POVOVEMBROVÝ odkaz, dnes aktualizovaný…
Je Vám to povedomé? Naživo, či z dejepisu..?
To by malo dnes unisono znieť opäť námestiami a ulicami miest Slovenska. Nielen doma, v obývačkách šomrať. Ako VTEDY. Lebo toto je princíp, toto je podstata dnešného marazmu. Deja vu. Vtedy nepredstaviteľného.
LEBO dialóg je onen šém. On je kľúč k oživeniu. Toto je to magické slovo, ktoré dáva do pohybu tú veľkú, obrovskú silu, pohybu obra, pohybu tej (národnej) bytosti…
Lebo DIALÓG, to je názorová pluralita, to je slobodný prístup ľudí s iným názorom do verejného priestoru, za ktoré sa štrngalo na námestiach.
A paradoxne, v nemalej miere iniciatívne v prvom rade tými „aktivistami“, ktorí dnes na viacerých úrovniach nahradili tých, ktorým sa rovnaký prístup vyčítal. Rovnaký „pod-pokrievkový“ prístup s jedným „správnym“ názorom, s jedinou „správnou“ ideológiou, s rovnakou „pacifikáciou“ tých, ktorí sa pýtajú, ktorí chcú diskutovať, ktorí požadujú priestor na verejnú prezentáciu postojov k závažným spoločenským témam.
Kde je teraz Budajka?
Kde je teraz koridor?
Lebo je práve výročný čas sa na to pýtať, kde sú tí revolucionári dnes?
Kde sú tie samé hodnoty, za ktoré si išli vykričať hrdlo?
Pod Slavínom v honosnej vile s bazénom sa mu už nežiada vytvoriť koridor?
Lebo to by dávalo odpoveď, prečo sa mu ho už nežiada. Prečo mu nevadí tá dnešná totalita. Prečo mu práve naopak vyhovuje terajší status quo, aký vyhovoval tým vtedy, ktorí mu boli vtedy tŕňom v oku. V kontexte s otázkou – prečo mu hlavní nositelia (rovnakého) zla nevadia, ba mu ešte aj fandí? Jemu a jemu podobným.
A tomu pri Dunaji, na ministerstve životného prostredia sa už dialógu nežiada?
Lebo to by dávalo odpoveď aj na vedľajšie (tematické) spoločenské témy. Prečo sú medvede na prvom mieste. Prečo mu je už dialóg cudzí. A nielen pod Poľanou.
Už nie ľudia na prvom mieste?
Kde nechali čapice? Kde nechali demonštratívne nosené pulóvre?
Či s novými bielymi goliermi (ktoré im vtedy tak veľmi vadili), dnes s apartnými klobúkmi, s teplým usadením sa v teple domova a funkcie – odišli mravné princípy, manifestačné heslá, vôľa niečo zmeniť, a s tým aj vnútorné presvedčenie?
Odišli nevedno kam. Aj so svedomím. A najmä s pamäťou.
LEBO, dnes to už tie prednovembrové časy nielen pripomína, dnes ich už žijeme naplno. A mnohom už aj nad mieru toho, čo sme poznali. Lebo tie najzákladnejšie životné priority, ako sme vtedy mali, bezpečnosť, prácu, bývanie, zdravotnú starostlivosť pokojnú starobu, dôstojný život drvivej časti ľudí pominul spolu s odleteným vtedajším predostieraným holubom na streche.
Tým (vtedy) najviac ceneným holubom, hrivnákom. SLOBODOU vtedy volaným…
Kde uletel(a)? Čo sa s ním stalo..?
Treba pripomenúť. Pre pamäť. Pre tých, čo prídu. Po ďalších 30-tich rokoch…
Že síce zletel z Tatry na podolie (ten holub zo strechy), ako ten Sama Chalúpku orol, ale za ten čas vypelichal nadobro. Stratil glanc, stratil silu majáka, chuť „medového motúza“ ľuďom spod Tatier, čo uverili. Čo vtedy dávalo ozajstnú nádej. Čo ho krášlilo. Lebo všetko, aj to tlejúce, zhaslo za ostatné 2 roky.
A pre tých, čo to nezažili a pre ten zvyšok Tomášov treba vrátiť čas…?
Naozaj je tá história taká krutá, že si to tieto „nedochôdčatá“ musia opäť raz sami prežiť na vlastnej koži? Len potom je namieste otázka, prečo s nimi aj my? Tí, ktorých dnes nikto nepočúva.
LEBO kult mladosti, lebo kult prednosti formy pred obsahom. Lebo iné hodnoty.
LEBO, ak chceš s názorovým oponentom zatočiť, nasleduje nálepka. Idúca s dobou, s dobovými udalosťami, nabaľujúc sa ako snehová guľa. Stupňujúcou sa mierou nenávisti, ktorá prešla z útoku na obsah názorov a postojov oponenta – do nenávistných prejavov voči ich nositeľom. A dnes už aj s viditeľne pozorovateľnou charakterovou typológiou tragédov, ktorí dnes vo verejnom živote pôsobia. Rovnako na mocenskej aj mediálnej úrovni.
Dnes už ako „vyprofilované archetypy“ so spoločným menovateľom – snahou ponížiť na verejnosti a zdegradovať oponenta ľudsky, za každú cenu.
Neprehliadnuteľne – od najhrubších špinavcov Schutzovského razenia – cez sebavedomých, arogantných niktošov Naďovsko-krúpovsko-soltezsovského typu – až po dnešných zúfalcov Remišovskej DNA, nevediacich sa presadiť inak, intelektom ani argumentom. Čo je už dnes vírus, ktorý fakticky presiakol prakticky celý koaličný potenciál.
A týchto poznáte „po perí“ aj potme. Ich poznávacím znamením je heslo „FAŠISTA“. Majúc ho vždy plné ústa, vždy po ruke, vždy keď nedôjde na ich názor.
V skratke, pre pamäť, pre poučenie tých, ktorí prídu po…
Najprv bol dobytok, svine, čo by mali kvičať ako na bitúnku (z pera nečistého, SME)
Neskôr prišli „na stôl“ opice, dezoláti, odpad spoločnosti (Naď)
Následne už ako „jednohubky“ sa už v širšom čašníckom zastúpení podávali na verejnosti vagabundi, hoaxeri, kotleby, ruskí trolovia.
Keď došiel „tovar“, pridali sa duchaplnšie označenia, „absolventi školy života“, vrahovia stareniek“ …
Aby sme sa prepracovali k dnešnému – LEBO FAŠISTI, pripomenutím chvíle, ktorá vojde do histórie – lebo prvý raz PeopleMeter vo verejnom priestore mohol zaznamenať, že doterajšie prvé miesto sledovanosti LEBO FICO už patrí výhradne LEBO FAŠISTI.
Aby ostal len povzdych, KDE sú tie slušné časy, keď nálepkou pre (ideologického) oponenta bolo nanajvýš označenie „právny expert“…
Jazykovedný ústav Ľ.Š. SAV, ako aj sama pani Sybila Mislovičová z jazykovej poradne už môže zhasnúť.
PS:
Vrátiac sa na začiatok, ostala nezodpovedaná otázka, prečo treba ten šém tak prepotrebne nájsť… LEBO – sa vrátili časy ako pod kopirákom. LEBO opäť to samé, obludné, priamo pred našimi očami sa vrátilo oknom na Slovensko. Rovno na obrazovky, tej jednookej medzi slepými.
- LEBO vtedajší, ozajstný tribún, ktorý išiel VTEDY s kožou na trh Ján ČARNOGURSKÝ je opäť persona non gráta pre režim, pre RTVS exemplárne…
- LEBO verejno-právna RTVS – vyhodí z šéfa spravodajstva a publicistiky CH… pre „pár minút“ na obrazovke tohto muža len s vtedy pýtajúcim sa a pripomínajúcim názorom…
- LEBO verejno-právna RTVS – vyhodí z obrazovky doktora BUKOVSKÉHO pre „škodlivé svetonázorové postoje“ (pravdaže „slušne“ mu len nepredĺži kontrakt..)
- LEBO verejno-právna RTVS – vyhodí opäť („nepoučiteľnú“) novú šéfku spravodajstva a publicistiky a urobí z nej novo-časovú „kajúcničku“; a „dnes“ už na výstrahu, spolu s ňou vyhodí aj ďalších 3-roch „neposlušných“ z vedenia spravodajstva…
- LEBO verejno-právna RTVS – vytvorí (samostatnú) platformu HAVRANOVI, známemu „odborníkovi“ na štúrovcov, majúcich ich za „zaprdených rasistov“ (nejde o škriatka..), platformu na „rehabilitáciu“ fašizoidného vodcu Banderu (opäť nejde o škriatka..), s mlčiaco-súhlasným dumkajúcim pokyvovaním hlavy; ako väčšinou, aj v tomto prípade bez prizvania prepotrebnej odbornej oponentúry. Ba čo viac, bez akýchkoľvek konzekvencií voči spôsobu zorganizovania a obsahu prezentácie. Ani „samo kajaním sa“ za chybu, ani žiadnou reakciou Rady RTVS…
- LEBO verejno-právna RTVS – vytvorí (samostatnú) platformu M. VAGOVIČOVI, známemu dezinformátorovi, ktorému poskytne POLÍCIA Slovenskej republiky (nejde zase o škriatka..) 5 (slovom päť) príslušníkov NAKA a 2 autá do reklamy – „na promovanie jeho knižnej noviny“. Ozaj nejde o žart. Ibaže, ak krutý, na obraz doby, a na vrub občanov Slovenska; božechráň sa pýtať na jeho budúce „investigatívne“ kritické postrehy na margo PZ SR.
LEBO z verejnoprávnej RTVS – sa stal už nadobro „hovorca, či skôr a trúba“ vládnej garnitúry, rezignujúc na svoje poslanie – ako jej vyplýva § 3 ods. 3 písm. b) zákona o RTVS
- poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov…
Až mrazí pri tom čítaní, ako sa RTVS spreneverila zákonu, poslaniu, a teda najmä ľuďom, koncesionárom, ktorí chcú (s)poznať, pochopiť a poučiť sa… A nielen ona, ale aj RADA RTVS, ktorá robí prácu pripomínajúcu skôr advokáta ako relevantný dozor, o čom sme sa viacerí presvedčili v porovnateľných prípadoch porušenia citovanej úpravy zákona o RTVS. Lebo v reáli to nie je len o tých, spomínaných, to je predovšetkým o tých nemenovaných, ktorým sa nedostalo toľko verejnej pozornosti.
A tá vzorka týmto nekončí. Iba generuje…
- LEBO Policajná akadémia vyhodí doc. CHMELÁRA pre rovnako „škodlivé svetonázorové postoje“ (pravdaže „slušne“ mu len nepredĺži kontrakt..)
- LEBO (vraj) konzervatívny denník POSTOJ vyhodí novinára Daga DANIŠA pre rovnako „škodlivé svetonázorové postoje“ (pravdaže „slušne“ „po dohode“..)
- LEBO vraj nepolitická SAV vyzvala pracovníka ústavu SAV Ľuboša BLAHU na okamžité ukončenie pôsobenia v akadémií. Že by opäť pre rovnako „škodlivé svetonázorové postoje“..?
- LEBO mainstream, ten vyšetrovateľ, žalobca i sudca v jednom – šalie, znevažuje, ponižuje, lynčuje už aj najvyššiu autoritu generálneho prokurátora ŽILINKU, lebo je svojprávny, lebo on ešte neporozumel, KTO v tomto štáte má skutočnú moc, kto má dnes opraty v rukách…
Stačilo, či pokračovať?
Pokračovať ešte v totalitných spôsoboch, pri ktorých „dobrovoľná“ účasť na prvomájových oslavách a im podobných udalostiach VTEDY – boli iba selankou oproti „včerajšej“ spomienke na slobodný „dobrovoľný“ pochod, hneď 2-násobný, na niečo, čo pripomínalo vôdzky na bitúnok v rozsahu, ktorý takmer predbehol – účasťou i „dobrovoľnosťou“ – tie vtedy tak hlasno odsudzované (prednovembrové) totalitné počiny, dnes vnímané ako príčiny novembra 89.
PS:
Vráťme sa na začiatok tohto zamyslenia, na koniec roka 1989. K pointe. K požiadavke demonštratívne požadovaného DIALÓGU a SLOBODY.
Čo z nich ostalo?
Dialóg zomrel a Sloboda je na ÁRE. Blízko klinickej smrti. Holub (ten z tej strechy), ktorý nám bol ponúkaný, stratil na váhe, na perí aj na kráse. A vrabca, toho, čo sme vtedy mali v ruke, sme vypustili z hrste krátko potom.
A tak sa už len kacírsky možno spýtať.
Či, ak teda ide o tú slobodu, ak má takto vyzerať, či to stálo za tie možnosti – nákupu v Hainburgu (tých sediacich v spodnej rade), za školiace kurzy v USA (tých sediacich v tom najvyššom), za tie deti, ktoré sa z toho zahraničia poväčšine nevrátia na rodnú zem splniť si odkaz z rozprávky o 3 grošoch, za reštitúcie „na Havla“ (za neskutočné Barandovské majetky vrátené mimochodom na výnimku), za likvidáciu zamestnávateľov celých dolín, za bezdomovcov, za nezamestnaných, za výpredaj rodinného striebra, za spomienkami na lieky zadarmo, na včasnú, dostupnú a dôstojnú zdravotnú starostlivosť, za bezúročné pôžičky, za tie stratené celoživotné úspory na inflácií (len tento rok už 15 %), za tie horibilné náklady na energiu…
Za to všetko, že sme sa stali doma bezmajetnými žobrákmi, závislými na cudzích idúcich, idúcich slepo, pokorne, ako v stáde za „strýkom Samom“, vzhliadajúc sa v ňom bez úcty k sebe a svojim predkom. Tým jediným, ktorým môžeme a máme byť vďačný za hodnoty, materiálne i mravné, ktoré tu máme, z ktorých dodnes žijeme…
Ešte stále hovoríme iba o spomienkovom optimizme?
Lebo pre tých pustím ešte na záver ZVUK, toho nemravného „z Barandova“ z čias, keď sa lámal chlieb.
- Budú Vás strašiť nezamestnanosťou, bezdomovcami, bývaním…
(čo by dnes dali mladí, tí čo tu ešte ostali, za tie s dešpektom označované „králikárne“, na ktoré sa nebolo treba zadĺžiť na celý život, lebo boli buď zadarmo, alebo za primeranú cenu)
Aby sa napokon aj na tie obchody v Hainburgu došlo, aby sa dalo za ostatné 2 roky pozerať na ne iba spoza (opäť) kontrolovaných hraníc. Akurát len bez ostnatého drôtu.
- LEBO výnimky „NA HOLÉHO“ sa tým tam, v tom dolnom rade nedostalo.
- LEBO boli opäť raz iba pre tých, ktorí vtedy tak klali oči…
Takže len pohľadať ten šém. Iné nepomôže. Ako vtedy. Akurát, že dnes už aj s poučením…
Takže len pohľadať ten šém. Iné nepomôže. Ako vtedy. Dnes už aj s poučením z nového krízového vývoja. Nie tým normalizačným, ale poučením, ktoré možno zarámovať medzi tie historické výzvy, ktoré mali budiť národ. Výzvy, formulované a vtesnávané do hutných viet a slov s poslaním. Na historických križovatkách doby…
V roku 1968 nezabudnuteľných – „DVETISÍC SLOV“, v roku 1989 pamätných „NIEKOĽKO VIET“. Aby nedali nepripomenúť dobu, ktorá si nanovo pýta nové impulzy.
A tentokrát by sa história mohla zopakovať paradoxných spôsobom. Rovnako hutnými slovami a vetami, s rovnako burcujúcim odkazom pre mlčiacu väčšinu, akurát v opačnom garde.
Tentokrát „pár viet“ vyslovených „buditeľmi“, ktorí vbehli ich obsahom do protismeru. Spôsobom, ktorý ale desí rovnako, ako tie už históriou zabudnuté. So súčasnou vierou, že ale vybudia a poučia rovnako.
A dnes, už stačí len jedna, jediná veta, ktorá vojde, musí vojsť do histórie. Rovnako ako tie medzníkové pred ňou, majúca rovnakú ambíciu „zabodovať“, nezabudnúť, prebudiť. A poučiť sa o tom, o čo dnes kráča:
„JEDNA VETA“, tentoraz z roku 2022 – „ZAKÁZANÍM DISKUSIÍ – bránime DEMOKRACIU“ …
Bárdy, šéfredaktor AKTUALÍT, jedného z nosných médií, autorsky vytyčujúc „generálnu líniu“ NWO na Slovensku
(a už pustiť len Kryla…)