Nech to neznie cynicky, ale to, čo dnes má primárne trápiť človeka na Slovensku, nie je vojna na UA. Lebo na Slovensku sa dnes vedie iná vojna. Závažnejšia, ako sa jej významu dnes pripisuje. Oveľa závratnejšia, zákernejšia, dnes ešte stále nedochádzajúca tým, o ktorých v tejto vojne ide. O bežných ľudí, o ich myšlienky, názory, postoje, o ich identitu, osobnú, národnú i tú štátnu. O ich vnútornú zvrchovanosť v snahe zmocniť sa tejto najvzácnejšej a najcennejšej ľudskej „entity“. Tej, ktorá rozhoduje o všetkom podstatnom v rodine, v regionálnej i národnej komunite. I v samotnom štáte.
Je to vojna o priestor, o verejný priestor a o miesto slova v ňom. Vyjadreného slovom, písmom i obrazom. Dnes boj vedený na všetkých úrovniach informačných zdrojov. Nerovnovážne vedený, zradný, bytostný, v princípe rovnaký ako ten, ktorý história ľudstva už zažila. S tragickými dôsledkami. Vedený vtedy ako vojnu o životný priestor (lebensraum).
A na tom rovnakom princípe príčin vedenia vojny a jej dôsledkov sa nič nezmenilo. Len nové možnosti, metódy, prostriedky a rovnako odsúdenia hodné spôsoby jej vedenia. Dnes vedenej v informačnom svete. Mediálnymi prostriedkami hlavného prúdu, dusiaceho všetko, čo nejde s ním. Dnes opäť tak gottwaldovsky, kto nejde s nami – ide proti nám..
PRETO je dnes tak potrebná a spásonosná pre nás žijúcich v tomto zviazanom, falošnom metrixovom svete – existencia alternatívnych médií. Svete krivých zrkadiel, farizejskom svete hier o dávno vyprázdnené tzv. západné hodnoty, vo svete, kde sa stráca význam človeka, rodiny, národa i štátu. Prapodstaty bytia.
Preto má dnes ich existencia už životodarný, bytostný, dnes už zaznávaný význam pre človeka dneška. V záujme udržania si úcty a rešpektu samého pred sebou. Pre udržanie si spolupatričnosti, občianskej vzájomnosti a kontinuity života. Dokiaľ je ešte čas..
I.
V tomto zmysle a chápaní „vojny o verejný priestor“ sa pregnantne preukazuje poctivý význam a racionálna potreba alternatívnych médií. Médií, ktoré sú schopné a spôsobilé ozrejmiť veci, udalosti a javy v širšom, faktografickejšom rámci, a nebyť iba súčasťou tupej, účelovej, jednostranne vedenej propagandy, podávanej nevyvážene, bez zachovania si žurnalistickej etiky a dôstojnosti.
LEBO alternatívne médium nie je „prašivá ovca“, ako sa o takúto povesť média idúceho vlastnou cestou, aj proti prúdu toho hlavného – všemocne snaží presadiť vládna moc. Naopak, alternatívne média, to je najnovšie rodinné striebro demokracie. S potrebou pripomenutia tej zábudlivej, tej zmutovanej vládnej, mediálnej a mimovládnej mocenskej sfére – že to je životodarný výdobytok novembra 89 pre spoločnosť. Pre ľudí, pre ich dobro, pre zmysluplnosť ich existencie.
A tu je treba hľadať odsúdenia hodnú, ničotnú úlohu hlavného mediálneho prúdu
Úbohú, neobjektívnu, nesvojprávnu. V nehanebnom postavení subjektu bez štipky snahy o investigatívny prístup k získaniu informácií. Bez vlastnej tváre, bez kritickej analýzy udalostí, vecí a javov, v trápnej pozícií prevodovej informačnej páky svojich mentálnych tútorov, svojich zamestnávateľov, iba preklápajúc ich svetonázorové videnia sveta na slovenskú pôdu. Priamo alebo podprahovo nimi podsúvajúc ľuďom na Slovensku informácie v nekalej snahe podporiť a podnietiť dnes pestovaný kľúčový „naratív“ doby o zlom Rusku, o všetkom, čo má ruský pôvod, pochádzajúc stamodtiaľ.
Nevážiac si tak objektívnu spravodajskú publicistiku. Porušujúc ju spôsobom, pre ktorý už nemôže zostať ticho súdny človek. A nemusí mať k tomu ani výbavu z právnickej fakulty. Lebo tu už ide o viac ako len nekalé poskytovanie neoverených, jednostranných informácií. Tu už nejde i zakrývanie si očí ľudí nevedomosťou, tu už nejde o ojedinelé a „náhodné“ ovplyvňovanie verejnej mienky.
Tu už ide o vyšší princíp, diktovaný zákonom a nad ňou stojacou morálkou. Zachovať si civilizované, ľudské praktiky, povyšujúce ich nad záujmy, akokoľvek sa navonok javiace ako dôvodné. Dodržiavať elementárnu etiku a schopnosť rešpektovať práva človeka v každej dobe, v každej situácií, nech je akomkoľvek aktuálne nepriaznivá pre dané médium.
LEBO TOTO NIE JE – o „podpore“, či „nepodpore“, či o sympatii a nesympatii k jednej alebo druhej názorovo odlišnej strany.
TOTO je o nároku slobodného, civilizovaného človeka na vyvážené, pluralitné spravodajské informácie, poskytované z hlavných informačných kanálov. Bez dvojakého (km)metra pri hodnotení a súdení vecí a javov.
Toto je potreba doby, rešpektovať človeka ako slobodnú bytosť a umožniť mu voľné utváranie jeho názorov – poskytovaním ponuky dostupných informácií zo strán všetkých dotknutých subjektov. A nie manipulovať s informáciami s úmyslom účelovo manipulovať ľudí, ich postoje k veciam, javom a udalostiam, ktorých sú súčasťou.
Lebo poskytovanie duálneho spravodajstva nie iba dobrá vôľa mediálnych hráčov „na trhu s informáciami“. Vôbec nie v právnom, demokratickom štáte – ku ktorému sa táto garnitúra halasne hlási, za akých demokratov sa jej čelní predstavitelia radi vydávajú. Lebo – toto je ich POVINNOSŤ, ktorá im vyplýva z mediálneho zákona, zo zákona o RTVS, ktoré majú byť „koránom“ každého spravodajského zdroja.
TOTO je, to musí byť mediálny IMPERATÍV, nepodmienený ničím a nikým. Konať nestranne, vyvážene, pluralitne. Ak chcete, aktivisti – pre trvalé počutie ozveny zvuku štrngania kľúčov v tom chladnom jesennom, novembrovom čase.
LEBO tie informácie vo verejnom priestore, ktorých sa nám cez hlavné informačné prúdy nedostáva alebo len v skreslenej, zmanipulovanej podobe – to je dnes munícia na osvojenie si verejnej mienky, to je dnes mediálne strelivo na „neprispôsobivých“ jedincov, ktorí sa nechcú zaradiť do prúdu.
II.
A toto všetko sa deje falošne, pokrytecky farizejsky, zakrývajúc to nechutnými novodobými praktikami tzv. politickej korektnosti, kultúry vymazávania/cancel cultúre a inými zdravému rozumu odporujúcimi „progresívnymi“ formami manipulácie s informáciami, s občianskou verejnosťou.
LEBO toto je skutočná podstata zla. Toto je zlomový čas pre uvedomenie si bytia slobodného človeka dneška. Toto kľúčový dôvod pre úprimný ODKAZ ľuďom, ten opakovaný a stále viac a viac aktuálny, decartesovský, pre nás všetkých tak dnes naliehavý : PÝTAJTE sa. Aby sme boli…
1. A zároveň je to aj ODPOVEĎ na príčiny prečo je to tak.
- PREČO blokovali najčítanejšie alternatívne média, bez (predchádzajúceho) súhlasu súdu, súhlasu, ktorý je v právnom štáte podmienkou, o ktorej sa „nediskutuje“..?
- PREČO bez udania dôvodov..?
- PREČO v rozpore s dobovou mantrou, európskou legislatívou (judikátu Európskeho súdu pre ľudské práva)..?
- aj so záverečným PREČO navrch – PREČO tak do stratena túto protizákonnú vnútroštátnu legislatívu zamietli – čoby „pod rúškom noci“ – pod koberec..?“
VIE niekto, KTO a KEDY sa NIEKTO zo zodpovedných mocenských potentátov za tento právny exces a morálny prečin ospravedlnil..?
2. A zároveň je to aj (už) preukaznejšia a lepšie chápajúca príčina, ktorá dáva odpoveď na to:
- PREČO sa dnes tak naliehavo stupňuje požiadavka na vytvorenie zákonného rámca na BLOKOVANIE informácií, ktorých sa boja dnešní držitelia moci ako čert kríža – pod rúškom boja proti (dez)informáciám..?
Lebo nejde o novú (blokačnú) aktivitu, nezabúdajúc na KOLÍKOVÚ, vtedajšiu ministerku spravodlivosti, aj dnes fungujúcu ako žolík koalície a paláca, ako 3 v 1-nom.. Majúc na mysli jej vtedajší pokus o prijatie novely Trestného zákona (12/2021), podľa ktorého malo byť trestným činom – aj „šírenie nepravdivých informácií“.
Máme začať rozbaľovať, čo by sa pod túto skutkovú podstatu nehorázne „flexibilného“ trestného činu inkorporovalo..? Aj slnko by sa pritom muselo skryť za oblaky.
Pre bližšiu predstavu interpretácie autoritárskeho mentálneho sveta jej a jej politických „súputníkov“ priblížim jej výrok, ktorý nepotrebuje komentár.
„VLÁDA určuje ľuďom ako majú ŽIŤ, či sa nám to páči alebo nie.“
Obludné vyjadrenie. Nebotyčnou aroganciou a zápachom totality, o ktorej sme si mysleli, že je už iba historický produkt doby, ktorú zavial čas.
III.
A že nejde o bezdôvodné obavy, o tom svedčia každodenné svedectvá – ako sme toho boli svedkami ostatné 3 roky – riadiac naše životy, bezbreho, svojvoľne porušujúc a mariac uplatňovanie najzákladnejších Ústavou garantovaných občianskych a ľudských práv. A ten výpočet prečinov na ľuďoch by bol veľmi dlhý. Desivý. A deprimujúci.
LEBO toto boli vykopnuté dvere do našich domovov, aby zostali aj dnes mementom novej doby. Doby otvorenej spoločnosti, doby dekadentnej kultúry slova, písma, obrazu. A už aj činu. S úmyslom preonačiť nás, naše hlavy, naše myšlienky, naše tradície, naše zvyky.
A najnovšie už aj DNA. LEBO Slováci (vraj) majú pokazenú DNA.
A nepovedal to nikto zo štamgastov zo 4.cenovej, v 4. cenovej, ale VEDÚCI zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimír Šucha.
A to sa už ozaj musíme báť. Ale aj vytešovať. Lebo nebyť ICH, tých alternatívnych médií, tak by sme dnes veru ani nevedeli, akí sme ťažko chorí. Ako sa potrebujeme chrániť. Aby sme vôbec boli.
PRETO je treba pripomenúť všetkým občanom Slovenska, že hromadná, národná terapia je riešenie, je spásna udalosť. Lebo táto je – na rozdiel od tej vyvolanej, zhubnej – ozajstná, o živote a zdraví organizmu, štátu.
Preto je 30. september 2023, vyhlásený v týchto dňoch dňom zdravia. Aby sme zrevitalizovali štátny a národný organizmus. A ako to už máme odskúšané v našich zemepisných šírkach – aj s mobilizačným heslom:
Dnes už nie Vakcíny, ale „Voľby sú SLOBODA.“
A tá začína aj končí vždy prístupom k informáciám. Neselektovaným a nepodávaným v dávkach „bezmocnému“ dobovým víťazom – zištne, účelovo, s natrvalo udržateľným účinkom.
PS:
A súc poučený, učenlivý ako sme boli vždy, nezabúdajúc nám na toľko nanucovanú – osvedčenú „techniku“ „cancel culture“ dnešných víťazov –na terapiu treba prísť s vierou a nádejou v uzdravenie. Lebo neskoro nie je nikdy. S prvotnou úlohou VYMAZAŤ vrcholových nositeľov infekcie z verejného priestoru. V záujme toľko zdôrazňovanej zodpovednosti ľudí za svoje zdravie. Kričiacej z každého kanála.
S úlohou vyčistiť „chliev“. Načisto. A dočista. Aby sme zamedzili prenosu infekcie (do nového volebného obdobia..).
A nezabudnite, bude ZADARMO. Tá terapia.
(a na budúci rok dtto, pre možný „reflux“ šíriteľa prenosnej infekcie z hlavného zdroja)