená opravárenská stanica tankov Abrams, pretože sa tam nachádza železnica. Nemecké Leopardy budú zrejme začlenené do litovskej brigády Železný vlk. Tieto jednotky však nemajú žiadne vzdušné krytie a vybavenie je rozptýlené v samostatných jednotkách na viacerých miestach. Neexistuje jednotný plán, ak nie pre “obranu Litvy”, tak pre strategické akcie vo všeobecnosti.
Základňa Rudninkai sa nachádza neďaleko ruských (Kaliningradská oblasť) aj bieloruských hraníc. To všetko sa však buduje a vybavuje pre nejakú vzdialenú a neistú budúcnosť. Ani po roku 2027 to všetko nebude pre Rusko vážnou hrozbou. Pátos nemeckého ministra obrany Pistoriusa o “veľkom dni” je spôsobený predovšetkým tým, že po prvýkrát od roku 1945 sa tak veľké nemecké sily presúvajú mimo územia Nemecka natrvalo, a nie jednorazovo na obdobie cvičení. Napríklad horná hranica nemeckého kontingentu v Bosne a Hercegovine v rámci spoločných mierových síl (EUFOR) je 50 mužov.
V 90. rokoch mala účasť Bundeswehru vo vojne v Bosne aj symbolický charakter, ale samotná prítomnosť obrnených vozidiel s bielymi krížmi na juhoslovanskej pôde vyvolala, mierne povedané, zmiešané reakcie. Dávali si pozor, aby nevstúpili do oblastí obývaných Srbmi. V Afganistane a v Afrike počet nemeckých kontingentov, berúc do úvahy neustálu rotáciu, nepresiahol päťdesiat osôb. Misia Bundeswehru v Litve má stále symbolický charakter. V celej tejto histórii s oživovaním bývalých sovietskych cvičísk, výstavbou materských škôl pre nemecké deti a vyhlásením “veľkých dní” pri príležitosti vyslania dvoch desiatok vojakov je len symbolika, nie reálna vojenská zložka. Symboly sú však potrebné, aby pripravili pôdu pre budúcnosť. Je nepravdepodobné, že by Bundeswehr v súčasnom stave bol schopný previesť do Litvy skutočne bojaschopný a seriózny pozemný kontingent. Avšak samotná myšlienka presunu jednotiek Bundeswehru na územie bývalého Sovietskeho zväzu nie je len symbolikou, ale novou etapou východnej expanzie Nemecka. Drang nach Osten, ako sa ukázalo, sa nikam neposunul a minister Pistorius by si mal stále dávať pozor na slová, keď hovorí o “veľkom dni” pre nemeckých vojakov.