Gaza je len začiatok – tak znie ústredná téza autorovho nedávneho prejavu na Princeton University, v ktorom predložil rozsiahlu obžalobu globálneho poriadku, rozpadajúceho sa do toho, čo nazýva „technologicky pokročilým barbarstvom“.
Nedávny prejav Chris Hedges na Princetone nie je len komentárom k vojnám v Gaze, Libanone a Iráne – je to rozsiahla obžaloba globálneho poriadku, ktorý sa podľa neho rúti do „technologicky pokročilého barbarstva“.
Hedges, vychádzajúc z desaťročí novinárskej práce, historickej analýzy a morálnej filozofie, tvrdí, že zverstvá, ktoré sa dnes odohrávajú, nie sú izolovanými udalosťami, ale úvodnou kapitolou oveľa temnejšej éry.
Svoj prejav začína priamo: „Genocída v Gaze je len začiatok.“
Masové vysídľovanie miliónov ľudí, plošné bombardovanie civilného obyvateľstva a otvorené pohŕdanie medzinárodným právom podľa neho signalizujú koniec povojnového poriadku, ktorý mal obmedzovať štátne násilie.
Inštitúcie ako Organizácia Spojených národov a Medzinárodný súdny dvor boli podľa neho „znehodnotené a premenené na bezcenné relikty inej doby“.
To, čo ich nahrádza, je svet, v ktorom „pre silných neexistujú žiadne pravidlá – iba pre slabých“.
Svet v rozklade
Hedges opisuje geopolitickú situáciu ako hlboký rozpad:
- viac ako 6 miliónov ľudí vysídlených v Gaze, Libanone a Iráne
- americká politická trieda dotlačená do vojny s Iránom ideologickými tlakmi a lobingom
- globálny právny systém otvorene ignorovaný štátmi, ktoré ho mali chrániť
Výsledkom je morálne vákuum, kde – ako hovorí Hedges – „najpsychopatickejší vládcovia v dejinách ľudstva sa vrátili s pomstou“.
Zneužitie pamäti
Jedna z najprovokatívnejších častí prejavu sa venuje tomu, ako bola pamäť holokaustu pokrivená tak, aby chránila štátnu moc namiesto toho, aby čelila univerzálnym hrozbám genocídy.
Hedges tvrdí, že mnohé inštitúcie venované pripomínaniu holokaustu nedokázali odsúdiť masové zabíjanie Palestínčanov – a tým odhalili hlbokú krízu morálnej autority. Toto mlčanie podľa neho „zničilo morálny kredit výskumníkov holokaustu aj samotných pamätníkov“.
Genocída ako západná tradícia
Hedges sleduje súvislú líniu od koloniálnych vyhladzovacích kampaní cez Hirošimu až po súčasnosť a tvrdí, že genocída nie je výnimkou, ale opakujúcim sa nástrojom západného impéria.
S odkazom na Langston Hughes pripomína, že marginalizované komunity vnímali fašizmus nie ako abstraktnú teóriu, ale ako každodennú realitu.
„Genocída nie je anomália. Je zakódovaná v našej DNA.“
Autoritársky obrat doma
Represívne zásahy proti študentským protestom, zostavovanie zoznamov nepohodlných akademikov a návrhy na odoberanie vysielacích licencií kritikom zahraničnej politiky USA sú podľa Hedgsa domácim odrazom násilia páchaného v zahraničí.
Spoločnosť podľa neho upadá do „otupujúceho ticha“ – ticha, ktoré vždy predchádza upevneniu autoritárstva.
„Vieme, kam to smeruje.“
Skutoční nepriatelia
V jednej z najvýraznejších častí prejavu Hedges odmieta predstavu, že nepriatelia Ameriky sú v zahraničí: „Nie sú v Palestíne. Nie sú v Libanone. Nie sú v Iráne. Sú tu – medzi nami.“
Podľa neho ide o politické, korporátne a mediálne elity, ktoré vytvárajú „svet otrokov a pánov“.
AUTOR: Chris Hedges
Zdroj: ScheerPost / Consortium News / The New York Times / The Dallas Morning News / The Christian Science Monitor