Problém niektorých čitateľov blogov je ich percepčná prvoplánovosť. Články otvárajú, ak sa v titulku objavia mená vrcholných politikov alebo ak ide o klebety /napr. kto koho kde nahradí…/. Ak čítajú aj čosi iné, náročnejšie, potom aj tak v diskusii reagujú ako Pavlovove psíky-podmienenými reflexami.
Napríklad na slovo „Srbi“ reagujú slovom „Srebrenica“, na slovo „vojna“ slovom „srbské zverstvá“. Nezazlievam im to, oni sa pri vyjadreniach riadia našimi masmédiami-a tie sú takmer skrz na skrz proti-srbské ba až antisrbsky rasistické.
Kvôli protisrbským stereotypom myslenia mnohých čitateľov sa dnes stalo, že na článok o spoločnom albánsko-chorvátskom vykrikovaní desiatok tisíc futbalových fanúšikov a hľadaní príčin tohto masového hejtu sa v prevažnej miere objavovali pokusy ospravedlniť príšerný jav z včerajšieho tv večera akýmisi srbskými zločinmi. Konkrétne srbskými zločinmi voči Albáncom a Chorvátom. Niektorí ako keby nevnímali písaný text článku. V ňom je napísané, že davy kričali odporné výzvy na vraždenie Srbov, obsiahnuté v hesle „Srbe na vrbe“. Toto heslo nepochádza z poslednej vojny v Juhoslávii. toto heslo je oveľa staršie. Vzniklo v časoch 2. sv. vojny, keď fašistickí Albánci a fašistickí Chorváti bok po boku bojovali proti juhoslovanským, prevažne srbským antifašistickým partizánom.
V poslednej juhoslovanskej vojne pred 30 rokmi Srbsko nebojovalo proti Albánsku. Čiže albánske vyhrážky vešaním Srbov nemali a nemajú žiadne korene v tejto vojne. Áno, pred 30 rokmi bojovali Srbi s Chorvátmi, no heslo „Srbe na vrbe“ nie je výsledkom týchto bojov. Nie je reakciou na srbské zločiny. Je oveľa oveľa staršie-ako som už napísal, pochádza z čias 2.sv. vojny. Chorváti a Albánci včera toto heslo kričali spoločne, lebo pochádza z čias, keď Chorváti a Albánci boli spojencami v boji proti Srbom.
Tým, čo chcú o týchto časoch bojovej spolupráce chorvátskych a albánskych fašistoch vedieť aspoň o čosi viac, dávam do pozornosti informácie o chorvátskom vyhladzovacom tábore Jasenovac. Do tohto tábora posielali svojich srbských zajatcov aj Albánci. V tábore sa nelikvidovalo „v rukavičkách“ teda plynom ale oveľa brutálnejšie: guľkou, nožom, kladivom, klincami, tehlami, drúkmi..Likvidácia ľudí v Jasenovaci bola mimoriadne brutálna a krv pri nej tiekla potokmi. V Jasenovaci takto zahynulo približne 700 000 ľudí, z toho bola veľká väčšina Srbi.
V boji so Srbmi nasadzovala „hrvatska deržava“ trestné oddiely ustašovcov. Pri prenasledovaní Srbov neraz prešli ustašovci z okupovanej Bosny aj do Albánska, kde Srbov kántrili spoločne s miestnymi albánskymi fašistami. Hlavným proti-srbským úderným oddielom, likvidujúcim v spolupráci s ustašovcami Srbov bola 21. horská divízia Waffen SS. Mala označenie podľa albánskeho hrdinu boja s Turkami- Skanderbega. Jej hlavným operačným priestorom bolo dnešné Kosovo. Tu vykonávala etnické čistky najmä v roku 1944. V niektorých prípadoch to tu čistila spolu s ustašovcami.
Takže odtiaľto začína tradícia albánsko-chorvátskej spoločnej borby so Srbmi. Tu sa Albánci osvojili chorvátske heslo „Srbe na vrbe“. Príkoria, aké pred 30 rokmi zažili Chorváti od Srbov boli o niečom inom. Boli to regulárne vojenské zrážky. A áno boli to aj špeciálne operácie jednej či druhej strany, v ktorých jední odpovedali na zločiny druhých a tí druhí následne odpovedali potom rovnakou mincou. Rýpanie sa vo vzájomnom ubližovaní je bolestivé na strane Srbov i Chorvátov. A nikam nepovedie. Iba ak k reprodukcii etnickej nenávisti. Prípadne k príprave ďalšej vojny.
Zdá sa, že Srbi si to už uvedomili a viackrát sa Chorvátom pokúsili podať ruku na zmierenie. Včerajší rev krvilačných chorvátskych davov na futbalových ME v Nemecku bohužiaľ ukázal, že mnohí Chorváti do štádia zmieru a obnovy normálnych vzťahov ešte nedospeli. Je to škoda. Veľká škoda. Najväčšia škoda však je, že sa z pretrvávania nepriateľstva teší aj niekto tretí. Kto ? Nuž Slovan to určite nie.
Včerajší duel futbalových ME Chorvátsko-Albánsko bol zaujímavý nielen dramatickým priebehom zápasu dvoch ohnivých balkánskych tímov ale aj extrémne zriedkavou zhodou názoru fanúšikovských táborov oboch mužstiev v jednej veľmi veľmi nepeknej veci.
Tisíce Chorvátov a tisíce Škiperov -Albáncov v niektorých momentoch svorne kričali heslá ako „Srbe na vrbe“ /Obesiť Srbov na vŕby/ alebo „Kosova je Albania“ /orgánmi OSN zakázané heslo veľkoalbánskych nacionalistov, ktoré ignoruje nezávislý štát Kosovo a žiada jeho pričlenenie k Albánsku/.
Spoločné protisrbské skandovanie Chorvátov a Albáncov nemalo normálnu logiku, pretože Srbi so vzájomným zápasom Albáncov a Chorvátov nijako nesúviseli. Súviseli spolu iba v rámci chorého rasistického uvažovania príslušníkov týchto etník v časoch, keď proti srbským protifašistickým partizánom bojovali fašistické oddiely moslimských esesákov /Waffen SS/ z Bosny a Albánska spoločne s fašistickými chorvátskymi ustašovcami Anteho Paveliča a jeho Nezavislej državy Hrvatskej. V časoch, v ktorých v najbrutálnejšom vyvražďovacom tábore 2.sv.vojny – v chorvátskom Jasenovaci surovo zabíjali státisíce Srbov a keď im do neho dodávali „materiál“ aj moslimské bosniansko-albánske Waffen SS, -v týchto časoch to malo svoju príšerne zverskú logiku…Ale dnes ? Čo také zlé robia dnes Srbi Albánsku alebo Chorvátsku, že tisíce Albáncov a Chorvátov pred zrakmi celej Európy žiada pre nich smrť obesením ?
Je jasné, že dnes asi už žiaden chorvátsky a albánsky divák nebol očitým svedkom krutostí 2.sv.vojny. Všetci tí krvilační šovinistickí krikľúni zo včerajška sa opierajú iba o tzv. „zdedenú nenávisť“. O nenávisť, ktorá je výsledkom šovinistickej až rasistickej protisrbskej výchovy v rodinách, no tiež výsledkom defektného pôsobenia v školách, v médiách, v politickom živote. Chorvátsko bohužiaľ nie je jediný slovanský štát, kde sa „zdedená nenávisť“ – najmä voči iným Slovanom toleruje či dokonca podnecuje. V Poľsku a Česku sa takto traduje nenávisť voči Rusom. Tak ako Chorváti, sú aj Česi a najmä Poliaci infikovaní tradovanou šovinistickou nenávisťou. Samozrejme, nie všetci. Ale značná časť Poliakov či Čechov je rusofóbiou postihnutá celkom evidentne. Práve tak, ako je srbofóbiou postihnutá značná časť Chorvátov.
Milí priatelia, keď pôjdete v lete na dovolenku k albánskemu a chorvátskemu Jadranu, berte toto cítenie veľkého počtu domorodcov v chorvátskych a albánskych hoteloch, reštauráciách, na plážach…do úvahy. Verte, že mnohí z tých pohostinných Chorvátov sa pri pohári vína v súkromí dodnes zdravia fašistickým pozdravom „Za dom !“ – „Spremni !“ Majte na pamäti, že medzi sympatickými južnými bratmi Slovanmi sú tisíce a tisíce tých, ktorým nerobí problém hulákať o vešaní Srbov a topení ich v Dunaji.
Zdedená nenávisť sa vyskytuje aj v iných krajinách
Samozrejme, v istom rozsahu aj na Slovensku /najmä voči Rómom a Maďarom/. No tie počty šovinistických Chorvátov a samozrejme aj Albáncov, aké bez problémov žiadajú vraždenie Srbov, to je predsa len čosi výnimočné. Čosi, čomu by sa mali venovať nielen UEFA a FIFA, ale aj vážnejšie orgány medzinárodného spoločenstva.
Bolo by dobré, aby sme stále existujúce šovinistické zlo, driemajúce v mysliach nemalej časti Chorvátov a Albáncov brali do úvahy aj my – slovanskí návštevníci slovanského Chorvátska. A prejavili svojim hostiteľom taktne svoj názor na vec. Hovoriť o veciach, ktoré sa nám na našich „bratoch“ nepáčia, nie je neslušné. Neslušné je naopak to, ak sme ticho: zo zištných dôvodov, zo servilnosti či zo strachu. Nebuďme neslušní, zachovajme sa čestne a nič nezakrývajme. Skutoční chorvátski „bratia“ to pochopia.
AUTOR: trikopce, ZDROJ: Blog iDnes